Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zdraviu prospešný Lactobacillus plantarum

VEDA NA DOSAH

Lactobacillus plantarum LS/07

Náš tráviaci trakt je osídlený nepredstaviteľným počtom baktérií, ktorý prevyšuje počet buniek nášho tela. V tejto črevnej mikrobiote sú popri neškodných či dokonca prospešných baktériách aj podmienené patogénne baktérie, ktoré sú bežnou súčasťou črevnej mikrobioty, ale za určitých nepriaznivých okolností môžu svojmu hostiteľovi spôsobiť ochorenie. Dôležitou otázkou je vplyv zmien v zložení črevnej mikrobioty, keď sa správne črevné osídlenie mení na nerovnováhu črevných baktérií.

Doktor Alojz Bomba, prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach uvádza, že ,,narušenie rovnováhy tohto spoločenstva mikroorganizmov je spojené takmer so všetkými chronickými chorobami. Z toho vyplýva, že ovplyvnením a vrátením rovnováhy črevnej mikrobiote by sme mohli predchádzať mnohým chorobám alebo ich aj liečiť“. Nerovnovážna črevná mikroflóra môže súvisieť s ochoreniami ako je Crohnova choroba, ulcerózna kolitída či kolorektálny karcinóm. Záujem o úpravu črevnej mikrobioty je podnietený predovšetkým výskumom pôsobenia prospešných mikroogranizmov, ktorými sú najčastejšie probiotiká ako laktobacily a bifidobaktérie.

Výskumný tím z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Film s názvom Vzorka č. 82, ktorý bol koncom mája uvedený na Festivale vedeckých filmov v Centre vedecko-technických informácií SR, je profilom výskumného tímu z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. S pomocou lekárov z košickej Univerzitnej nemocnice, ktorí sa postarali o nájdenie vhodného darcu, sa jednému z vedcov MVDr. Ladislavovi Strojnému podarilo izolovať probiotický kmeň mikroorganizmu s názvom Lactobacillus plantarum LS/07. Kmeň má okrem antibakteriálneho pôsobenia unikátnu účinnosť pri prevencii zápalových chronických chorôb a zvyšovaní tvorby protizápalových látok v organizme, čo pomáha predchádzať tvorbe rakoviny. Najnovší projekt košických odborníkov je zameraný na cielenú moduláciu črevnej mikrobioty využitím jej transplantácie. Diskusia s MVDr. Alojzom Bombom, DrSc. a RNDr. Jaroslavom Noskovičom, PhD. z Odboru transferu technológií v CVTI SR priniesla svetlo do procesu vývoja zdraviu prospešného probiotika i jeho zavádzania do praxe.

Moderátor: Podarilo sa vám objaviť kmeň, ktorý má pozitívne vlastnosti a mohol by pomáhať ľuďom. Vo filme to bolo v štádiu experimentálnych testov. Viete nám povedať, ako sa výskum posunul?

A. Bomba: Všetky naše experimenty od tých na bunkových líniách až po testy na zvieratách potvrdili, že kmeň Lactobacillus plantarum má protizápalový účinok, imunomodulačný efekt a znižuje tiež hladinu cholesterolu. Navyše sa ukázalo, že je účinný aj proti kolorektálnemu karcinómu, čo je veľmi časté ochorenie predovšetkým u nás na východnom Slovensku. V súčasnosti je kmeň pripravený na klinické štúdie, teda aplikácie kmeňa u ľudí. V spolupráci s našimi klinikmi na Lekárskej fakulte chystáme na báze tohto kmeňa tri klinické štúdie a tri nové prípravky pre rôzne indikácie (choroby), pretože bude kombinovaný s prebiotikami – s omega tri mastnými kyselinami, ktoré ešte zvýšia jeho účinnosť.

Publikum: Probiotikum, ktoré ste získali, pochádza od zdravého študenta. Probiotiká sa dajú získať iba od ľudí alebo ich vieme aj šľachtiť?

A. Bomba: Existuje viacero možností, ako môžeme zvýšiť efekt probiotík. Prvou je hľadanie účinnejších kmeňov, čo je veľmi náročné a zdĺhavé. Druhou sú génové manipulácie, ktoré sú však spojené s rizikom. Ďalšiu možnosť predstavuje kombinácia rôznych kmeňov, pretože každý kmeň má iné unikátne vlastnosti a teda prináša iný prospech pre organizmus. Ak sa skombinujú kmene so synergickým účinkom, zvýši sa účinnosť takéhoto prípravku. Poslednou a najbezpečnejšou cestou je kombinácia probiotík s naturálnymi bioaktívnymi látkami, ktoré potenciujú účinnosť probiotík. I keď, samozrejme, skúšajú sa aj génové manipulácie, ktoré však u nás nie sú povolené na využitie. Inak je to povedzme v USA.

Publikum: Keď sa podarí klinické testovanie vami objaveného kmeňa, čo bude nasledovať?

