Prof. MUDr. Milan Profant, CSc. – špičkový otorinolaryngológ, člen svetových otorinolaryngologických organizácií, od roku 2016 aj generálny tajomník Medzinárodnej federácie ORL spoločností, bol nominovaný na Krištáľové krídlo za rok 2016 v kategórii Medicína a veda.
V roku 2016 uskutočnil operáciu vnútroušného implantátu s elektródou nového typu. Deti, ktoré sa narodili bez sluchu, vďaka týmto operáciám počujú, tancujú, spievajú a hrajú na hudobné nástroje.
Milan Profant (1952) pochádza z Bratislavy. V roku 1976 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po atestáciách v roku 1987 získal hodnosť kandidáta lekárskych vied za prácu Počítačová tomografia v diagnostike chorôb spánkovej kosti a v roku 1993 habilitoval prácou Vývoj a súčasný stav strmienkovej chirurgie pri otoskleróze. V roku 2000 ukončil inauguračné pokračovanie vymenovaním za profesora otolaryngológie. Bol ordinárom pre endoskopiu, súdnym znalcom pre otolaryngológiu.
V súčasnosti je hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva pre otorinolaryngológiu, konzultantom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Vzájomnej životnej poisťovne. Od roku 1992 až doteraz je prednostom Otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Fakultnej nemocnice Bratislava. Je členom Vedeckej rady LF UK. Venuje sa aj pedagogickej činnosti výučbou medikov na Katedre otorinolaryngológie a príprave lekárov špecialistov v ich špecializačnom štúdiu z ORL, ako aj príprave doktorandov v tomto odbore.
Profesor Profant je členom viacerých odborných spoločností – Slovenskej spoločnosti pre otolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku (viac rokov bol predsedom), člen Collegium Otolaryngologicum Amititiae Sacrum. V rokoch 2012 – 2014 bol prezidentom Európskej akadémie ušnej medicíny (EAONO). Je členom Medzinárodnej akadémie pre otolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku so sídlom v Sankt Petersburgu. Profesor Profant je čestný člen Maďarskej, Nemeckej, Rakúskej, Slovinskej a Českej ORL spoločnosti. Bol členom Výkonného výboru EUFOS – Európskej federácie ORL spoločností.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Názov lekárskeho odboru, ktorý sa zaoberá krčnými a ušnými chorobami – otolaryngológia – sa pomerne ťažko vyslovuje i zapamätá. Pre pacientov je známejší ako skratka ORL. Čo je na tomto odbore najťažšie v lekárskej praxi?
M. PROFANT: „V lekárskych odboroch, napokon aj vo všetkých profesijných činnostiach, je ťažko definovať čo je ľahšie a čo je ťažšie. Keď niekto niečo robí dobre, tak sa zdá, že niet jednoduchšieho postupu, všetkých udivuje oná ľahkosť či jednoduchosť až do momentu, kým to neskúsi niekto druhý, nie tak zdatný. Čiže najťažšie na odbore je prepracovať sa k tomu, že sa zdá, že daná činnosť je ľahká. A to vyžaduje veľké a trvalé úsilie. Talent je dôležitý, ale pracovitosť je omnoho viac dôležitá. Odborníci sa dnes špecializujú na užšie úseky svojich odborov, v ktorých dosahujú špičkové výsledky. Aj v našom odbore sa dnes špičkoví experti venujú len niektorej oblasti toho O-R-L. Celý náš odbor je o ľudskej komunikácii a chorobách, ktoré tieto orgány umožňujúce komunikáciu postihujú. Bez počutia sa nevyvinie reč, bez hlasiviek a hrtana je ťažko produkovať hlas, ktorý navyše zložitá nervová štruktúra a prepojenia dokážu artikulovať do reči. A tak, ako dobré gajdy pre svoj zvuk potrebujú mech, tak hrtan a hlasivky potrebujú optimálne dýchanie cez nos a naplnenie zdravých pľúc vzduchom, ktorého tlak je potrebný pre zdravý zvučný hlas. A všetky tieto oblasti môžu byť postihnuté chorobami, nádormi, zápalmi, vrodenými chybami, poraneniami a podobne. Každý, kto sa pre náš odbor rozhodne, má k dispozícii množstvo oblastí, v ktorých sa môže vzdelávať, môže liečiť, bádať, inovovať a vzdelávať aj ďalších.“
M. B.: Ako uznávaný otorinolaryngológ ste sa v minulom roku (2016) stali generálnym tajomníkom Medzinárodnej federácie ORL spoločností. Čo pre Vás z tohto postu vyplýva?
