Kam za vedou? V Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici majú vzácnu zbierku minerálov Dr. Samuela Bothára

01. aug. 2019 • Prírodné vedy

Kam za vedou? V Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici majú vzácnu zbierku minerálov Dr. Samuela Bothára

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, ktorého história sa začala písať pred 130 rokmi – 12. júla 1889, je v súčasnosti regionálnou inštitúciou s komplexnou dokumentáciou vývoja spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, zhodnocuje, odborne spravuje, ochraňuje a sprístupňuje zbierkové predmety ako súčasť kultúrneho a prírodného dedičstva. 

Neodmysliteľnou súčasťou poslania múzea je prezentačná a výchovno-vzdelávacia činnosť venovaná širokej odbornej i laickej verejnosti so zvláštnym zreteľom na školopovinnú mládež. Skladá sa z troch expozícií: Matejov dom, Thurzov dom a Tihányiovský kaštieľ.

Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea

SSM - Tihányiovský kaštieľ - logoPrírodovedné oddelenie SSM vzniklo v roku 1972. Od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v banskobystrickej časti Radvaň (Radvanská 27, Banská Bystrica). Okrem možnosti navštíviť stálu prírodovednú expozíciu sú pre verejnosť pravidelne k dispozícii aj prírodovedné podujatia a výstavy. V audiovizuálnej sále múzea sa premietajú filmy pre žiakov a študentov, uskutočňujú sa tu prednášky, špecializované semináre pre učiteľov, premietanie diapásiem a diskusie na rôzne témy týkajúce sa problémov ochrany prírody. Pre deti sa konajú Nedeľné tvorivé dielne. Pri príležitosti 30. výročia otvorenia expozície v Tihányiovskom kaštieli sa uskutoční koncom roka rozsiahla výstava.

Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do ôsmich výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode ôsmich celkov bývalého Stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov.

Názorné naznačenia väzieb medzi jednotlivými prvkami ekologických systémov návštevníkom umožňujú pochopiť základné princípy ich fungovania. Účelom expozície je nielen pomôcť jej návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody.

Expozícia je koncipovaná na celú škálu environmentálnych problémov od prezentácie diverzity druhov cez charakteristiku chránených území až po ukážky zdrojov devastácie prírodného prostredia. Expozičná miestnosť venovaná prírode Tatier ponúka možnosť prehrať si hlasy vystavených živočíchov.

Čo obsahuje expozícia Anorganika?

Anorganickú zbierku tvoria zbierkové predmety v piatich  kategóriách: minerály, horniny, geologické tvary, formy a javy, skameneliny rastlín a skameneliny živočíchov. Celý súbor tvorí 8 732 kusov a z nich zhruba štvrtina pochádza zo svetových nálezísk všetkých kontinentov. Viac ako polovica fondu má pôvod na strednom Slovensku, ostatné predmety sú zo západného a východného Slovenska. 

Najcennejší je súbor vzoriek z Bothárovej zbierky, ktorá obsahuje najmä vzácne mineralogické formy z baníckych lokalít v okolí Banskej Bystrice, z mladších akvizícií kryštalické antimonity z Kremnice, kostrové zvyšky medveďov z okolia Dolného Harmanca a Ľubietovej, sférický pieskovcový tvar z Lipovian a podobne.

Výber z Bothárovej zbierky:

Aragonit – kryštalický aragonit

Aragonit z Bothárovej zbierkyDo histórie Španej Doliny sa zapísal v roku 1840 nález zvláštnych kryštálov aragonitu, ktoré boli v hornej časti zmenené na kalcit, kalcitovú paramorfózu a vyskytovali sa na drúze takmer 6 metrov veľkej. Boli tu aj stĺpcovité kryštály vytvárajúce dvoj-, troj- až šesťboké zrasty. Veľká drúza bola v svojej dobe považovaná za najkrajší súbor aragonitov na svete. Udáva sa, že je uložená v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Predstavovaná vzorka je z Bothárovej zbierky a bola získaná kúpou pravdepodobne koncom 70-tych rokov 19. storočia. Veľkosť vzorky: 9,5 x 6,5 x 3 cm. Veľkosť kryštálov: do 20 mm x 6 mm, prevažne trojité zrasty. Lokalita výskytu: Špania Dolina – banské chodby šachty Mária.


