Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.
Astronomický ústav SAV
Hirschov index: 16
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.
- V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
- Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
- V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
- V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
- Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
- Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
- Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.
- Za dlhoročnú rozsiahlu a úspešnú aktivitu v oblasti popularizácie astronomických poznatkov článkami v časopisoch a dennej tlači, reláciami v rozhlase a televízií, ako aj prednáškami pre širokú verejnosť bol ocenený doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. Získal Cenu za vedu a techniku 2016 v kategórii: Popularizátor vedy.
V rámci výskumných aktivít sa podieľa na:
- výskume vývoja komét vrátane sekulárnych zmien jasnosti a chovania komét vo veľkých heliocentrických vzdialenostiach,
- štúdiu prúdov meteoroidov s využitím databázy dráh IAU Meteor Data Centra,
- koordinácii Európskej bolidovej siete na Slovensku.
Údaje o vedcovi boli naposledy aktualizované: 28. apríla 2025
Ak ste našli chybu alebo máte tip na doplnenie, prosím, kontaktujte nás emailom na vnd@cvtisr.sk.
Hirschov index je aktuálny k dátumu aktualizácie. Ak chcete vidieť aktuálnu hodnotu, navštívte, prosím webofscience.com. Ďakujeme.
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. v článkoch
Trpasličia planéta Ceres je vulkanicky aktívna, no tento typ vulkanizmu sa nevyskytuje na žiadnom inom telese v slnečnej sústave.
Už v týchto dňoch môžeme na nočnej oblohe pozorovať meteory z roja Lyríd. Maximum nastane okolo 22. apríla 2025.
O väčšine asteroidov, ktoré dopadli na Zem, sme sa dozvedeli až po dlhom čase, často po miliónoch rokov od udalosti....
Od preletu sondy New Horizons okolo vzdialeného objektu v páse ľadových telies za Neptúnom uplynulo viac ako 6 rokov. Vedci...
Objavenie röntgenového žiarenia pri pozorovaní kométy C/1996 B2 (Hyakutake) v roku 1996 uviedlo do pomykova aj odborníkov.
Je to jej posledná návšteva vo vnútornej slnečnej sústave a súčasne posledná možnosť uvidieť ju.
Sú zložené zo širokého spektra zaujímavých prvkov a zlúčenín. Môžu slúžiť aj na budovanie vesmírnych staníc.
V týchto dňoch sa začína aktivita Lyríd. Najlepšie podmienky na pozorovanie sú na začiatku aktivity vždy v druhej polovici noci.
Na povrchu Pluta sa nachádza množstvo kráterov, útesov, priepastí a vysokých pohorí. Niektoré dosahujú výšku viac ako 3 500 metrov.
Pokrok možno vidieť na konkrétnych zmenách v oblasti získavania astronomických dát a pri pozorovaní vo hvezdárni na Skalnatom plese.
Pokroky hýbu svetom a vďaka nim napredujeme. Čo považujú slovenskí vedeckí pracovníci vo svojich oblastiach bádania za prelomové?
Prečítajte si zaujímavosti o projekte OSIRIS-REx, v rámci ktorého doviezla sonda agentúry NASA na Zem vzorky z asteroidu 101955 Bennu.
Práve v dnešný dátum sa zrodil základný pilier úspešnej vedeckej inštitúcie – astronomické Observatórium Skalnaté pleso.
Systém pozostáva z dvoch dvojmetrových, trinástich metrových a desiatich 40-centimetrových ďalekohľadov.
Pred 17 rokmi medzi ne pribudla skupina Atira vnútri dráhy Zeme a v januári 2020 aj asteroid Vatira vnútri dráhy...
Prenos organickej látky z vesmíru na Zem nie je jednoduchý. Dopravia ich k nám len menšie úlomky meteoroidov, ktoré nezhoreli...
Záujemcovia a záujemkyne budú mať v tomto roku výborné podmienky na jeho pozorovanie.
