VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Tunguzská katastrofa zostáva naďalej zahalená tajomstvom

Ján Svoreň

Pred 113 rokmi zažila Zem najväčšiu zrážku s kométou alebo asteroidom. Čo sa udialo počas tunguzskej katastrofy?

Zničený les v oblasti dopadu Tunguského telesa. Napriek tomu, že žiadna jeho podstatná časť nedopadla na povrch, výbuch zničil 2150 kilometrov štvorcových lesa v okolí

Zničený les v oblasti dopadu tunguzského telesa. Napriek tomu, že žiadna jeho podstatná časť nedopadla na povrch, výbuch zničil 2150 kilometrov štvorcových lesa v okolí. Zdroj: Wikipedia

30. júna 1908 ráno 07.15 miestneho času otriasol oblasťou sútoku riek Čamby a Podkamenej Tungusky na strednej Sibíri (dnes Krasnojarský kraj) silný výbuch.

Tajga v rozsiahlej oblasti od Ochotského mora až po veľrieku Jenisej bola veľmi riedko osídlená národom Evenkov, ktorých hlavným zdrojom obživy bol chov sobov. Podľa dobových svedectiev počuli obrovský hluk, potom uvideli na oblohe rútiacu sa ohnivú guľu a jav bol ukončený výbuchom (niektorí svedkovia udávali násobné výbuchy).

Vo vzdialenom Irkustsku zaznamenali seizmografy podivné povrchové zemetrasenie, meteorologické stanice po celom svete silnú tlakovú vlnu. O sile výbuchu svedčí aj udalosť, ktorá sa odohrala 500 kilometrov od epicentra výbuchu. Vlakvedúci na Transsibírskej magistrále dal zastaviť vlak a cestujúci z neho vyskákali, pretože si mysleli, že im vybuchla lokomotíva.

V meste Vanavara, vzdialenom od epicentra výbuchu 65 kilometrov, porozbíjala tlaková vlna okná. Po výbuchu bola zemská atmosféra nadmerne zaprášená – obrovský žiariaci mrak sa objavil aj nad 6 000 kilometrov vzdialeným Írskom. Celý nasledujúci mesiac boli v Európe mimoriadne jasné noci, keď bolo možné čítať aj o polnoci bez umelého svetla.

Prieskum po 19 rokoch

Nestabilná situácia v Rusku, neskôr ešte zvýraznená 1. svetovou vojnou a Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou, spôsobila, že prvá vedecká výprava vedená mineralógom profesorom Kulikom sa na miesto dopadu dostala v roku 1927.

Napriek tomu, že od dopadu uplynulo 19 rokov, katastrofa bola stále viditeľná. Na mieste zrážky síce nebol žiadny kráter, všade dookola bol však zničený les, odhad hovorí o 60-80 miliónoch stromov. Stromy ležali lúčovito od močiara s názvom Južné Blato. Tie, ktoré nevyvrátilo aj s koreňmi, boli napriek mohutnému vzrastu prelomené ako zápalky.

Poškodená plocha predstavovala až 2150 km2. Na porovnanie možno uviesť, že vyvrátené stromy počas víchrice vo Vysokých Tatrách v roku 2004 boli „len“ na ploche 124 km2, teda 17-krát menšej.

Kulik omylom považoval jamy objavené v permafroste za dopadové krátery. Neskôr sa však ukázalo, že je to prirodzená súčasť večne zamrznutej pôdy, ktorá sa vyskytuje na mnohých miestach Ruska a Kanady.

Rekonštrukcia pohybu Tunguského objektu a Zeme pred stretnutím 30. júna 1908. (Prevzaté z originálnej práce prof. Kresáka v časopise Bulletin of the Astronomical Institutes of Czechoslovakia z roku 1978).

Rekonštrukcia pohybu tunguzského objektu a Zeme pred stretnutím 30. júna 1908. Poloha Zeme je znázornená prázdnymi krúžkami, poloha úlomku kométy plnými. Polohy s rozstupom 10 dní pokrývajú úsek 120 dní pred stretnutím. Šípka vpravo ukazuje smer k jarnému bodu (jeden z dvoch priesečníkov ekliptiky so svetovým rovníkom). Obrázok znázorňuje pohľad v kolmom smere na rovinu ekliptiky zo severu. (Prevzaté z originálnej práce prof. Kresáka v časopise Bulletin of the Astronomical Institutes of Czechoslovakia z roku 1978).