Libethenit
Libethenit z Bothárovej zbierkyMeno minerálu je odvodené od názvu baníckej obce Ľubietová (Libethen) – prvého náleziska tohto druhu na svete. Našiel sa počiatkom 19. storočia v trhlinách starých banských štôlní v podobe agregátov drobných kryštálikov. Do svetovej mineralogickej literatúry ho uviedol F. A. Breithaupt (1823) aj spolu s ďalším novým druhom, euchroitom. Miesto nálezu libethenitu je Podlipa a euchroitu Svätodušná. Veľkosť vzorky: 9 x 5,5 x 4 cm. Veľkosť kryštálov: do 4 mm. Rozmer chráneného druhu: nad 8 mm. Do zbierky S. Bothára bola vzorka zaradená v 90-tych rokoch 19. storočia.

Celestín

Celestín z Bothárovej zbierkyPeknými tvarmi kryštálov a nebovomodrou farbou sa vyznačuje celestín – ďalší minerál zo Španej doliny. Našiel sa v banských chodbách pri šachte Mária. Jeho najväčší kryštál na vzorke (11 x 6,5 x 4 cm) vyrastený v kalcite má rozmer 10 x 6 mm. S. Bothár ho zaradil do svojej zbierky v 90. rokoch 19. storočia.

Devillín (herrengrundit, úrvölgyit)
Devillín z Bothárovej zbierkyHistoricky významná vzorka pôvodne opísaná pod názvami odvodenými z nemeckého alebo maďarského pomenovania Španej Doliny (1879). Do Bothárovej zbierky sa dostala v 80. rokoch 19. stor. krátko po zverejnení opisu. Názov vzorky herrengrundit sa používal až do roku 1940, keď sa porovnaním vzoriek devillínu a herrengrunditu zistilo, že sú identické, ale devillín bol popísaný v anglickom Cornwalle skôr (už v r. 1864). Odvtedy sa používa pre tento minerál názov devillín. Veľkosť vzorky: 6 x 5 x 4,5 cm, polguľovité lístkovité agregáty (až 2 x 1 cm), plocha agregátu presahuje kritérium chráneného druhu. Lokalita výskytu: Špania Dolina.

Arzénová ruda (arzenolit, auripigment, realgár)

Arzenolit z Bothárovej zbierkyZaujímavá vzorka arzénovej rudy ťaženej v okolí Tajova v prvej polovici 19. stor. S. Bothár jej nález spája s tajovskou hutou a depóniou hutnej trosky v 70. rokoch 19. stor. Primárna ruda, tvorená realgárom a auripigmentom, sa dostala do tepelného kontaktu s troskou. Z unikajúceho arzénu vykryštalizovali kryštáliky arzenolitu (až 4 mm) a pokryli plochu viac ako 25 cm2. Plocha agregátu kryštálov arzenolitu päťnásobne presahuje kritérium chráneného druhu.

Meď cementačná

Meď cementačná z Bothárovej zbierkyHistoricky najstaršou ťaženou medenou rudou je prírodná cementačná meď. V Bothárovej zbierke sa uchovala ukážka rýdzej medi obaľujúca úlomky hornín, v dutinách s kubickými kryštálikmi (do 1 mm). Rozmer vzorky: 8 x 5 x 4 cm výrazne presahuje kritérium chráneného druhu. Lokalita výskytu: Špania Dolina – Piesky.