Rátal s ňou už Kepler v 16. storočí, objavená bola v 19. storočí a v marci 2015 k nej priletela...
Nová hypotéza vzniku Mesiaca vytvorená vedcami z Izraelského technologického inštitútu pripomína vesmírny biliard. Doteraz však uznávanú teóriu nevyvrátila.
Nie je to nemožné. Viete však, na čo sa musia pozemšťania osídľujúci Mars pripraviť?
Čím viac osvetľujú výskumníci fungovanie prírody, tým viac sa približujú aj k človeku.
Vydajte sa s nami na pomyslenú púť aj po jej pohoriach, kráteroch a sopkách.
Predpovede pre fanúšikov nočnej oblohy sú mimoriadne optimistické a nevylučujú prekvapenie.
Správa o „zabijakovi planét“, ktorý sa približuje k Zemi, sa šíri už niekoľko dní.
Počas najbližších týždňov sa dá pozorovať niekoľko vzácnych astronomických javov.
Vesmír nám v týchto dňoch ponúka zaujímavosť. Zem je v perihéliu, v najbližšom bode svojej dráhy okolo Slnka.
Planéta sa veľkosťou líši od Zeme len málo a môže sa k nej priblížiť najviac zo všetkých planét.
Počas posledných piatich rokov astronómovia objavili medzihviezdnych turistov, ale aj migranta, ktorý sa usadil v slnečnej sústave.
Príkladom sú meteority Almahata Sitta, úlomky z asteroidu 2008 TC3, ktorý dopadol na Zem 7. októbra 2008.
Kľúč na pomenúvanie komét prešiel zaujímavým vývojom, kým sa ustálil v podobe, akú má dnes.
Mesiac bude pozorovanie rušiť minimálne.
Zrážka v roku 1992 priniesla pozemšťanom okrem obrovského množstva nových poznatkov aj čosi, na čo neboli pripravení.
Pred 113 rokmi zažila Zem najväčšiu zrážku s kométou alebo asteroidom. Čo sa udialo počas tunguzskej katastrofy?
So zdokonaľovaním techniky a prispením kozmického výskumu sme schopní spozorovať ľad na čoraz väčšom počte telies.
Konkrétne ide o periodické kométy 7P/Pons-Winnecke a 10/P Tempel 2. Najjasnejšie budú v máji a júni.
Proti vesmírnym telesám sme pomerne bezmocní, ich skúmanie nám však pomáha zistiť veľa o histórii Zeme.
V nasledujúcich dňoch môžete pozorovať Lyridy aj Eta Akvaridy.
Napriek tomu, že Merkúr býva jasnejší ako všetky hviezdy s výnimkou Síria, len málokto ho videl na vlastné oči.
Výlety sa zatiaľ robiť nedajú, jeden dobrodružný náučný chodník vám preto prinášame priamo domov.
Z úlomkov, ktoré na Zem dopadnú, dokážu vedci odhadnúť celkovú hmotnosť meteoritov.
Posledný mesiac tohto roku bude bohatý na meteorické úkazy.
Snahy, najmä rôznych fantastov, nájsť ďalšiu planétu vo veľkých vzdialenostiach od Slnka neutíchajú. Čo na to hovoria astronómi?
Panoráma skalných útvarov v zálive Fundy v štáte New Brunswick, Kanada je miestom s najvyšším prílivom na svete. Zdroj: iStockphoto.com...
Po kométe C/2020 F3 (NEOWISE), ktorú sme v lete mohli vidieť aj voľným okom, družica Near-Earth Object Wide-field Infrared Survey Explorer...
Fotografické pozorovanie meteorov má medzi astronómami dlhodobú tradíciu. Dôvodom je schopnosť určiť z fotografií presné polohy meteorických stôp. Hlavnou výhodou...
Perzeidy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom, ktoré môžeme pozorovať každoročne s približne rovnakou frekvenciou. Súvisia s periodickou kométou 109P/Swift-Tuttle. Pretože sú...
