Anotácia:
Potravinové a poľnohospodárske systémy sú v súčasnej dobe výrazne ovplyvňované faktormi, ktoré ohrozujú ich budúcu udržateľnosť. Rastúca populácia a príjmy spôsobujú dopyt po potravinách, čo vplýva na zmeny v stravovacích preferenciách ľudí. Pretrvávajúca chudoba, nerovnosť a nezamestnanosť obmedzujú prístup k potravinám a bránia dosiahnutiu cieľov v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy. Poľnohospodárska výroba je obmedzená zvyšujúcim sa nedostatkom a znižovaním kvality pôdy, vodných zdrojov, ako aj nedostatočnými investíciami do trvalo udržateľného poľnohospodárstva. Zmena podnebia čoraz viac ovplyvňuje jej výnosy a celkovú úroveň života na vidieku, zatiaľ čo poľnohospodárstvo naďalej emituje veľké množstvo skleníkových plynov.
Konzumácia kvetov bola známa predovšetkým v staroveku, no v súčasnosti je čoraz viac populárna hlavne ako súčasť tradičných kulinárskych postupov a využíva sa aj v oblasti alternatívnej medicíny. Jedlé kvety sa stali doslova kulinárskym trendom, o ktorom referujú prestížne medzinárodné kulinárske časopisy, napríklad Bon appetite „Ako využívať jedlé kvety v šalátoch, koktailoch a ďalších“ a „Jedlo a kvety“. Vyznávači jedlých kvetov sú predovšetkým gurmánske reštaurácie, ako aj obchody s potravinami. Konzumácia kvetov sa považuje za jeden zo šiestich trendov v oblasti stravovania a nápojov v gastronómii. Jedlé kvety majú vysokú nutričnú hodnotu – sú zdrojom sacharidov, bielkovín, majú nízky obsah tukov, vysoký obsah minerálnych látok, predovšetkým vápnika, železa, draslíka, horčíka, fosforu a zinku. Ďalej obsahujú bioaktívne zložky prevažne polyfenolickej štruktúry, ktoré sú nositeľmi antioxidačnej aktivity a zároveň dodávajú jedlu farbu a arómu.
Hmyz ako potrava predstavuje alternatívny zdroj bielkovín pre ľudskú výživu, ale aj krmivo pre zvieratá. Je zaujímavý z hľadiska nízkej produkcie skleníkových plynov, nízkeho využívania pôdy či spestrenia kŕmnych dávok pre zvieratá. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho schopnosti transformovať vedľajšie organické látky nízkej nutričnej hodnoty na nutrične plnohodnotné bielkovinové produkty. Viac ako 2 000 druhov hmyzu sa bežne konzumuje hlavne v tropických oblastiach. Konzumácia hmyzu nie je novým konceptom, vyskytuje sa po celom svete, no v Európe je stále pomerne zriedkavá. Prečo máme konzumovať hmyz? Má to budúcnosť? Odpoveď je jednoduchá – určite áno. Entomofágia má niekoľko výhod, hmyz je predovšetkým dobrým zdrojom bielkovín, prospešných tukov ako aj antioxidačných zlúčenín. Viaceré druhy sú tiež bohaté na mikroelementy, predovšetkým železo, vápnik a zinok, a na vitamíny. Navyše, chov hmyzu je šetrný k životnému prostrediu, nakoľko emituje podstatne menej skleníkových plynov a amoniaku.
O prednášajúcej:
Ing. Eva Ivanišová, PhD., odborná asistentka v Ústave potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, vedúca Laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech na SPU v Nitre. Vo svojej vedeckej práci sa venuje predovšetkým nutričnej a biologickej hodnote surovín a potravín rastlinného pôvodu, so zameraním na menej známe a netradičné druhy. Bola spoluriešiteľkou viacerých projektov a v súčasnosti sa podieľa na riešení 14 domácich výskumných projektov, ale aj dvoch vzdelávacích medzinárodných projektov. Je autorkou, resp. spoluautorkou šiestich vedeckých a odborných monografií, resp. kapitol vydaných v domácich a zahraničných vydavateľstvách. Na svojom konte má celkovo 443 publikácií, z toho 26 publikácií v karentovaných, impaktovaných časopisoch a vo Web of Science alebo SCOPUS 64. Je spoluautorkou dvoch patentov. Jej práce, predovšetkým v zahraničných časopisoch, sú garanciou medzinárodnej akceptácie. Pod jej vedením úspešne obhájilo svoju prácu 29 bakalárov a 49 diplomantov. V roku 2011 získala Cenu rektora pre najlepšieho študenta a Cenu dekana v rokoch 2015 a 2019, a v roku 2020 ju ocenili za najlepšiu publikačnú činnosť.
Záznam z podujatia je dostupný na YouTube CVTI SR.