MUDr. Samuel Bothár a jeho zbierka minerálov

MUDr. Samuel Bothár sa narodil roku 1845 v Banskej Bystrici, kde v roku 1915 zomrel. Bol zakladajúcim členom Mestského múzea v Banskej Bystrici (1889), darcom a realizátorom prvej expozičnej prezentácie zbierky anorganických prírodnín (1909), prvý a doživotný kustód prírodovedných zbierok múzea (1909 – 1915, čestná funkcia). Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, vo Viedni a v Budapešti. V roku 1872 bol promovaný za doktora medicíny. Pôsobil ako lekár v Budapešti (1872 – 1973), vo Zvolene (1973 – 1882) a v Banskej Bystrici (1882 – 1915). V roku 1885 bol prijatý za vidieckeho člena Uhorskej geologickej spoločnosti.

Svoju zbierku začal tvoriť pravdepodobne už ako študent v Banskej Štiavnici v druhej polovici 60. rokov 19. storočia. S viacerými významnými geológmi tej doby udržiaval zberateľské kontakty (J. Szabo, L. Cseh, T. Szontágh, F. Kubíny, G. Szádeczský a iní). Celá zbierka mala 1600 – 1700 kusov, z ktorých 713 predala jeho dcéra Elena Banskému múzeu v Banskej Štiavnici (1935).

Zbierka bola od počiatku budovaná ako systematická (najmä minerály a horniny) so širokým medzinárodným záberom (22 % tvoria zbery z lokalít všetkých svetadielov). Historickú cenu majú vzorky minerálov zo slovenských typových lokalít (napr. libethenit a euchroit z Ľubietovej, evansit zo Železníka a devillín – herrengrundit zo Španej Doliny). Mnohé vzorky Bothár získal zrejme darom od významných osobností, čo dokladujú pôvodné etikety s ich menami, napr. F. Kubíny (zberané 1866), G. Szádeczký (zberané 1888), K. A. Zipser (datovaná 1863) a pod.

Tihányiovský kaštieľ, Radvanská 27 Banská Bystrica

SSM – Tihányiovský kaštieľ, Radvanská 27 Banská Bystrica

Dar Samuela Bothára múzeu je v doterajšej histórii Stredoslovenského múzea najväčším darovaným anorganickým súborom veľkej historickej hodnoty. Bothárov dar pozostáva (podľa súčasného stavu spracovania) z predmetov: mineralogických (578 kusov), petrologických (251 kusov), geologických (6 kusov), paleobotanických (7 kusov), paleozoologických (61 kusov). Celý súbor obsahuje 903 kusov. Pre prvú inštaláciu dal na vlastné náklady vyhotoviť zasklené skrinky, čo svedčí o jeho veľkodušnosti i láske, najmä k minerálom a tiež k múzeu.

Rast významu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici

O význame Stredoslovenského múzea už od jeho vzniku svedčí fakt, že sa zúčastňovalo najvýznamnejších kultúrnych podujatí. V roku 1896 to bola účasť na Mileniárnej výstave v Budapešti, v roku 1900 na Svetovej výstave v Paríži, kde vystavovalo 22 reprezentačných predmetov. V roku 1937 sa zúčastnilo na výstave Staré umenie na Slovensku, v roku 1939 na Svetovej výstave v New Yorku. Cez 2.  svetovú vojnu prezentovalo múzeum svoje zbierky na výstave v nemeckom Stuttgarte. V roku 1955 sa múzeum podieľalo na oslavách 700. výročia mesta. Výstava Banská Bystrica 700 rokov mestom mala mimoriadny úspech. V roku 2005, pri príležitosti 750. výročia Banskej Bystrice, múzeum pripravilo výstavu Za živa v Bystrici, po smrti v nebi, ktorá sprístupnila návštevníkom najvýznamnejšie artefakty z minulosti slobodného kráľovského mesta.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje a fotozdroj: https://ssmuzeum.sk/

https://ssmuzeum.sk/tihanyiovsky-kastiel-3/

https://ssmuzeum.sk/expozicie-tihanyiovsky-kastiel/

https://ssmuzeum.sk/anorganika/

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Mäsožravé rastliny vo svojom prirodzenom prostredí nenachádzajú dostatok živín v pôde.
Zistite viac