Magdaléna Kuželová: Riešime farmakoterapeutické problémy rizikových skupín pacientov


Magdaléna Kuželová: Riešime farmakoterapeutické problémy rizikových skupín pacientov

Prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc. je nominovaná na ocenenie Slovenka roka 2020. Zdroj: Slovenka

Prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc. je profesorkou na Katedre farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a vedúcou oddelenia klinickej farmakológie a farmakoterapie na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je uznávanou osobnosťou v oblasti farmakológie a klinickej farmácie na Slovensku. V tomto roku je nominovaná na Slovenku roka 2020.

Študovala na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zostala pracovať ako vysokoškolská učiteľka na Katedre farmakológie a toxikológie a pôsobí tam dodnes. Postupne sa kvalifikovala na profesorku vo vednom odbore farmakológia. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa pôvodne venovala experimentálnej kardiovaskulárnej farmakológii a v tomto období dosahuje významné výsledky v oblasti riešenia farmakoterapeutických problémov u detí, adolescentov a starších ľudí. Je garantkou doktorandského štúdia v študijnom programe klinická farmácia.

Profesorka Kuželová úspešne vedie doktorandov a odborných asistentov, ktorí participujú na medzinárodných projektoch v rámci COST Action, Erasmus+. Je tiež senior autorkou ocenených prednášok doktorandov na Európskom sympóziu klinickej farmácie (ESCP). Publikovala 110 vedeckých prác. Rozvíja aj transatlantickú spoluprácu v oblasti klinickej farmácie a tesnejšie vedeckovýskumné prepojenia. V roku 2017 absolvovala pobyt v College of Pharmacy, Nova Southeastern University, Fort Lauderdale, Florida, USA v rámci programu Erasmus+.

Je členkou Komisie pre bezpečnosť liečiv a Slovenskej liekopisnej komisie. V rokoch 2004 – 2009 bola prvou členkou, ktorá reprezentovala Slovenskú republiku v Committee for Orphan Medicinal Products at the European Medicine Agency (EMA). Pôsobila ako externý posudzovateľ v procese registrácie liekov pre Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave.

V rámci Slovenskej lekárskej spoločnosti je aktívnou členkou Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, v ktorej je predsedníčkou Sekcie klinickej farmácie. Je iniciatívna v organizačných výboroch a vedeckých komisiách konferencií. Na pracovisku zorganizovala viaceré návštevy uznávaných výskumníkov v oblasti farmakológie a klinickej farmácie z viacerých krajín (Veľká Británia, Belgicko, Nórsko, Fínsko, USA) za účelom prepojenia výskumu v záujmových oblastiach a prípravy spoločných postupov i projektov.

V súvislosti s nomináciou v ankete Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum sme prof. RNDr. Magdalénu Kuželovú, CSc. požiadali o rozhovor.

Pani profesorka, mohli by ste nás bližšie oboznámiť s obsahom vašej doterajšej vedeckovýskumnej činnosti?

Výskumu v oblasti farmakoterapie kardiovaskulárnych ochorení som sa začala venovať ešte počas vysokoškolského štúdia. V tej dobe sa naša katedra začala zaoberať problémom náhleho vysadenia betablokátorov, v objasnení ktorého dosiahlo naše pracovisko popredné miesto na svete. Betablokátory sa používajú hlavne na liečbu kardiovaskulárnych ochorení, ako je ischemická choroba srdca, dysrytmie a vysoký krvný tlak. V minulosti sa nevedelo, že sa táto skupina liečiv nemôže náhle vysadiť, čo viedlo k nečakaným úmrtiam pacientov. Náš výskum prispel k vysvetleniu tohto problému. Zistili sme, že srdce je po náhlom vysadení betablokátorov ešte citlivejšie na cirkulujúce katecholamíny, čo bolo príčinou zhoršeného klinického stavu pacientov.

Neskôr sme sa v tejto oblasti začali venovať ďalšej skupine liečiv, ktorá ovplyvňuje kardiovaskulárny systém, a to blokátorom kalciového kanála. Táto skupina liečiv má podobne ako betablokátory priaznivé účinky v liečbe ischemickej choroby srdca, vysokého krvného tlaku a dysrytmií, ale pôsobí iným mechanizmom. To sa aj prejavilo pri skúmaní mechanizmu náhleho vynechania podávania tejto skupiny liečiv, kedy dochádzalo k zvýšenej citlivosti srdca na vápnik uvoľnený zo zásob srdca.

Prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc., v rámci vedeckej prípravy a v priebehu doktorandského štúdia vychovala viac ako desiatku doktorandov, ktorí zastávajú významne postavenia v odbore Farmakológia, Klinická farmácia a pri regulácii liekov na Slovensku a v zahraničí, Zdroj: Archív prof. RNDr. M. Kuželovej, CSc.

Prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc. v rámci vedeckej prípravy a v priebehu doktorandského štúdia vychovala viac ako desiatku doktorandov, ktorí zastávajú významne postavenia v odbore farmakológia, klinická farmácia, a pri regulácii liekov na Slovensku a v zahraničí. Zdroj: Archív prof. RNDr. M. Kuželovej, CSc.

Absolvovala som študijný pobyt v Maďarsku, kde sa vedci venovali ojedinelému modelu vyvolania infarktu myokardu u zvierat a ischemicko-reperfúznemu poškodeniu myokardu. Po návrate na Slovensko sa mi podarilo tento model zaviesť na našom pracovisku na FaF UK. Pomocou neho sme sledovali ďalšie účinky liekov, napríklad účinky statínov. Tie sú známe ako liečivá znižujúce hladinu cholesterolu, ale majú aj ďalšie priaznivé účinky na srdce, ako sme dokázali znížením výskytu dysrytmií na modeli ischemicko-reperfúzneho poškodenia myokardu potkanov.

V súvislosti s akreditáciou nového študijného programu som sa začala stále viac venovať klinickej farmácii a riešeniu farmakoterapeutických problémov u detí a pacientov vo vyššom veku. Vybrala by som dva riešené problémy, ktorým sme sa venovali v nedávnej dobe.

V prípade adolescentov a ich rodičov sme sa zamerali na otázky bezpečnosti užívania liekov a vnímania rizika liekov. Poukázali sme na alarmujúco nedostatočnú informovanosť študentov slovenských stredných škôl o liekoch. Výskum na 12 stredných školách v rámci celého Slovenska v rokoch 2015 – 2018 ukázal, že naši adolescenti nemajú dostatočné vedomosti o liekoch, ktoré sú potrebné pre ich správne celoživotné užívanie. Adolescenti uviedli, že im lieky nemôžu ublížiť. Zistili sme aj rozdiely vo vedomostiach o liekoch a vnímaní rizika farmakoterapie vzhľadom na jednotlivé vekové skupiny a rôzne ochorenia dospievajúcich.

Z výsledkov vyplýva, že slovenskí adolescenti sú aktívnymi a častými užívateľmi liekov nielen na lekársky predpis, ale aj liekov bez lekárskeho predpisu, ktoré nezriedka sami získavajú. Viac než polovica adolescentov, a to aj z najmladších vekových skupín, užívala lieky bez toho, aby o tom rodičia vedeli. Tejto problematike sa doteraz venovala na európskej a svetovej úrovni len minimálna pozornosť.

Problematika farmakoterapie pacientov vo vyššom veku sa vo svete koncentrovala do prípravy zoznamov tzv. potenciálne nevhodných liekov, ktoré znižujú kognitívne funkcie starších pacientov (napr. tricyklické antidepresíva), vyvolávajú ortostatickú hypotenziu (napr. centrálne antihypertenzíva), prispievajú k pádom starších pacientov (napr. sedatíva a hypnotiká), zápche (napr. kodeín). Na Slovensku doteraz takéto zoznamy oficiálne neexistujú. Na základe zahraničných zoznamov sme zistili, že na Slovensku sa často v ambulantnej, ale aj nemocničnej praxi takéto lieky predpisujú. Mnohé z nich si starší pacienti nad 65 rokov prikupujú k predpísanej terapii bez toho, aby si uvedomovali riziko takejto terapie. Pre starších pacientov sme vyselektovali aj jednu z najviac rizikových skupín liečiv. Sú to inhibítory protónovej pumpy, liečivá na potláčanie tvorby žalúdočnej kyseliny, ktoré sa často neodôvodnene dlhodobo predpisujú napríklad na liečbu dyspepsií alebo zvýšenej tvorby žalúdočnej kyseliny, pričom niektoré sú dostupné aj bez lekárskeho predpisu.

Ktoré dosiahnuté výsledky si najviac ceníte?

Nakoľko pracujem na vysokej škole, je pre mňa vedecká práca úzko spätá s pedagogickou prácou a s výchovou doktorandov v treťom stupni vysokoškolského vzdelania. Táto práca ma obohacuje. Teším sa, ako doktorandi napredujú a stávajú sa expertmi pri riešení tém v doktorandskom štúdiu. Ešte viac sa teším, ak sa im podarí napísať publikáciu, ktorá je akceptovaná v karentovanom časopise.

