Výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke


Výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke

Významným archeologickým nálezom sa môže popýšiť Santovka (okres Levice), kde prebehol systematický výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej (hatvanská, maďarovská a severopanónska kultúra). Zaoberal sa ním tím archeológov v zložení Jozef Bátora, Martin Bača, Peter Tóth.

Nálezisko je situované v miestnej časti Malinovec (predtým Maďarovce) na travertínovej kope, nachádzajúcej sa južne od cesty spájajúcej Santovku s Demandicami. Prevažná časť lokality bola zničená vyše pol storočia trvajúcou ťažbou travertínu. Opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej sa rozprestiera na ploche 40 x 70 m a jeho zachovaná rozloha má približne 0,32 ha. Pôvodná šírka mohla dosahovať 80 m s rozlohou cca 0,6 ha. V roku 2012 pokračoval archeologický výskum pre vedecké a dokumentačné účely. Výskum nadviazal na sondáž z roku 2011 vo vrcholovej časti travertínovej kopy, kde bolo vyhĺbených päť sond (Bátora/Bača 2016).

Cieľom výskumu bolo preskúmanie ďalších obydlí hatvanskej a maďarovsko-severopanónskej kultúry, ako i spresniť ich vzájomnú stratigrafickú pozíciu. Sondy boli prehlbované po mechanických vrstvách s hrúbkou 10  –  20 cm v závislosti od charakteru kontextových situácií. V niektorých prípadoch, napr. pri superpozícii podláh obydlí, bola sonda na nasledujúcu úroveň prehĺbená metódou prirodzených vrstiev.

Prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Archeologického ústavu SAV podotkol, že výskum v Santovke v roku 2012 možno aj spätne hodnotiť ako výskum mimoriadne úspešný. „Úspešný bol z dvoch dôvodov. Vďaka odkrytým terénnym situáciám sa nám podarilo vo vrcholovej časti opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej spresniť zástavbu, t. j. usporiadanie domov hatvanskej kultúry v spodných vrstvách a taktiež zástavbu nad nimi sa nachádzajúcich domov maďarovskej a severopanónskej kultúry. Pozoruhodné je, že staršie i mladšie domy sa nachádzali takmer na tých istých miestach, čo svedčí o pomerne veľkej stabilite osídlenia. Druhým dôvodom úspešnosti výskumu boli viaceré významné nálezy, ktoré sa našli priamo v interiéri domov. Z nich možno spomenúť mimoriadne pekne vyhotovenú bočnicu z parohoviny, ktorá slúžila na zauzdenie koňa. A taktiež možno spomenúť hlinenú hrkálku, ktorá je aj po takmer štyroch tisícročiach plne funkčná – hrká.“

Za najdôležitejší výsledok odborník považuje odkrytie opevňovacej priekopy hatvanskej kultúry, o existencii ktorej vedci dovtedy nevedeli. „Navyše stratigrafické pozorovania potvrdili, že sídlisko v Santovke bolo založené už v období staršej fázy hatvanskej kultúry. Týmto objavom bol vyplnený dovtedajší hiát v osídlení dolného Poiplia na počiatku staršej doby bronzovej.“

interiér Santovka

Kvôli lepšiemu pochopeniu jednotlivých terénnych situácií sa v rámci výskumu pristúpilo k rezom archeologických kontextov. V prípade potreby bola zemina zo sond preosievaná. Z vybraných archeologických situácií boli odoberané vzorky (každá o objeme cca 30 l) na archeobotanické analýzy. Tak ako v predchádzajúcich výskumných sezónach, aj v roku 2012 sa vďaka tellovému charakteru osídlenia podarilo zachytiť a zdokumentovať viaceré dôležité stratigrafické pozorovania. 

V hĺbke 40 cm od povrchu sa opätovne vyrysovala tenká biela, nie úplne kompaktná vrstva travertínovej drviny. Nad ňou, resp. na nej, sa nachádzali väčšie či menšie lomové kamene, ktoré aj keď nevytvárali pravidelné štruktúry, evidentne súviseli so stavbami s kamennými podmurovkami pre ľahšie stavby z najmladšieho horizontu osídlenia na nálezisku. V tejto vrstve sa našla bočnica typu Füzesabony z parohoviny, ktorá svojim charakterom zapadá do tzv. kosziderského horizontu (BA3/BB1), t. j. do záveru staršej doby bronzovej.

V sondách sa ďalej podarilo zachytiť a preskúmať časť priekopy hatvanskej kultúry, ktorá nielen prekrývala, ale dolnou hrotitou časťou porušila dlážku domu hatvanskej kultúry. Črepový materiál získaný z priestoru spodného domu hatvanskej kultúry možno datovať do staršej fázy hatvanskej kultúry. Na takéto včasné datovanie poukazuje aj prítomnosť keramiky nagyrévskeho charakteru. Týmto sa vôbec po prvýkrát na území Slovenska podarilo stratigraficky doložiť existenciu staršej fázy hatvanskej kultúry a vyplniť tak doteraz existujúci hiát v osídlení Poiplia.

Doterajšie poznatky sa opierali o stratigrafiu pozorovanú A. Točíkom v 50-tych rokoch 20. stor. na viacvrstvovom sídlisku v Malých Kosihách, ktorá ukázala, že tam na neskoro eneolitickú vrstvu kultúry Kosihy-Čaka/Makó nasadala vrstva mladej až neskorej fázy hatvanskej kultúry. Podobnú chronologickú následnosť preukázali aj stratigrafické pozorovania pri výskume najstaršej hatvansko-únětickej priekopy v areáli opevneného sídliska vo Vrábľoch, poloha Fidvár.

„Odkrytie hatvanskej priekopy mení zásadne doterajšiu predstavu, že sídlisko v Santovke bolo opevnené iba v období maďarovsko-severopanónskej kultúry. Pozoruhodné je, že mladšia priekopa maďarovsko-severopanónskej kultúry kopírovala priebeh staršej hatvanskej priekopy s tým, že bola pred ňou predsunutá cca 10 m v smere severnom a severovýchodnom, kde bola zahĺbená (zasekaná) do travertínového podložia. Možno teda konštatovať, že v období maďarovsko-severopanónskej kultúry bol areál opevneného sídliska v Santovke rozšírený v smere severnom a severovýchodnom,“ uzavreli odborníci.

Informácie ohľadom tohto výskumu boli uverejnené v publikácii Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, ktorú vydal Archeologický ústav SAV, Nitra v roku 2017.

 

Odborný garant textu: prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Archeologického ústavu SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Fotografie poskytol: prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Hore
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kremík môže predstavovať pre rastliny ochranu voči pôsobeniu stresu.
Zistite viac