A. Bomba: Potom by de facto mohol ísť do výroby a do praxe ako výživový doplnok, ktorý bude bežne dostupný v lekárňach.

J. Noskovič: Touto otázkou sa priamo zaoberá Odbor transferu technológii v CVTI SR. V tomto prípade sme zabezpečili patentovú ochranu, dokonca medzinárodnú, a vyhľadali firmy, ktoré by potenciálne mohli mať záujem o výrobu tohto prípravku. Na Slovensku sme viedli rokovania s viacerými spoločnosťami a zistili sme, že firemné zázemie je v tejto oblasti veľmi nedostačujúce, pretože neexistuje jeden výrobca, ktorý by bol schopný zabezpečiť celý proces výroby. Je veľký rozdiel vyrobiť niečo v skúmavke a niečo iné je vyrobiť to na kubické metre. V zahraničných renomovaných spoločnostiach sme sa stretli s problémom nedôvery voči všetkému čo pochádza z prostredia mimo ich brán, napriek tomu, že sú za výskumom významné kapacity, ako je napríklad doktor Bomba. Firmy majú svoje portfólio a sú s ním dostatočne spokojní. Pokiaľ sa ich výrobky predávajú, tak nemajú veľkú motiváciu na svojom recepte niečo meniť.

V strede Jaroslav Noskovič, vpravo Alojz Bomba

Publikum: Mohol by vami objavený kmeň pomôcť pacientom s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou?

A. Bomba: Tento kmeň určite nájde uplatnenie pri črevných zápalových chorobách, pretože sme ho testovali na modeli kolitídy u potkanov, ktorú sme vyvolávali chemicky a bol skutočne účinný pri akútnej aj chronickej kolitíde. Pokiaľ ide práve o tieto choroby, posúvame sa už vo výskume ďalej, aj pri práci s týmto kmeňom. V súčasnosti už riešime transplantáciu črevnej mikrobioty, keď transplantujeme mikrobiotu od zdravého človeka chorému a je to život zachraňujúci zákrok, pri chorobách hlavne u starších ľudí, keď antibiotiká už neúčinkujú. Na rozdiel od antibiotík, pri probiotikách nehrozí, že by vznikla nejaká rezistencia, navyše probiotikami sa nemôžeme predávkovať.

J. Noskovič: Z hľadiska transferu technológií, keďže sa nám nepodarilo získať priameho záujemcu o kmeň ako taký, dohodli sme sa s doktorom Bombom, že keď to bude pripravené pre prax, vytvoríme z toho balíček a budeme to ponúkať už nielen ako samotný „surový kmeň“, ktorý sa dá použiť na rôzne veci, ale ako kmeň využiteľný konkrétnym spôsobom, v konkrétnom produkte alebo pomocou konkrétnej metódy. A to je práve budúcnosť, ktorú spolu vidíme v tejto oblasti.

Publikum: Je zložité izolovať jednotlivé kmene a čo všetko treba na to, dostať sa k vzorke č. 82?

A. Bomba: Nie je ťažké samotné kmene získať, ale je ťažké nájsť probiotické kmene, kmene, ktoré majú výrazne prospešný účinok na organizmus, pretože každý z tých kmeňov, ktorý izolujeme, a môžeme ich izolovať stovky, každý jeden musí prejsť množstvom testov, ktoré potvrdia, ktorý z nich je účinný. Navyše vždy musíme postupovať podľa selekčných kritérií. Účinné probiotikum musí ovplyvňovať imunitný systém, musí byť schopné prežívať podmienky tráviaceho traktu, musí prežívať podmienky spracovania a výroby probiotika a musí byť schopné kolonizovať tráviaci trakt. Je potrebné urobiť veľa testov na bunkových líniách, na experimentálnych modeloch na zvieratách a to je zdĺhavý proces. Preto ak takýto kmeň nájdeme, hľadáme aj cesty, aby sme jeho efekt ešte zvýšili. My sme si zvolili prirodzenú cestu, kombináciu s prebiotikami, ktoré potenciujú probiotikum a vzniká synbiotikum a kombináciu nášho probiotického kmeňa s omega 3 mastnými kyselinami ako potenciované probiotikum. Vyrobiť ho by nebol problém, ale firmy sú už zavedené a my musíme prelomiť ich nedôveru, i keď môžem povedať, že náš kmeň je predmetom mnohých tzv. karentovaných publikácií, teda je doložený mnohými vedeckými dôkazmi o účinku. Len dostať ho do praxe je problém. Som však presvedčený, že nám určite pomôžu klinické štúdie, ktoré preukážu jeho efekt práve u ľudí.

Viac o práci doktora Alojza Bombu a jeho špičkového vedeckého tímu z Ústavu experimentálnej medicíny v Košiciach nájdete aj na portáli Veda na dosah. 

Ak vás zaujala problematika transferu technológií z akademického prostredia do komerčnej sféry, informácie nájdete aj na youtube kanáli

Pre tých, ktorým sa nepodarilo prísť na Festival vedeckých filmov, film Vzorka č. 82 

Zdroje: diskusia na FVF, film Vzorka č. 82

Spracovali: pracovníci NCP VaT pri CVTI SR

Foto: film Vzorka č. 82, Marián Zelenák

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky