Technológ roka 2021 považuje kooperáciu s druhými vedcami a odborníkmi za základ posunu vpred.
Prof. Ing. Michal Hatala, PhD. Zdroj: Marián Zelenák, CVTI SR
Technológ roka 2021 prof. Ing. Michal Hatala, PhD., sa popri výskume a vývoji progresívnych metód nedeštruktívnej kontroly a skúšania materiálov v praxi venuje aj pedagogickej činnosti i budovaniu a modernizácii laboratórií.
Ako sám tvrdí, bez mladých výskumníkov a nadšených doktorandov, ktorí s ním spolupracujú na riešení projektov, by sa mu výskum a jeho aplikácia do praxe realizovali oveľa ťažšie.
V nasledujúcom rozhovore sme sa rozprávali o súčasnom stave a vybavenosti laboratórií, grantovej podpore výskumu na Slovensku a samotných študentoch Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove a zľahka sme sa dotkli aj témy elektromobilov.
V akom stave sú na Slovensku laboratóriá a vybavenie, ktoré majú k dispozícii študenti a kolegovia z vášho odboru?
Je to veľmi individuálne a záleží to od konkrétnej vysokej školy, ale jednoznačne sa nedá povedať, že sú špičkové, lebo tomu tak v mnohých prípadoch nie je. Inovácie a technológie sa vyvíjajú naozaj v rýchlom tempe a je problematické „kráčať s dobou“, keďže pravidelná modernizácia prístrojov stojí nemalé finančné prostriedky, ktoré vysoké školy nemajú len tak v zásuvke. Snažíme sa preto neustále zapájať do rôznych domácich a zahraničných grantových schém, v ktorých sa však často stretávame so zbytočnou byrokraciou. Je to časovo náročné. O prideľovaných finančných prostriedkoch ani nevravím.
Navyše vo väčšine prípadov grant zahŕňa iba bežné výdavky na cestovné a vložné na konferencie či možnosť publikovania dosiahnutých výsledkov. Aby ste si vytvorili obraz, uvediem príklad. Bežný ultrazvukový prístroj sa pohybuje približne od 10- do 15-tisíc eur, špičkový stojí 150-tisíc eur. Aj keby sme také prístroje financovali z viacerých zdrojov, respektíve v spolupráci s ďalšími organizáciami, bolo by ich zakúpenie pre nás doslova nemožné.
Hľadať neustále nové výzvy a nadväzovať medzinárodné výskumné spolupráce je ale základom posunu vpred, takže to považujem za také moje ďalšie poslanie.
So situáciou ste sa napokon vyrovnali tak, že si miesto kupovania nových vylepšujete staré prístroje. Zmodernizovali ste si už napríklad jeden dvanásťročný prístroj.
Áno. Nevravím, že to bolo jednoduché, ale podarilo sa. S mojím tímom mladých nadšencov v podstate stále niečo vylepšujeme a hľadáme cesty, ako zostrojiť niečo tak, aby sme sa vyhli nákupu komerčných a drahých výrobkov. Na druhej strane niekedy robíme veci, ktoré by bolo ľahšie kúpiť, a potrebný čas by sme potom mohli využiť efektívnejšie a plnohodnotne. Ale to je už záležitosť orientovaná skôr politicky a smerom k problematike poddimenzovaného financovania vedy a výskumu na Slovensku.
Samozrejme, ak chceme dosahovať vynikajúce výsledky a plnohodnotne konkurovať medzinárodnému výskumu, nemôžeme iba sedieť a čakať na finančné prostriedky. Z tohto dôvodu stále pracujeme na budovaní nových spoluprác s rôznymi inštitúciami na Slovensku i v Európe. Už vieme, kto má aké laboratórne vybavenie, úzko spolupracujeme a vzájomne sa dopĺňame, cestujeme, vymieňame si poznatky, nosíme vzorky hore-dolu a tak ďalej. A naše spoločné výsledky hovoria za všetko.