Ak ste si kométu C/2020 F3 (NEOWISE) ešte nestihli pozrieť, stále máte šancu. Voľným okom bude viditeľná približne do polovice...
Je 30. mája 2020. Komerčná spoločnosť SpaceX prvýkrát vynáša ľudí na obežnú dráhu Zeme. Očakáva sa, že už čoskoro budú...
Merkúr je najmenšou planétou slnečnej sústavy a zo všetkých planét obieha najbližšie okolo Slnka. Ak ste ju ešte nevideli na vlastné...
Halleyho kométa má obežnú dobu 74 - 79 rokov, v blízkosti perihélia (bod dráhy najbližší k Slnku) je viditeľná voľným okom. Je...
SpaceX, spoločnosť, ktorú založil Elon Musk, sa preslávila cieľom skolonizovať Mars. Menej ľudí však vie, že postupne vypúšťa na obežnú...
Koncom apríla sa na oblohe každoročne objavujú Lyridy. Je to meteorický roj, ktorého aktívnosť môžeme sledovať od 19. do 25....
Pohľad do vnútra meteoritu vďaka skenom, ktoré boli získané tomografom Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici. Zdroj: Archív...
Na Slovensku bolo objavených 19 komét. Osemnásť z nich objavili vedci z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, devätnástu amatérsky astronóm Tomáš Vorobjov. ...
Zatmenie bude viditeľné na väčšine územia Európy, ale aj v ďalších častiach sveta, najmä na východnej pologuli. Zo Slovenska bude možné...
Geminidy, kvadrantidy, ale aj polotieňové zatmenie Mesiaca. V mesiacoch december a január sa rozhodne oplatí zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na nočnú oblohu. Geminidy...
Počas najbližších dní budeme mať opäť možnosť vidieť zaujímavý astronomický úkaz. V dňoch od 15. do 20. novembra 2019 bude...
Meteorické roje majú počas jesene pomerne vysokú intenzitu. Od polovice októbra do konca novembra môžeme pozorovať na oblohe meteorický roj...
Na Kryme bol dňa 30. augusta 2019 objavený nový objekt, o ktorom sa ukázalo, že nie je súčasťou našej Slnečnej...
Pred polnocou dňa 16. júla väčšinu Mesiaca neuvidíme, hoci bude práve vo fáze splnu. Zem v tom čase zatieni väčšinu plochy...
Planéta Jupiter bude 11. júna 2019 popoludní v priebehu tohto roka najbližšie k našej planéte. Jej vzdialenosť od Zeme bude 640 860 000 km,...
V súčasnosti sa v médiách alebo na internete občas objavujú správy o približujúcich sa nejakých telesách k Zemi a potom...
Zem má so stretnutiami s asteroidmi bohaté skúsenosti. V prednáške sme si vysvetlili, v akom postavení sa nachádza v prostredí medziplanetárnych telies a čo...
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., slovenský astronóm, je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Študoval astronómiu a geofyziku...
Polárna žiara je svetelný jav, ktorý môžeme výnimočne pozorovať na nočnej oblohe – paradoxne – pri zvýšenej aktivite Slnka a...
Za dlhoročnú rozsiahlu a úspešnú aktivitu v oblasti popularizácie astronomických poznatkov článkami v časopisoch a dennej tlači, reláciami v rozhlase...
Veľkolepo osvetlený mesačný disk, stúpajúci na večernej oblohe už od pradávna očarúva básnikov, čitateľov hororov, vyznávačov mágie, milovníkov povier, či...
Objav gravitačných vĺn ohlásený pred pár dňami tímom vedcov okolo detektorov LIGO vyvolal obrovské nadšenie odbornej aj laickej verejnosti. K objavu...
Tému – Kométy vo svetle najnovších objavov – priblížil vo svojej prednáške v Bratislavskej vedeckej cukrárni ten najpovolanejší – hosť...
