Značka: história
Ľudské skelety bez hláv objavené na Slovensku prinášajú nové pohľady na roľnícke spoločenstvá doby kamennej
Archeológovia zverejnili prvé poznatky týkajúce sa nálezu kostrových pozostatkov bez hláv na slovenskej lokalite Vráble-Veľké Lehemby.
Vizionár Dante Alighieri: Šesť storočí pred zrodom modernej fyziky s prekvapujúcou presnosťou opísal dopad asteroidu
Mohol stredoveký básnik intuitívne zachytiť procesy, ktoré vedci pochopili až o stáročia neskôr?
Pred 100 rokmi zomrel architekt Antonio Gaudí. Chrám Sagrada Familia bol jeho celoživotným dielom
Sagrada Familia patrí medzi dominanty Barcelony. Gaudí však zhotovil aj ďalšie diela, ktoré dnes tvoria podobu katalánskej metropoly.
Najväčšie záhady vesmíru: fyzici sa zhodujú menej, než sme možno čakali
Veľký online prieskum medzi ľuďmi z fyzikálnej komunity ukazuje, že na najväčšie záhady vesmíru nepanujú také názory, ako by sme...
Francis Crick a objav DNA: ako fyzik pomohol objaviť dvojitú špirálu života
Pred 110 rokmi sa narodil Francis Crick, vedec, ktorý s Jamesom Watsonom navrhol model dvojitej špirály DNA. Objav ukázal, ako...
Fyzik a optik Joseph von Fraunhofer položil základy modernej astrofyziky. Zomrel mladý pred 200 rokmi
Joseph von Fraunhofer objavil spektrálne čiary, položil základy spektroskopie a vytvoril novú generáciu ďalekohľadov.
Slovensko má jantár z čias dinosaurov. Vedci ho pomenovali slovacit
Slovacit, jantár z lokality Horné Srnie, je oknom do dávneho sveta na dnešnom území Slovenska.
Profesor Mikuláš Hrušovský stál pri zrode petrochemického výskumu na Slovensku. Narodil sa pred 110 rokmi
Profesor Mikuláš Hrušovský bol v rokoch 1963 až 1978 vedúcim Katedry organickej technológie Chemickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Temná a svetlá stránka huby kyjaničky purpurovej, známej aj ako námeľ
Z historického, biologického i chemického hľadiska sa huba kyjanička purpurová stala jednou z najdôležitejších farmaceuticky využívaných drog.
Prelom vo fyzike: Prečo je Carnotov cyklus kľúčom k účinnosti motorov?
Francúzsky inžinier a fyzik Nicolas Léonard Sadi Carnot položil základy modernej vede. Dnes si pripomíname výročie jeho úmrtia.