Technológ roka 2021 prof. Ing. Michal Hatala, PhD., pri práci. Zdroj: Archív MH
Nešlo by to bez nadšených ľudí…
To nie, samozrejme. Som rád, že ich okolo seba mám, že mám komu odovzdávať svoje poznatky, že sa im to páči a chcú to robiť. Musím povedať, že mojich nadšencov vrátane seba samého obdivujem. Obdivujem ich hlavne kvôli tomu, že napriek platom ostávajú verní vede a výskumu a neodchádzajú do praxe alebo robiť výskum do zahraničia.
Toho sa popravde aj bojím, lebo školstvo je veľmi poddimenzované a mladých, skrátka, nedokážeme upútať finančnými prostriedkami. K výške našich miezd sa radšej vyjadrovať nebudem… A potom prídete na exkurziu do priestorov zahraničných výskumných centier, závidíte im laboratórne vybavenie a stretávate tam množstvo mladých výskumníkov práve zo Slovenska. Čo myslíte, prečo tam odišli?
Obávam sa, že jediná motivácia v súčasnej dobe začína byť kvalitné finančné ohodnotenie. Je jedno, o akú činnosť ide. Ak chceme mladých a múdrych ľudí udržať na vysokých školách, aby sme zabezpečili ďalší rozvoj vedy a výskumu, musíme ich zaplatiť.
Je ťažké získať na svoju činnosť grant?
Áno, a je to zapríčinené hlavne hladom vysokých škôl. Výborných projektov s atraktívnym zameraním je veľa a finančných prostriedkov málo. Projektov som sa v živote už napísal! A každý rok ich píšem a podávam. Je to podobné ako v nemenovanom filme, v ktorom väzeň písal žiadosti o financovanie knižnice v ústave na výkon väzby tak dlho, až mu napokon vyhoveli a podporili ho (smiech).
Po minulé roky veľmi záležalo aj na osobe hlavného riešiteľa a na jeho tituloch, ale to sa postupne zmenilo a grantové schémy už podporujú aj projekty mladých šikovných asistentov. Na druhej strane však treba opäť podotknúť, že na financovanie niečoho špičkového grantové schémy na Slovensku jednoducho nestačia.
Všetko, čo vyviniete v laboratóriu, sa snažíte hneď aplikovať do praxe.
Máte pravdu. Keď pracujeme na výskume a vývoji alebo niečo navrhujeme, dbáme na to, aby to bolo aplikované v praxi. Ak vidíme, že niečo nefunguje a má to svoje „muchy“, vraciame sa naspäť do laboratórií a ladíme to do dokonalosti, až kým nám druhí nepovedia, že je to super, špička, že to funguje a že sú s našou prácou spokojní.
Na škole vyučujete nedeštruktívne testovanie?
Áno, podarilo sa mi tento predmet zakomponovať do študijných plánov v rámci inžinierskeho štúdia. Vďaka projektom, ktoré sme riešili a ktoré sa podarili, sme získali finančné prostriedky, zakúpili sme prístroje a hýbeme sa ďalej.
Máme vízie aj do budúcna. Chceme naše vybavenie budovať krôčik po krôčiku i naďalej.
Čo musí študent alebo potenciálny študent vašej fakulty ovládať? Aké musí mať predpoklady, aby zvládol prvé náročné ročníky?
Musí mať technické myslenie a hlavne musí chcieť. Dnes je u mladých najväčší problém, že sa im nechce. Všetko si vygúglia alebo prečítajú na Facebooku. U nás na fakulte už nepraktizujeme vzdelávanie, ktorého základom je, že musíte vedieť vzorce.
Už samotný názov fakulty nás predurčuje na to, aby sme dali našim poslucháčom maximum tak, aby boli konkurencieschopní, poznali technológie a vedeli, ako čo funguje a kde treba čo aplikovať. Samozrejme, žiadny absolvent nebude úplne špičkovo a do hĺbky ovládať všetky technológie, ale bude mať vynikajúci rozhľad a základ, na ktorom môže stavať každý jeho budúci zamestnávateľ. Ten ho už len zdokonalí a vyšperkuje v konkrétnej technológii.
