Agrosektor chce zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska


Agrosektor chce zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska

Najviac slovenských potravín sa predá v malých vidieckych predajniach. Celkovo je ich však v našich obchodoch stále málo. Podľa potravinárov dovážame aj mnohé výrobky, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť sami. Slovenské poľnohospodárstvo po koronakríze čakajú viaceré výzvy.


Vďaka tomu, že Slovensko je súčasťou jednotného trhu Európskej únie, jeho potravinová bezpečnosť nie je ohrozená a nehrozí mu ani nedostatok potravín. Napriek dlhoročne deklarovanej snahe zvyšovať sebestačnosť v potravinách je však čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia.

Pre potravinárov je sklamaním, že ani počas obmedzeného pohybu tovarov pre uzatvorené hranice, sa sortiment našich potravín v obchodoch nerozšíril. Problémom je aj uhlíková stopa (negatívny dopad emisií na životné prostredie Zeme), ktorá vzniká dovozom zahraničných potravín. Každý deň prichádza na Slovensko vyše 700 kamiónov s potravinovým nákladom.

Slovensko je schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov. Tento stav chce zmeniť aj súčasná vláda, ktorá zvyšovanie potravinovej sebestačnosti označuje za strategický záujem štátu.

Podpora potravinárstva na Slovensku

Priority novej vlády v Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) 2021 – 2027 a potravinová sebestačnosť boli aj hlavnými témami diskusie zorganizovanej portálom Euractiv Slovensko 22. júna 2020. Predmetom debaty boli aj Stratégie pre biodiverzitu do roku 2030 a Stratégia Z farmy na stôl, ktoré schválila Európska komisia v máji. Prechodné obdobie na úrovni Európskej únie vytvára priestor na nastavenie viacerých systémových riešení aj pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Ako zdôraznil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský, potravinová sebestačnosť je bytostnou záležitosťou našej krajiny. „Miliardy, ktoré prúdili z rôznych štruktúrnych schém, neboli dobre využívané. Žalostný stav musíme zmeniť a posunúť sa hore. Zápornú bilanciu v množstve dovážaných potravín chceme v najbližších rokoch zlepšovať. Nie slovami, ale dobrým systémom,“ povedal minister a pripomenul, že v neposlednom rade zohráva úlohu aj dostatočná edukácia (vzdelávanie).

„Na to, aby sme podporili všetkých farmárov, malých, veľkých alebo stredných, ktorí sú rozhodnutí produkovať to, čo naše jedálenské stoly každodenne potrebujú, aby sme znížili množstvo kamiónov, ktoré denne prúdia na Slovensko s produktmi, ktoré si môžeme vďaka klimatickým pomerom vypestovať a dochovať u nás, je podpora zdravej ekologicky čistej potravinovej produkcie veľmi dôležitá,“ dodal minister.

Ilustračné foto: Matka s dieťaťom v obchode s potravinami. Zdroj: iStock

Nakupovaním slovenských potravín prispievame aj k znižovaniu uhlíkovej stopy. Zdroj: iStock

„Kľúčové opatrenie je, aby vláda vyvíjala maximálne úsilie a aby v Bruseli i u našich európskych partnerov vybojovala to, po čom slovenskí poľnohospodári už roky túžia, a síce externú konvergenciu platieb (zblíženie výšky poskytovaných priamych platieb medzi jednotlivými členskými krajinami či farmármi – pozn. red.) a maximálne množstvo viazaných platieb z prvého piliera (prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – spoločná organizácia trhov (SOT) s poľnohospodárskymi výrobkami – pozn. red.),“ povedal okrem iného Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Podľa jeho názoru Európska komisia z našich vlastných zdrojov nikdy nebude podporovať produkciu.

„Potrebujeme prijať koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, to znamená to, ako vidíme naše odvetvie v horizonte 20 - 30 rokov. Pokiaľ nemáme koncepciu a jasnú víziu toho, kam sa chceme dostať, veľmi ťažko sa robia nejaké čiastkové stratégie či úlohy,“ zdôraznila Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS). „V prvom rade je potrebné, aby výroba potravín bola dostatočne financovaná aj zo zdrojov, ktoré k nám prídu z Európskej únie, nakoľko naše odvetvie bolo dlhodobo finančne poddimenzované. Znamená to, že v rámci strategického plánu by sa malo myslieť aj na potravinársky priemysel. Potravinársky priemysel by mal byť oprávneným žiadateľom týchto prostriedkov, čo sa v neposlednom rade dostalo aj do programového vyhlásenia vlády,“ dodala riaditeľka PKS.

