Martin Kundrát: Otvorili sme iránsku knihu praveku

24. apr. 2017 • Prírodné vedy

Martin Kundrát: Otvorili sme iránsku knihu praveku

Neoddeliteľnou súčasťou štúdia globálnych evolučných procesov je zber informácií na miestach, ktoré boli prehistorickou scénou významných udalostí života našej planéty. Tieto oblasti často pôsobia neprístupným dojmom a ich výskum vyžaduje náročnú logistiku expedičnej akcie, hovorí doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD., vedúci laboratória PaleoBioImaging, pôsobiaci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla J. Šafárika v Košiciach s tým, že v rámci tejto aktivity patrí ich fakulta v novodobej slovenskej histórii k priekopníkom.

V marci 2017 tak v spolupráci s prof. Jurajom Janočkom z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach zorganizoval historicky prvú paleontologickú expedíciu do Iránu, ktorou odštartoval dlhodobý výskumný program, verejnosti známy ako slovensko-iránske paleontologické expedície.

Prečo Irán? Odpoveďou je podľa doc. RNDr. Martina Kundráta, PhD. unikátny charakter geologického vzniku tejto krajiny. „Rozpadom superkontinentu Pangea vznikli v druhohorách dve kontinentálne masy: Laurázia a Gondwana. Irán je tvorený z hornín oboch kontinentov. Avšak gondwanský fragment ‘priplával’ k Laurázii oveľa neskôr. Po milióny rokov bol (sú) ostrovným laboratóriom, na ktorom si evolúcia písala vlastný scenár. Chceme pochopiť, aké sú možnosti evolúcie života v takomto desiatky milióny rokov izolovanom suchozemskom ekosystéme a akým spôsobom sa tu život spamätával po zrážke Zeme s asteroidom na konci druhohôr,“ vysvetľuje tento významný slovenský vedec a bádateľ.

Pri príležitosti návratu z iránskej expedície vám s doc. RNDr. Martinom Kundrátom, PhD. členom expedície z Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, prinášame rozhovor.

S. HABRMANOVÁ: Aké sú vaše celkové dojmy z expedície v Iráne?

M. KUNDRÁT: Do Iránu môžete vstúpiť s predsudkami, ale odídete bez nich. Našli sme skameneliny, ktoré sme do tejto krajiny prišli hľadať, ale získali sme aj oveľa viac. Pochopenie a podporu iránskych kolegov. Bez tejto vzácnej devízy by boli všetky plány márne. V Iráne sme našli nielen nových kolegov, ale i priateľov. Myslím, že na takýchto základoch môžete stavať ďalej, napríklad i veľké projekty. Spojil nás spoločný záujem a nadšenie pre poznanie našej dávnej minulosti. Príprava ďalšej expedície teda začala. A že máme kde hľadať, o tom nás presvedčila 5 000 km dlhá prechádzka iránskou kamennou krásou. Otvorili sme iránsku knihu praveku a začali listovať v jej prvej kapitole. Pri písaní ďalšej kapitoly nechceme chýbať. 

Dovoľte, aby som poďakoval mojim kolegom z Technickej univerzity (Fakulty BERG) a kolegom z univerzity v Zanikane za poctivý kus prace v teréne, bez ktorej je úspech nedosiahnuteľný.

S. H.: Čo z toho, čo sa podarilo dosiahnuť, považujete za najzásadnejšie a prečo?

M. KUNDRÁT: Úspech každého projektu sa meria naplnením stanovených cieľov. My sme si určili tri nosné ciele: 1. predstaviť Slovensko ako seriózneho partnera pre výskumne i vzdelávacie aktivity; 2. získať podporu pre realizáciu dlhodobého projektu slovensko-iránskych paleontologických expedícií; a po 3. uskutočniť prvý prieskum vytipovaných oblasti a zistiť ich potenciál pre nálezy pozostatkov prehistorického života. Tie ciele sa podarilo naplniť v priebehu náročnej dvojtýždňovej akcie. 