A moja konkrétna odpoveď na vašu otázku? Cením si predovšetkým to, že sa mi podarilo vychovať v rámci vedeckej prípravy a v priebehu doktorandského štúdia viac ako desiatku doktorandov, ktorí zastávajú významné postavenia v odbore farmakológia, klinická farmácia a pri regulácii liekov na Slovensku a v zahraničí.

Čo považujete vo svojej práci za najväčší úspech?

Po tom, ako som sa stala profesorkou farmakológie, sa nám podarilo na fakulte akreditovať nový študijný odbor a program klinická farmácia, ktorého som garantkou. Umožňuje mi to usmerňovať vedeckú prácu a vychovávať doktorandov tak, aby sa uplatnili v spolupráci s lekármi a využili svoje znalosti v racionálnej farmakoterapii pacientov. Okrem toho som hrdá na to, že som mohla 5 rokov pôsobiť v Európskej liekovej agentúre (EMA) ako prvá nominantka za Slovenskú republiku vo vedeckej komisii a prispieť k uvedeniu mnohých liekov na zriedkavé ochorenia v Európskej únii do života.  

Získali ste doteraz nejaké ocenenia?

Áno, dovolím si uviesť niektoré. Medailu PhMr. V. J. Žuffu a Weberovu cenu Slovenskej farmaceutickej spoločnosti som získala za prínos pre slovenské lekárnictvo. Pamätnú Galenovu medailu Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave som dostala za dlhoročnú vedeckú, pedagogickú, organizačnú a riadiacu prácu, za podiel na rozvoji fakulty a jej reprezentáciu doma i v zahraničí. Tieto ocenenia si veľmi vážim. Pre mňa je ale ešte významnejšie, keď mi študenti poďakujú za kvalitnú prednášku a vyzdvihnú, čo vykonávam pre ich vzdelanie.

Ako ovplyvňuje súčasné obdobie pandémie koronavírusu vašu prácu a každodenný život?

Pandémia koronavírusu nás všetkých zaskočila. Po zatvorení vysokých škôl sme neboli pripravení na to, že budeme študentov vzdelávať na diaľku, čo sa stalo hlavnou náplňou aj mojej súčasnej každodennej aktivity. Dovtedy sme využívali hlavne e-learning v aplikácii Moodle, ale museli sme sa rýchlo adaptovať a začať pracovať napríklad s aplikáciou MS Teams.

Môžem ale povedať, že tých niekoľko týždňov, čo vykonávame pedagogické aktivity z domu, nás zmenilo a dnes už nie je ani pre mňa problémom mať online prednášky, na ktorých je pripojených viac ako sto študentov. Nemám problém konzultovať online napríklad s doktorandmi dosiahnuté výsledky vedeckej práce alebo prípravu publikácií a dizertačných prác. Značne nám v terajšej situácii pomáhajú aj online rozhovory, pomocou ktorých rýchlejšie vyriešime otázky z vedeckej a pedagogickej práce ako posielaním si mailov. Určite každému už veľmi chýba normálna komunikácia a mne ako vysokoškolskému učiteľovi priama komunikácia so študentmi.

V tomto roku ste nominovaná na prestížne ocenenie Slovenka roka 2020. Čo pre vás táto nominácia znamená?

V oblasti vedy, výskumu a vzdelávania pracujem od skončenia vysokoškolského štúdia celý svoj profesionálny život. Nomináciu tak do istej miery vnímam aj ako ocenenie celoživotnej práce na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Práca vysokoškolských učiteľov, ale aj vedcov, často nie je dostatočne ocenená a verejnosť jej prínos veľmi nevníma. Je to pritom náročná a zodpovedná práca, ktorej sa nie vždy venuje dostatočná pozornosť.

Máte nejaké životné krédo, ktorým sa riadite?

Mojím osvedčeným životným krédom je: „Všetko dobré, čo robíš pre druhých, sa ti vráti!"

V kategórii veda a výskum v ankete Slovenka roka 2020 sú nominované: SR 10 – RNDr. Daniela GAŠPERÍKOVÁ, DrSc., vedecká riaditeľka Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV, PhD., SR 11 – MUDr. Ľubica MURÍNOVÁ, PhD., vedúca oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave a SR 12 - prof. RNDr. Magdaléna KUŽELOVÁ, CSc., vedúca oddelenia klinickej farmakológie a farmakoterapie na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave.

Ak sa chcete zapojiť do ankety, hlasovať môžete do 28. augusta 2020 do 12.00 hod. prostredníctvom SMS na číslo 7504 v tvare SR 1 – 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie.

Marta Bartošovičová

Foto: Slovenka a z archívu prof. RNDr. M. Kuželovej, CSc. 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najčastejším spúšťačom vážnych psychických porúch je chronický psychosociálny stres.
Zistite viac