Pátranie po príčine

Už prvé závery o neprítomnosti kráterov viedli k najpravdepodobnejšiemu vysvetleniu, že došlo k zrážka Zeme s kometárnym jadrom, ktoré sa vzhľadom na poréznu štruktúru rozpadlo ešte v atmosfére vo výške 8-9 km nad povrchom.

V takom prípade by nevznikol kráter a stromy by pováľala ničivá tlaková vlna. Sila výbuchu, odhadnutá podľa ničivých účinkov, bola 10 až 30 megaton TNT, viac ako dvetisíckrát prevyšujúca výbuch atómovej bomby zhodenej na Hirošimu.

Odhaleniu príčiny tunguzskej katastrofy sa odborníci začali venovať najmä po 2. svetovej vojne. V rokoch 1959 až 1979 oblasť podrobne preskúmalo 10 výprav, ktoré organizovala univerzita v Tomsku.

Vedci však nenašli žiadne dôkazy o anomálnom výskyte neobvyklých chemických látok, ktoré by mohli byť zvyškami meteoritu. Rovnako tiež nezistili ani hodnoty rádioaktivity, ktoré by hovorili o rádioaktívnom ožiarení postihnutej oblasti v čase výbuchu, a nenašli ani rádioaktívne izotopy.

Vedecké hypotézy

Hypotéze, že išlo o zrážku Zeme s kométou, sa v druhej polovici 20. storočia podrobne venoval pracovník Astronomického ústavu SAV profesor Ľubor Kresák. Jeho detailné zdôvodnenie, že na Sibíri došlo k zrážke s úlomkom krátkoperiodickej kométy 2P/Encke, bolo kladne prijaté odbornou verejnosťou.

Kresák svoju hypotézu oprel o výpočty, ktorými ukázal, že čas stretnutia a súradnice radiantu telesa (určeného I. T. Zotkinom na základe analýzy výpovedí svedkov), ktoré spôsobilo tunguzskú katastrofu, sú v zhode s parametrami kométy 2P/Encke a meteorického roja Beta Tauríd, ktorý je jedným z dvoch každoročných prejavov širokého prúdu meteoroidov spojených s kométou Encke.

Tunguzský objekt mohol byť teda fragmentom kométy Encke. Táto teória umožnila rekonštrukciu dráhy v medziplanetárnom priestore pred vstupom do zemskej atmosféry a odhad vstupnej rýchlosti na 31 ± 2 kilometre za sekundu. Obrovský výbuch, rázová vlna a lesný požiar bez výrazných kráterov tiež podporujú teóriu o kometárnej povahe objektu.

S inou interpretáciou prišiel prof. Z. Sekanina z JPL v Pasadene. Tvrdil, že kométa by musela vybuchnúť už vo väčších výškach a navrhol scenár zrážky s kamenným asteroidom. Priaznivci uvedenej teórie majú však jeden základný problém. Výskumníci nenašli ani najmenšie pozostatky pomerne pevného telesa.

Tajga v epicentre v súčasnosti. Príroda už zahladila všetky stopy. Zdroj: Archív autora

Tajga v epicentre v súčasnosti. Príroda už zahladila všetky stopy. Zdroj: Archív autora

Stále nevieme, čo sa stalo

Pátranie po podstate tunguzskej katastrofy zažilo renesanciu v čase blížiaceho sa stého výročia tejto záhadnej udalosti. Talianski vedci pod vedením profesora Gasperiniho z univerzity v Bologni uskutočnili experiment, v rámci ktorého sa pokúšali nájsť vo vrtoch na dne jazera Čeko v sedimentoch stopy kozmických materiálov. Ich záver, že v jazere Čeko (nachádza sa asi 8 km od epicentra výbuchu) objavili stopy po dopadovom kráteri, je však veľmi rozporuplný a vedecká obec ho neprijala.

Je otázne, či sa vôbec niekedy podarí zistiť, čo sa udialo na Sibíri v roku 1908. Ako pri každom jave, ktorý nevieme dostatočne vysvetliť, aj pri tunguzskej katastrofe existuje množstvo alternatívnych špekulácií, ktorým chýba objektívny vedecký prístup.

A tak je vždy počas výročia tohto javu internet plný vysvetlení výbuchu, ktoré hovoria o haváriách mimozemských kozmických lodí, atómových výbuchov či zrážky Zeme s antihmotou alebo čiernou dierou. Bez dôkazov, ale o to s väčšou propagandou.

 

O autorovi

Ján Svoreň

Ján Svoreň | externý autor

doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

  • V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
  • V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
  • V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
  • Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
  • Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
  • Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.