Riešenie tohto problému si podľa vedcov bude vyžadovať veľké úsilie. Jedna krajina ho nevyrieši, lebo vzduch nerešpektuje hranice.
Väčšie množstvo mikroplastov obsahujú vzorky z nízko položených a hustejších oblakov. Zdroj: iStockphoto.com
Mikroplasty sú dnes už prakticky všade – vo vzduchu, vode, v pôde i potravinách či dokonca v krvi a najnovšie sa na tento zoznam dostali aj oblaky, uvádza ČT24 na základe informácií portálu The Guardian.
Mikroplasty je označenie pre rôznorodé úlomky plastov vo veľkosti od 100 nanometrov až po 5 milimetrov, ktoré sa vyskytujú vo vode, v pôde či vo vzduchu.
Tvorí ich zmes vláken, guľôčok či zlomkov nepravidelného tvaru. Časť sa v takej podobe zámerne vyrába, no väčšina vzniká postupným lámaním či fragmentáciou väčších kusov plastov (sekundárne mikroplasty). Tieto mikroplasty sa hromadia v oceánoch.
Nanoplasty sú najmenším druhom mikroplastov. Sú to častice menšie ako 20 mikrometrov. Existuje viacero podozrení, že práve tieto mikroplasty spôsobujú najhoršie škody. Sú totiž schopné prenikať cez rôzne biologické bariéry.
Kúsky plastových častíc nedávno objavili nad východnou Čínou a nový výskum ukázal, že môžu ovplyvňovať tvorbu oblakov a počasia.
Skupina vedcov z univerzity v čínskom Šan-tungu odobrala vodu z oblakov na vrchole hory Tchaj-šan a v 24 z 28 vzoriek našla mikroplasty. Medzi ne patrí termoplast polyetyléntereftalát, známy ako PET, polypropylén, polyetylén a polystyrén, teda častice, ktoré sa bežne vyskytujú v syntetických vláknach, odevoch a textíliách, ale aj v obaloch a ochranných rúškach.
Zistenie podľa odborníkov poskytuje významný dôkaz o prítomnosti veľkého množstva mikroplastov v oblakoch.
Aj na vrcholoch hôr Fudži a Ojama
Už začiatkom minulého roka japonská štúdia preukázala, že sa mikroplasty nachádzajú aj na vrcholoch hôr Fudži a Ojama, čo naznačuje, že častice môžu pochádzať z plastov v oceáne a prenášať sa vzduchom.
Koncentrácia mikroplastov v oblakoch na hore Tchaj-šan bola však až 70-násobne vyššia než v oblakoch na japonských horách. Vzorky z nízko položených a hustejších oblakov obsahovali väčšie množstvo mikroplastov.
Starnúce plasty, teda tie, ktoré už boli zvetrané vplyvom ultrafialového žiarenia, boli menšie a mali drsnejší povrch. V porovnaní s nedotknutými, neporušenými plastmi obsahovali viac olova, ortuti a kyslíka.
Navzájom sa ovplyvňujú
Vlastnosti mikroplastov podľa vedcov menia oblaky, ale aj oblaky ovplyvňujú spomínané čiastočky mikroplastov. Radiácia, vlhkosť a ďalšie vplyvy môžu čiastočkám dávať vlastnosti, ktoré ich napríklad lepšie držia v atmosfére, dávajú oblakom inú odrazivosť alebo im umožňujú inak zachytávať teplo. „Tvorba oblakov má ohromný vplyv nielen na naše miestne počasie, ale aj na globálne teploty,“ povedala ekologička z Plymouthskej univerzity Fay Couceirová.
Oblaky ovplyvňujú klímu mnohými spôsobmi. Vzniká v nich dážď a sneh, čo má vplyv na vegetáciu. Okrem toho blokujú slnečné svetlo, čím ochladzujú povrch planéty a poskytujú nám tieň. Môžu však aj zadržiavať teplo a vlhkosť a následne ohrievať vzduch.
Autori štúdie uvádzajú, že pre úplné určenie vplyvu mikroplastov na počasie je potrebný ďalší výskum. Je však podľa nich zrejmé, že pri riešení tohto problému bude treba väčšie úsilie.
„Na tejto planéte existuje iba jedna skupina živočíchov, ktorá používa plasty, a to sme my ľudia,“ konštatovala Couceirová, podľa ktorej potrebujeme globálnu reakciu na túto problematiku. „Jedna krajina ju nevyrieši, lebo vzduch nerešpektuje hranice,“ uzatvorila odborníčka.
Zdroj: ČT24, The Guardian
(af)