M. PROFANT: „Je to federácia ORL spoločností celého sveta (IFOS) od malých spoločností, ako je napríklad slovenská, až po mnohotisícové spoločností, ako napríklad USA. IFOS organizuje svetový kongres nášho odboru, najbližší bude v júni tohto roku v Paríži. Okrem toho organizuje odborné podujatia v jednotlivých podoblastiach ORL. V uplynulých troch rokoch sme spoluorganizovali svetový ušný kongres v Niigate v Japonsku, kongres o nádoroch v našich oblastiach v New Yorku a kongres o chorobách nosa a prínosových dutín v Sao Paule. Vlani sme pre rozvojový svet robili prvý kurz chirurgie stredného ucha v Lagose, v Nigérii, tohto roku plánujeme obdobné vzdelávacie podujatie v Harare v Zimbabwe.
Identifikovali sme ďalšie rozvojové oblasti kam smerujú naše vzdelávacie aktivity, ako východná Ázia, severné krajiny v južnej Amerike, centrálna Ázia. IFOS aktivity spájajú špičkový vedecko-technický rozvoj v našom medicínskom odbore s tréningom základných klinických zručností v rozvojovom svete. Okrem toho sú tu aktivity priamo členov našej federácie, ktorí na domácej pôde zabezpečujú vzdelávanie a chirurgickú výchovu masy svojich členov. Len v Európe pracuje asi 25-tisíc ORL špecialistov a vzdelávanie takéhoto veľkého počtu lekárov sa musí rozdeliť medzi jednotlivé národné spoločnosti a novinky a pokrok sa neskôr preberajú na európskej či svetovej úrovni, kde sa na kongrese zúčastní okolo 5-tisíc expertov.“
M. B.: Čo považujete za svoj najväčší úspech vo svojej lekárskej práci?
M. PROFANT: „Viac ako polovicu svojho profesionálneho veku sa venujem problematike riešenia hluchoty. Keď som nastúpil do tohto odboru, tak sme sa učili, že hluchota nemá riešenie a komunikáciu treba zaistiť náhradným spôsobom. Keďže sa vtedy už objavovali prvé články o vnútroušných implantáciách, začal som túto problematiku sledovať a už v roku 1984 sme publikovali prehľadový článok o týchto možnostiach. Zostavili sme tím, ktorý pripravil podmienky pre zavedenie tejto metódy na Slovensku a v júni 1994 sme urobili prvú operáciu. Metóda sa od tých čias neobvykle rozvinula, priniesla veľa vedľajších produktov, ako napríklad zavedenie povinného celoplošného skríningu sluchu novorodencov v roku 2006, ktorým vyhľadávame deti s ťažkými poškodeniami sluchu, aby sme ich mohli operovať včas, čo je jedna z podmienok dobrého výsledku tejto operácie. V roku 2016 sme zaviedli operáciu pomocou nového modelu elektródy, ktorá optimalizuje elektrickú stimuláciu vnútorného ucha. Dnes máme na Slovensku asi 400 takto operovaných pacientov. Stretávame deti, ktoré sme operovali pred 10 až 20 rokmi a máme pred sebou úspešných mladých ľudí, ktorí vyštudovali strednú či vysokú školu a uplatnili sa v práci, v každodennom živote. Takéto stretnutia, ktoré pravidelne organizujeme, nám dávajú veľa energie a povzbudenia do ďalšej práce.“
M. B.: V rámci pedagogickej činnosti vyučujete na Katedre otorinolaryngológie. Aký je záujem o štúdium tohto odboru? Budeme mať dosť otorinolaryngológov na Slovensku?
M. PROFANT: „Asi každý, kto dosiahne určitú úroveň vedomostí a skúseností, má snahu odovzdať tieto zručnosti aj ďalším. Prednáša, skúma, píše vedecké články, knihy, organizuje kurzy, kongresy. Verejnosť si vlastne neuvedomuje, že štúdium špecialistu trvá aspoň 11 rokov. Lekár sa 6 rokov učí ako študent medicíny a po promócii sa učí ďalších 5 rokov za špecialistu. Pracovisko, ktoré vediem, sa ako klinika Lekárskej fakulty zúčastňuje na oboch formách vzdelávania, navyše sa u nás vzdelávajú aj študenti doktorandského štúdia s vedeckým zameraním.
