Aký otec taký syn, aký mlynár taký mlyn


Aký otec taký syn, aký mlynár taký mlyn

Tak znie známe slovenské príslovie. Mlyny patria u nás medzi najrozšírenejšie tradičné výrobné prostriedky. Odjakživa boli centrom rozvinutej dobovej technológie a zohrávali významnú technickú, ekonomickú a civilizačnú úlohu. Mlynári patrili medzi bohatých a vplyvných občanov dediny, vlastnili veľké lúky a role, ktoré mali v prenájme od zemepána.

Dnes je všetko celkom inak a toto remeslo upadá do zabudnutia. „V súčasnosti nájdeme staré mlyny len ako pamiatky v niektorých obciach alebo v skanzenoch,“ hovorí Dávid Patera. Hoci tento mladý študent nezdedil mlynárstvo po otcovi, učarovalo mu natoľko, že sa téme venoval vo svojej práci v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) 2017 a v kategórii História, filozofia, právne vedy sa umiestnil na prvom mieste.

„Prvý písomný doklad o existencii mlynárstva na našom území je už z roku 1135. Je to obdobie staršie ako mnohé obce na Slovensku,“ dozvedáme sa od gymnazistu zo Spišskej Novej Vsi. „V 13. storočí sa na našom území spomína už 150 mlynov. V druhej polovici 14. storočia začali vznikať riečne lodné mlyny na rieke Dunaj. Mlynárstvo vznikalo v rôznych formách, či už veterné mlyny na Záhorí, alebo vodné mlyny na veľkých riekach akou je Dunaj.“

Dávid sa zameral najmä na oblasť obce Hnilčík a jej usadlosti v doline Železného potoka v regióne Spiša, kde počiatky mlynárstva siahajú do druhej polovice 18. storočia. „Najväčšou zaujímavosťou je, že v tejto doline sa v minulosti mlynárstvo tak rozšírilo, že tu vzniklo až 13 mlynov. Strmý spád tunajšieho potoka využili naši predkovia veľmi dômyselne. Taktiež je pozoruhodné, že kedysi bola obec rozdelená na hornú a dolnú časť. V dolnom Hnilčíku bola hustota mlynov naozaj fascinujúca. V dĺžke približne 3,5 kilometra tu bolo situovaných až 12 mlynov a dokonca tri vedľa seba! Toto všetko svedčí o popularite tohto remesla a o chuti tunajších obyvateľov podnikať,“ vysvetľuje Dávid.

Získavanie informácií o mlynárskej tradícii v doline Železného potoka začalo v archívoch a pokračovalo samotným výskumom v teréne. Nanešťastie v každej zo získaných publikácií bola problematika spomenutá len okrajovo. „Veľkým zdrojom informácií bol pre mňa archív v Levoči a v Spišskej Novej Vsi, kde sa nachádzajú plány a spisy, ktoré mi  pri písaní práce veľmi pomohli. Ďalej katastrálne, banské alebo všeobecné mapy obce Hnilčík a okolia, kde boli staré mlyny zaznačené. Zistil som ich presnú polohu a podnikol terénny výskum. Porovnával som stav kedysi a dnes, ako veľmi došlo k zmene za dlhé časové obdobie.“

Prvý vodný mlyn v danej lokalite bol postavený zadarmo, poddanými. Najspoľahlivejší poddaný sa stal mlynárom, ktorý pracoval pre svojho pána. Uvádza sa, že v krátkom čase sa tento nápad rozšíril a vzniklo tu viacero pánskych vodných mlynov. Náklady na fungovanie mlynov boli nulové. Tieto fakty sa stali hlavnou príčinou a podnetom k vzniku mlynárstva v údolí Železného potoka. „Najviac informácií som sa dozvedel o poslednom fungujúcom mlyne, o ktorom mi vedeli povedať aj starší obyvatelia obce. O mlynoch, ktoré existovali v 19. storočí, nevedel už skoro nik. Od polovice 19. storočia došlo k modernizácii – po nainštalovaní vodných turbín a iných mechanizmov sa stali mlyny produktívnejšími a postupne odrovnali zastaranú konkurenciu.“ 

Dávid Patera„V súčasnosti drvivá väčšina mlynov, ktoré zanikli koncom 19. storočia, už nestojí a nachádzajú sa po nich len terénne stopy. Dodnes sa zachovala budova len jediného – posledného mlyna. Dva mlyny boli prestavané na rodinné domy,“ objasňuje Dávid, ktorý miesta výskytu mlynov v obci navštívil v rámci svojho výskumu. Je treba dodať, že pôvodné budovy mlynov sú cennejšie ako klasické ľudové drevenice. Tých sa v okolí Hnilčíka zachovalo omnoho viac.

„Ani po napísaní mojej práce táto téma nie je dostatočne spracovaná, pretože aj počas súťaže SOČ som sa dostal k novým poznatkom, ktoré som následne pri prezentovaní spomenul,“ dodáva Dávid. Verí, že jeho práca poslúži pre budúce generácie k lepšiemu pochopeniu histórie regiónu, ako aj obyvateľom obce vytvoriť si obraz toho, ako v minulosti vyzerala dedinka Hnilčík. Touto prácou však jeho bádanie ani zďaleka nekončí. „Plánujem podniknúť bohatší archívny výskum a dotiahnuť terénne skúmanie do úplného konca, aby sa podarilo zdokumentovanie všetkých stôp po mlynárstve.“

Získavanie informácií v archívoch, či priamo na mieste vyžaduje množstvo času. Dávid Patera tejto činnosti obetuje svoj voľný čas rád a v budúcnosti by chcel odovzdávať svoje vedomosti ďalším generáciám ako učiteľ. „Rozhodol som sa, že po ukončení štúdia na strednej škole budú moje kroky putovať smerom k pedagogike predmetov dejepis a geografia.“

 

Informácie a foto poskytol: Dávid Patera

Spracovala: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah

Uverejnila: VČ

Hore
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Slnko sa spolu s ďalšími miliardami hviezd nachádza na okraji galaxie Mliečna cesta.
Zistite viac