S. H.: S akými poznatkami, podkladmi, výsledkami ste sa vrátili?

M. KUNDRÁT: Túto otázku budem vedieť lepšie zodpovedať neskôr. Zber primárnych informácií v teréne hodnotím vzhľadom na časové možnosti ako mimoriadne úspešný. Teraz nás čaká triedenie, skúmanie a publikovanie jednotlivých objavov. S týmito poznatkami budeme ďalej pracovať pri príprave detailného programu nasledujúcich expedícií v horizonte 5 – 7 rokov. Okrem toho nás čaká uzatvorenie oficiálnych dohôd o spolupráci medzi univerzitou v Zanjane a košickými univerzitami.  

doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD. so vzácnym kolegom Majidom Ataabadim pri oáze v Naybande

S. H.: Čo bude nasledovať? Ako budete získané poznatky ďalej využívať?

M. KUNDRÁT: Po ukončení výskumu nálezov budeme naše objavy publikovať vo vedeckých periodikách. Radi by sme sa s výsledkami a zážitkami z prvej expedície podelili so širokou verejnosťou. Pripravujeme preto sériu vedecko-populárnych článkov, prednášok a ďalších foriem osobných stretnutí. Mojim zámerom je taktiež spracovať niekoľko hodinový záznam expedície do formátu kratšieho filmového dokumentu.

S. H.: Ako hodnotíte pracovný tím v Iráne, ako sa vám spolupracovalo?

M. KUNDRÁT: Náročná niekoľko dňová práca v teréne, prieskum vo vysokohorskom prostredí, zmeny počasia od mrazivého až horúceho, rýchle presuny, 5 000 km dlhá trasa, 9 odborných prednášok, štyri oficiálne stretnutia, stretnutie s veľvyslancom SR, individuálne rokovania boli súčasťou ambiciózneho programu, ktorý slovenský tím splnil do bodky. Ako je to vôbec možné? Recept: vzájomná pomoc, tolerancia, disciplinovanosť, odhodlanosť a starostlivosť o to najcennejšie: dobrá nálada a nezlomné nadšenie. 

S. H.: Je niečo, čo ste mali v pláne ešte v Iráne uskutočniť a nepodarilo sa úplne dotiahnuť do úspešného konca? Ako sa to dá riešiť?

M. KUNDRÁT: Pravé naopak, okrem stanovených cieľov sme stihli aj zopár neplánovaných aktivít. Veríme, že výprava v marci bola len začiatkom dlhodobého expedičného výskumu košických univerzít v Iráne. 

S. H.: Ako na vás celkovo pôsobila krajina Irán a jej ľudia?

M. KUNDRÁT: Prešli sme takmer celým centrálnym Iránom, ktorý nám odhalil prekrásne scenérie. Často sme sa cítili, ako keby sme pravek ani nehľadali, ale boli jeho súčasťou. Pre našincov je Irán exotikou, ale v Iráne sme exoticky pôsobili práve my. Spomínam si na momenty, keďnás zastavili mladí alebo starší ľudia a zrozumiteľnou angličtinou sa pýtali, odkiaľ sme a nezabudli pridať: Welcome in MY country! Stretnutia s našimi kolegami, bez ohľadu na univerzitu, mali atmosféru vzájomného rešpektu, srdečnosti a porozumenia. Také sú moje dojmy z dvoch pobytov, 2013 a 2017, v Iráne.

záver expedície; pozdrav z Perzepolisu

S. H.: Akú ďalšiu expedíciu máte v pláne? Kde bude, kedy a na čo bude zameraná?

M. KUNDRÁT: V súčasnosti sa usilujeme o získanie rôznych typov grantov a podporu sponzorských subjektov. Projekt v Iráne je súčasťou väčšieho výskumného zámeru. Snažíme sa o globálnejšie poznanie evolúcie života počas krízových udalostí vo východnej časti prakontinentu Laurazia. V tejto časti prasveta sa okrem Iránu nachádzala aj súčasná Čína. V posledných dvoch desaťročiach spôsobili čínske skameneliny revolučné zmeny v poznaní histórie života na našej planéte. Moje desaťročné výskumné aktivity v Číne dozreli do štádia, kedy môžem Slovensku otvoriť dvere do ríše čínskeho draka. Je to výnimočná príležitosť zahájiť výskum na vzácnych náleziskách. Uvidíme,aké bude rozhodnutie slovenskej agentúry pre vedu a výskum. Držte nám palce, aby som koncom leta viedol slovensky tím na lov dinosaurov do púšte Gobi.  

 

Rozhovor pripravila: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Život na Antarktíde pod vrstvou ľadu hrubou 800 m je bohatý a pestrý.
Zistite viac