Potreba zvýšenia predajnosti slovenských produktov

Kým ešte v roku 2011 mal každý druhý potravinársky výrobok v predajniach slovenský pôvod, už o päť rokov neskôr ich podiel nedosahoval ani 40 percent. Dlhodobé merania ukazujú, že pokles podielu vystavenia slovenských potravín sa v roku 2017 zastavil a odvtedy mierne rastie, ďaleko však zaostáva za potenciálom slovenskej ekonomiky.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) aj v tomto pandémiou skúšanom roku uskutočnila prieskum prostredníctvom agentúry Go4insight. Podľa výsledkov prieskumu podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2020 dosiahol úroveň 39,9 %, čo je nárast o 1,3 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2019. Zber údajov bol zrealizovaný v 297 predajniach potravinových reťazcov v celej Slovenskej republike v mesiacoch apríl a máj 2020.

„Po dlhoročnom poklese v rokoch 2011 – 2017 síce tohtoročné výsledky pokračujú v miernom raste podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní, avšak detailné čísla ukázali, že medziročne sa jedná o stagnáciu. Naše očakávania boli podstatne vyššie, pretože obchodné siete proklamujú zvýšenú podporu slovenským produktom, informujú o nových slovenských dodávateľoch a nových regáloch so slovenskými potravinami. Reálne sa to však na pultoch obchodných reťazcov neprejavuje. Viditeľný medziročný nárast bol zaznamenaný len u najviac zaostávajúceho reťazca Lidl, a to na úroveň 26 %, čo je v čase koronakrízy a z pohľadu potreby budovania potravinovej sebestačnosti Slovenska katastrofa,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Ilustračné foto: Mlieko a mliečne výrobky. Zdroj: iStock

Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch majú mliečne výrobky (76 %). Zdroj: iStock

Vo väčšine zahraničných supermarketov sa podiel slovenských potravín pohybuje okolo 40 percent. Slovenské obchody aj napriek obmedzeniam na hraniciach počas koronakrízy uprednostňovali dovoz pred domácou výrobou. Najväčší pokles zaznamenali v prípade cestovín a olejov, ktoré počas núdzového stavu na pultoch chýbali.

Zastúpenie slovenských potravín v jednotlivých obchodných reťazcoch

Podiel domácich potravín na predajných pultoch vybraných obchodných reťazcov je v roku 2020 doposiaľ takýto: COOP Jednota – 56 %, CBA – 49 %, Billa – 42 %, Metro – 42 %, TESCO – 41 %, Kaufland – 40 %, Lidl – 26 %. Vo všetkých sledovaných sieťach podiel vystavených slovenských výrobkov narástol, s výnimkou CBA. Podiel vystavenia slovenských výrobkov rástol najvýraznejšie v diskontných predajniach a veľkoskladoch.

Zo 16 sledovaných kategórií bol v roku 2019 zaznamenaný nárast v 14 kategóriách, najvýraznejší bol v kategórii olejov a spracovaných produktov. Pokles zaznamenali balené mäsové výrobky a nealko nápoje. V roku 2020 bol najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch v kategóriách mlieko (76 %), vody/minerálky (61 %), víno (56 %) a pivo (51 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky na regáloch sú v rámci kategórií cukrovinky nečokoládové (9 %), oleje (14 %), konzervované produkty (16 %) a cukrovinky čokoládové (18 %). Kategórie výrobkov s najvyšším a najnižším podielom slovenských výrobkov sa oproti minulým rokom nezmenili.

Ako sa vyvíja trh s jednotlivými kategóriami výrobkov

Obchodníci si zo slovenskej produkcie vyberajú najmä mliečne výrobky. Až 76 % mliečnych výrobkov na pultoch je slovenských. Nad 50-percentný podiel sa dostali už iba tri kategórie potravín, a to minerálne vody, pivo a víno. Práve pri týchto potravinách sú slovenskí spotrebitelia podľa Poturnaya citliví na ich pôvod a značku. Pripomína, že v prípade mlieka a minerálnych vôd ide o potraviny s nízkou pridanou hodnotou v procese spracovania, a preto je aj ekonomický prínos obmedzený.

