Vínna muška pomáha vedcom v boji proti metabolickým poruchám

31. aug. 2019 • Biologické vedy

Vínna muška pomáha vedcom v boji proti metabolickým poruchám

Drosophila melanogaster alebo vínna muška je snáď známa každému. Má žltohnedú farbu a červené či hnedé oči, na brušku nosí čierne priečne pruhy. Častokrát poletuje okolo hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok, kde kladie svoje vajíčka. Niektoré druhy rodu Drosophila žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch či zdochlinách.

Zaujímavosťou je, že s ľuďmi má príbuzných až 60 % génov a približne 75 % génov u človeka dávaných do priamej súvislosti s dedičnými ochoreniami je silne konzervovaných u Drosophila. Práve preto slúži aj vedcom a výskumníkom ako modelový organizmus.

„Drosophila melanogaster je jeden z mála modelových organizmov, kde sa dajú preskúmať biologické vlastnosti a najmä genetika evolučne konzervovaných enzýmov. Z toho vyplýva ich veľká dôležitosť v základných biologických procesoch.,“ uvádza RNDr. Robert Farkaš, CSc., vedúci LVG, Biomedicínske centrum SAV, Ústav experimentálnej endokrinológie.

V projekte O molekulárno-mechanistických aspektoch fungovania komplexu vývinovo-spriahnutých malátdehydrogenázu Drosophila melanogaster on a jeho kolegovia vychádzajú z predošlej viacročnej práce, kde koncom minulého a začiatkom tohto milénia v rámci základného výskumu klonovali skupinu piatich malátdehydrogenáz Drosophila, z ktorých dve boli hormonálne responzívne a obzvlášť jedna z nich na juvenilný hormón, hrajúci dôležitú úlohu v regulácii metamorfózy. 

„Na základe molekulárnych analýz, ako aj homologického modelovania sme zistili, že 4 enzýmy sa odlišujú najmä využívaním iného kofaktoru a tiež subcelulárnou lokalizáciou, hoci všetky sú schopné použiť malát ako substrát. Piaty enzým má takmer rovnaké charakteristiky ako jeden zo štvorice a pôsobí zrejme ako redundantný génový produkt, ktorý však môže mať tkanivovo-špecifickú úlohu. S využitím týchto znalostí sme uskutočnili in situ detekciu aktivity enzýmov v živých tkanivách počas postembryonálneho vývinu a zistili, že väčšina z nich má nielen temporálne-špecifickú, ale aj tkanivovo-špecifickú expresiu (aktivitu).“

Odborník pokračuje, že zmeny v aktivite malátdehydrogenázy cicavcov vrátane človeka sú často asociované s rôznymi metabolickými poruchami, avšak bezprostredná naviazanosť tohto typu enzýmu na ďalšie metabolické cykly je zväčša vitálnou prekážkou ich bližšieho štúdia a genetickej charakterizácie. „Preto Drosophila poskytuje jednu z mála dôležitých možností ako získať takéto elementárne biologické informácie.“    

Okrem spomenutých skutočností sa v projekte formou skríningu vedci venujú nájdeniu génových interakcií medzi jednotlivými génmi a ich prípadnými partnermi. 

„Dúfame, že v komplexe týchto informácií môžu naše výsledky viesť v budúcnosti k vývinu diagnostických postupov, ktoré budú upresňovať a najmä vysvetľovať súvislosti metabolických porúch v širšom kontexte, ktorý by bez týchto znalostí unikal,“ dodal RNDr. Robert Farkaš, CSc.

 

Odborný garant textu: RNDr. Robert Farkaš, CSc.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto:

https://en.wikipedia.org/wiki/Drosophila_melanogaster

Uverejnila: VČ

Hore
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Prechod VK na VND - jeseň
výtvarná súťaž TVT 2019
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
QUARK
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Agrofilm 2019
Zaujímavosti vo vede
Imunitný systém tvorí most medzi črevnou mikroflórou a mozgom.
Zistite viac