Tím vedcov v Česku vyvíja detekčnú platformu na analýzu výskytu mikro- a nanoplastov v potravinovej pyramíde, napríklad v pôde či v mäse.
Tento rok budú vedci cielene kŕmiť hydinu mikroplastami a budú sledovať, ako sa častice transportujú v rámci jednotlivých orgánov, častí tela, svalov a krvi zvierat. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Mikroplasty a nanoplasty sa v posledných rokoch stále viac dostávajú do pozornosti svetových lídrov. Podľa údajov OSN sa len v moriach nachádza vyše 50 biliónov častíc mikroplastov, čo je 500-krát viac, než koľko je hviezd v našej Galaxii. Kým vo vodách sú mikroplasty zmapované podrobne, v iných oblastiach presnejšie dáta chýbajú. Vedci z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne (AF MENDELU) sa preto v spolupráci s kolegami z Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) rozhodli opísať, ako sa šíria plastové častice v poľnohospodárstve.
Päť gramov mikroplastov týždenne
Štúdia Svetového fondu na ochranu prírody uvádza, že človek za týždeň skonzumuje približne päť gramov mikroplastov. Toto množstvo zodpovedá napríklad jednej platobnej karte. „Vedci po celom svete si kladú otázku, čo takéto množstvo plastov spôsobí v tele. Z predchádzajúcich výskumov vieme, že väčšina mikroplastov sa vylúči. Veľké otázniky zostávajú pri nanoplastoch, ktoré sa môžu dostávať do krvi a našli sa aj v materskom mlieku alebo v mozgu,“ opísal Pavel Horký z Ústavu výživy zvierat a krmovinárstva (AF MENDELU), ktorý od minulého roka vedie výskum zameraný na monitoring cirkulácie mikroplastov v poľnohospodárskej produkcii.
Analýza mikro- a nanoplastov v potravinovej pyramíde
Cieľom vedeckého tímu je vyvinúť detekčnú platformu, prostredníctvom ktorej by bolo možné analyzovať výskyt mikro- a nanoplastov v potravinovej pyramíde – teda v pôde, v plodinách pestovaných na poli, v mäse či orgánoch hospodárskych zvierat a do budúcna aj v ľudskom tele. „Kolegovia z Ústavu prístrojovej techniky AV ČR v súčasnosti pracujú na vývoji mikrofluidného čipu. Využívame metódu Ramanovej spektroskopie s optickou pinzetou, ktorá umožňuje zachytenie aj analýzu mikroplastov,“ vysvetlil Horký.
Projekt sa začal minulý rok na jar, aktuálne odborníci analyzujú prvé vzorky. Výskum majú rozdelený na niekoľko častí. „Unikátnosť nášho projektu spočíva predovšetkým v jeho komplexnosti. Zameriavame sa na rastlinnú i živočíšnu výrobu, ale aj na poľnohospodársku pôdu,“ uviedol Horký. Tento rok budú vedci cielene kŕmiť hydinu mikroplastami a budú sledovať, ako sa častice transportujú v rámci jednotlivých orgánov, častí tela, svalov a krvi zvierat. „Veľa experimentov sa u nás robí na laboratórnych potkanoch alebo myšiach, väčším živočíchom sa však nevenuje pozornosť. Práve preto sa chceme posunúť smerom k hospodárskym zvieratám, z nášho pohľadu je tu totiž veľký potenciál byť jedinečný.“
Monitoring pôdy v teréne
Okrem experimentov so zvieratami čaká výskumníkov aj nádobový pokus v skleníkoch. Mikroplasty budú vedci aplikovať do pôdy, kam následne vysadia najčastejšie pestované plodiny – napríklad kukuricu alebo pšenicu. Aj v tomto prípade budú sledovať, ako sa z pôdy dostávajú plasty do rôznych častí rastlín.
Čiastkovým cieľom projektu je potom zmapovanie výskytu mikroplastov v poľnohospodárskej pôde v blízkosti skládok komunálneho odpadu. Výsledky z tejto časti výskumu by vedci mali mať už v tomto roku. Práve prepojenie s praxou je pre projekt kľúčové „V poslednej fáze výskumu budeme monitorovať mikro- a nanoplasty priamo na vybraných farmách v Česku. Zamerať sa chceme na región južnej Moravy a Vysočiny,“ priblížil Horký.
Presah do komerčnej sféry
Výsledný analytický nástroj chcú odborníci ponúknuť komerčnej sfére. „Rovnako ako v súčasnosti kontrolujeme obsah mykotoxínov alebo antibiotík, budeme možno v budúcnosti sledovať aj zastúpenie mikroplastov – napríklad v rámci ekologického hospodárenia. Ponúka sa tiež možnosť využitia mimo poľnohospodárstva. Metóda by sa mohla uplatniť i v štátnej správe. Samozrejme, premýšľame aj nad využitím v humánnej oblasti, v ľudských tkanivách,“ zamyslel sa vedec.
Mikroplasty sa do prírody dostávajú dvojakou cestou. Takzvané primárne mikroplasty sa v prostredí vyskytujú priamo v podobe malých čiastočiek. Viac ako tretina týchto častíc pochádza z prania syntetického oblečenia, ďalších takmer tridsať percent mikroplastov sa do prostredia dostáva z pneumatík automobilov. Sekundárne mikroplasty vznikajú rozpadom väčších kusov plastových produktov, ako sú tašky alebo fľaše.
Spoločný projekt vedcov z MENDELU a AV ČR zameraný na monitoring mikro- a nanoplastov potrvá do roku 2025. Podporený bol Technologickou agentúrou ČR v rámci programu s názvom Prostredie pre život.
Zdroj: TS MENDELU
(zh)