Snažíme sa študentom dať naozaj praktickú výučbu bez nezmyselného memorovania nepotrebných vecí – to by už naozaj nemalo mať podľa nás v modernom systéme vzdelávania miesto. Dnes chcú mladí ľudia veci vidieť, chytiť si ich. Chcú, aby fungovali, hýbali sa a podobne.
Povedzme si ešte niečo k automobilovým technológiám. Hoci to nie je vaše primárne pole pôsobnosti, v rámci NDT úzko spolupracujete aj s automobilkami. Automobilový priemysel sa javí ako stabilné odvetvie, ktoré má dlhodobú perspektívu, no vzhľadom na stupňujúcu sa klimatickú krízu môžu nastať tlaky zo strán investorov alebo spotrebiteľov, dokonca môže dôjsť k nejakým štátnym reguláciám. Ako vidíte budúcnosť tohto odvetvia?
To je veľmi ťažká otázka, a preto poviem iba svoj názor. Bežný občan vidí automobilku s veľkou rozlohou, veľkým počtom zamestnancov a, samozrejme, zvučným menom. Avšak máloktorá automobilka má vlastnú komplexnú výrobu. Ide prevažne o montážne podniky, na ktoré sa viaže nespočetné množstvo malých a stredných výrobných firiem na Slovensku – dodávateľov všetkých súčiastok a parciálnych dielcov pre montáž automobilov.
Zahraniční investori z tejto oblasti si veľmi dobre uvedomovali našu históriu strojárskej veľmoci. Máme kvalifikovaný personál, preto prišli na Slovensko. A práve v automobilovom priemysle majú zastúpenie všetky výrobné technológie od konvenčných až po progresívne vrátane IT. Toto všetko sa snažíme naučiť našich poslucháčov.
Každý človek, ktorý trochu rozumie výrobnému reťazcu automobilovej výroby, má určite strach z toho, čo by nastalo, ak by automobilky na Slovensku zatvorili svoje závody. Je ťažké si to vôbec predstaviť.
Aký máte názor na elektromobily?
Elektromobilita je výborná, avšak vôbec nie nová myšlienka. Osobne elektromobily jednoznačne schvaľujem, no v tejto oblasti vyvstáva ešte veľmi veľa nevyriešených otázok a problémov, ktoré treba urgentne riešiť. Treba sa zamerať na ekologickosť výroby batérií, elektrickej energie potrebnej na ich nabíjanie, ich samotnú recykláciu, budovanie sietí nabíjacích staníc a podobne. Veď ak by si všetci naraz kúpili elektromobily, kde ich nabijú? Hlavne na veľkých sídliskách…
Osobne si myslím, že nás v tejto oblasti čaká ešte veľa práce. Priznám sa, je to vynikajúca téma na diskusiu, ale to by bol veľmi dlhý rozhovor.
Osobne fandíte hybridom.
Áno. Z môjho pohľadu je to v súčasnosti ideálne a fungujúce riešenie. Jednoducho povedané, jazdíte pomocou klasického spaľovacieho motora, za jazdy si dobíjate batériu a len čo ju máte dobitú, jazdíte na elektrinu. Výrazne tak klesá spotreba fosílnych palív a produkcia CO2 a nepotrebujete pripájať automobil do elektrickej siete, ktorá ešte na Slovensku nie je vybudovaná na príslušnej úrovni.
Inak je smer, ktorým sa uberáme, dobrý, len by sa bolo treba nad tým trošku zamyslieť. Ale to je už politika, ktorú nebudeme rozoberať. Čo s nákladnou dopravou, letectvom a hlavne s ťažkou lodnou dopravou? A v neposlednom rade treba elektrickú energiu aj produkovať. A sme nazad pri ekológii a dosiaľ nevyriešených otázkach, ktoré sú s ňou spojené.
Bolo by to možné vyrábať elektrickú energiu napríklad z vodíka?
Áno, určite áno. Slovensko má v tomto smere vynikajúce výsledky, aj keď je to ešte beh na dlhé trate. No pracuje na tom mnoho vedcov a výskumníkov po celom svete, takže sa to určite bude hýbať vpred.