Nedávno sme spolu s krajskými odborníkmi vyhodnotili štruktúru otorinolaryngológov na Slovensku, v jednotlivých krajoch, okresoch. Skúmali sme aj počet promovaných lekárov, ktorí sú zaradení do špecializačného štúdia ORL a koľkí toto štúdium aj úspešne dokončia. Na Slovensku dnes máme 400 ORL špecialistov, z nich asi 250 sa venuje len ambulantnej činnosti. U nás máme počet špecialistov na počet obyvateľov nepomerne väčší, ako napríklad v západnej Európe, kde prakticky neexistuje ORL lekár, ktorý by zároveň nebol aj ORL chirurgom. Súvisí to najmä s organizáciou zdravotníckej starostlivosti, ktorá je u nás iná, ako napríklad v Holandsku či vo Francúzsku. Ročne získa špecializáciu asi 10 – 12 lekárov, čo je primeraný počet na obnovu prirodzeného úbytku špecialistov. To, že niektoré oblasti môžu trpieť nedostatkom, súvisí skôr s nerovnomernou distribúciou ako s nedostatkom špecialistov.“
M. B.: Ako vnímate rozvoj a súčasný stav vášho odboru v porovnaní so svetom?
M. PROFANT: „Myslím si, že na tomto poli máme čo dobiehať, najmä čo sa týka otázky technologického vybavenia pracovísk a inovácie nemocničných zariadení. Financovanie zdravotníctva je celosvetový problém, ale miera, akou sa podcenila táto oblasť u nás je nečakane hlboká. Kapitáni finančníctva a zdravotníctva riešia spôsoby, ako nastaviť procesy v zdravotníctve tak, aby vystačilo s prostriedkami, ktoré do neho tečú a dokázali vyrovnať aspoň primárny konkrétny dlh vyjadrený v eurách v nezaplatených faktúrach. Málo sa hovorí o druhotnom dlhu v zdravotníctve, o zanedbaných budovách, technickom vybavení ambulancií, operačiek, ktoré trápia nás, ktorí sme zodpovední za úroveň pracovísk. Dnes každý jeden moment našej činnosti vyžaduje hlboké investície, ktorých sa nám vonkoncom nedostáva. Desať rokov mám v počítači list, ktorý každoročne posielam riaditeľovi s požiadavkami na nasledujúci rok a tento list sa prakticky nemení. Požiadavky na inováciu technológie sa obvykle odmietnu s dodatkom, že nemocnica je v dlhoch. Prednostov a primárov to, samozrejme, trápi a väčšinu inovácií zabezpečujú sami zháňaním sponzorských prostriedkov, ktoré treba zháňať už aj na malé opravy či výmenu netesniacich okien.
Klinické a vzdelávacie pracoviská v západnej Európe majú pre svoje potreby vybudované aj vedecké laboratóriá a z nich pramení veľké množstvo vedeckých prác a publikácií. Keď sa pozriete na počty slovenských publikácií vo svetovej renomovanej odbornej medicínskej tlači, v tomto za svetom zúfalo zaostávame. O zriadení vedeckých laboratórií pri univerzitnej nemocnici, pri jej klinikách sa ani len neuvažuje. Činnosť univerzitnej kliniky nie je len vykonať úkon a získať zaň prostriedky z poisťovne, jej úlohou je aj vzdelávať, bádať, publikovať. Z týchto dôvodov bude činnosť vzdelávacích pracovísk vždy nákladnejšia ako štandardných zdravotníckych zariadení. Argument poisťovní, že oni peniaze poistencov musia použiť na krytie zdravotníckych výkonov, sa dá pochopiť, ale musí sa nájsť spôsob, ako to dofinancovať, ak sa chceme priblížiť rozvinutému svetu.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Finálové nominácie v kategórii Medicína a veda: Matej Ruttkay, Michal Mego, Milan Profant. Mená laureátov 20. ročníka Krištáľového krídla sa dozvieme v nedeľu 29. januára 2017 o 20.25 hod. v priamom prenose z galavečera na Jednotke.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Krištáľové krídlo a z archívu prof. Milana Profanta