Čím vyšší je stupeň rozpracovanosti potraviny, a teda aj cena, tým je vyšší podiel zahraničných výrobkov. Na opačnej strane rebríčka zastúpenia slovenských potravín sú cukrovinky, oleje či konzervované produkty.

Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov sa medzi jednotlivými slovenskými krajmi veľmi nelíši, pohybuje sa na úrovni 41 až 43 %. Výnimkou je iba Bratislavský kraj, kde je zastúpenie len 36-percentné. Podľa potravinárov je dôvodom iná štruktúra maloobchodnej siete. Najviac slovenských potravín sa predá v malých vidieckych predajniach, ktoré majú v Bratislavskom kraji menšie zastúpenie.

Ilustračné foto: Žena v supermarkete pred pultom s baleným mäsom. Zdroj: iStock

Prieskum SPPK preukázal, že na pultoch obchodných reťazcov na Slovensku je iba 45 % slovenského hydinového mäsa. Ceny dovážaného hydinového mäsa sú pre našich chovateľov a spracovateľov tejto kategórie potravín likvidačné. Zdroj: iStock

Dovoz zahraničných potravín stúpa

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) na slovenský trh dovážame aj mnohé výrobky, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť sami. V roku 2019 sme dovážali najmä bravčové mäso (v hodnote 302 mil. eur), syry a tvarohy (v hodnote 187,9 mil. eur), mäso a droby z hydiny, maslo a iné tuky i oleje vyrábané z mlieka. Ďalej to boli zemiaky, mrkva, cvikla, repa, ale i ostatné druhy zeleniny v hodnote 24,3 mil. eur.

Okrem nápojov sme dovážali chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárenské výrobky obsahujúce kakao v celkovej hodnote 208,8 mil. eur, vody vrátane minerálnych a sladených vôd v hodnote 143 mil. eur.
Podľa údajov Eurostatu boli za prvé štyri mesiace roka 2020 najhlavnejšími dovozcami potravín na Slovensko Česká republika (viac ako 353 tisíc ton v hodnote takmer 430 mil. eur), Maďarsko (viac ako 157 tisíc ton v hodnote 133 mil. eur) a Poľsko (vyše 140 tisíc ton v hodnote 189 mil. eur).

Výsledky prieskumu SPPK preukázali, že na pultoch obchodných reťazcov na Slovensku je iba 45 % slovenského hydinového mäsa. Výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár v tejto súvislosti uviedol: „Ceny dovážaného hydinového mäsa sú na pultoch zahraničných reťazcov výrazne pod úrovňou výrobných nákladov na Slovensku a ohrozujú hospodársku súťaž na našom trhu. Takéto ceny sú pre slovenských spracovateľov a chovateľov hydiny likvidačné.“

Zvýšený dovoz sa týka aj mliečnych výrobkov. „Najväčší prepad medzi dovozmi za oba roky sa týka položiek syrov a tvarohov. Kým vlani sa k nám za prvé štyri mesiace doviezlo 12,9 tisíc ton za 43,4 mil. eur, v tomto roku sa dovozy od januára do apríla výrazne zvýšili na úroveň 14,9 tisíc ton v hodnote 51,3 mil. eur,“ uviedol prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora navrhuje urýchlené prijatie opatrení na stabilizáciu agropotravinárstva a jeho postupné zvyšovanie konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu.

Marta Bartošovičová

Zdroj:
https://www.mpsr.sk/minister-jan-micovsky-potravinova-sebestacnost-je-bytostnou-zalezitostou-nasej-krajiny/52---15586/
https://www.mpsr.sk/aktualne/viac-penazi-agrosektoru-za-vyssiu-sebestacnost-slovenska/15525
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/video/sebstacnost-verzus-udrzatelnost-dve-vyzvy-pre-slovensky-agrosektor-video/
https://www.tovarapredaj.sk/2020/06/24/dovoz-zahranicnych-potravin-na-slovensky-trh-stupa/
http://www.potravinari.sk/page7657sk.html
 

Súvisiace:

Hore
FVF 2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pred 200 miliónmi rokov skončila epocha suchej triasovej klímy a nastalo jurské obdobie.
Zistite viac