Hosťom posledného podcastu bol doktor Stanislav Komorský z Ústavu anorganickej chémie SAV.
Skúma svety, ktorým väčšina smrteľníkov, ale dokonca aj vedcov nerozumie. Kvantová mechanika a teória relativity podľa neho prinášajú do nášho sveta efekty, ktoré sa snažia dekódovať vedci po celom svete.
„Kvantová mechanika, teória relativity – to všetko sa vymyká nášmu každodennému pocitu. Tomu, čo vidíme a ako to vnímame. Svet okolo nás je klasický newtonovský. Ostatné sú pre mňa rovnice. Chcem zistiť, aké sú efekty kvantovej mechaniky, teórie relativity v našom svete,“ povedal Stanislav Komorovský.
V tomto roku sa mu podaril prevratný kúsok. Spolu s kolegami publikovali článok v najprestížnejšom časopise o chemických vedách Chemical Reviews.
Popísali v ňom vplyv relativistických efektov ťažkých prvkov na NMR posuny ľahkých prvkov. Zadefinovali tým niečo ako recept, ktorý by sa mohol raz objaviť aj v bežných učebniciach.
„S NMR spektroskopiou sa stretávame aj v bežnom živote, keď potrebujeme magnetickú rezonanciu. Prístroj nás zmeria. Je založený na nukleárnej magnetickej rezonancii, čiže na NMR spektroskopii. Ide o rozšírenú techniku medzi vedcami a preniká aj do priemyslu. Používa sa napríklad na určenie kvality vína. Je citlivá na jednotlivé atómy. Mám látku a viem povedať, kde ktorý atóm je,“ vysvetlil vedec.
Teoretický fyzik si spolu s kolegami všimol úzku skupinu molekúl, ktoré existujú vo vesmíre. V ich prípade je prítomný ťažký prvok a ľahký sa nachádza tesne vedľa neho.
„Nerelativistické teórie sú jednoduché, s nimi sa začínalo. Doteraz je väčšina výskumu robená pomocou nich. A až teraz sa do nich začínajú dodávať relativistické efekty, čím výrazne zlepšujeme naše poznanie. Napríklad polárna žiara je bežne zelená. Ale človek občas vidí červenú alebo fialovú. A tieto farby sú relativistické efekty. V nerelativistickom svete by červená a fialová aurora nebola. Ďalším príkladom je naša olovená baterka v autách. V nerelativistickom svete by mala iba dva volty a nie 12 voltov, lebo olovo je veľmi ťažký prvok,“ vysvetlil vedec.
Hoci sa sám stal prvým hosťom Vedeckého podcastu SAV v novom roku, tento formát nepočúva. Dokonca priznal, že aj mobilný telefón dostal len prednedávnom.
Rozprával aj o svojej rodine a o tom, ako u nich vyzerá nedeľný obed, keďže aj jeho manželka, aj svokrovci sú teoretickí fyzici.
Kedysi venoval množstvo svojho voľného času hraniu počítačových hier. Dnes už tento čas trávi so synom a rád si aj zašportuje.
„Rád snívam, lebo aj veda je o snívaní. Musíme snívať, hádať, čo by bolo super ako riešenie našich problémov. A od tohto je už veľmi malý krok k sci-fi literatúre,“ povedal v závere podcastu vedec.
Stanislav Komorovský momentálne pôsobí v Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied na pozícii vedúceho oddelenia teoretickej chémie. Študoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát získal na Prírodovedeckej fakulte UK. Pracuje na národných aj medzinárodných projektoch a má za sebou aj výskumné pobyty v Nórsku a vo Francúzsku.