Obehové hospodárstvo – viac recyklácie a menej skládkovania


Obehové hospodárstvo – viac recyklácie a menej skládkovania

Obehové hospodárstvo je založené na minimalizácii tvorby odpadu a na oprave, renovácii či recyklácii existujúcich produktov a materiálov za účelom ich opätovného využitia. Posun smerom k obehovému hospodárstvu znamená zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie, zvýšenie bezpečnosti dodávok surovín, posilnenie konkurencieschopnosti a inovácií, a teda aj vyšší rast a tvorbu nových pracovných miest.

Európsky parlament schválil dňa 18. apríla 2018 recyklačné ciele, ktoré sú súčasťou novej legislatívy o spracúvaní odpadov. Podľa poslancov môže zlepšenie odpadového hospodárstva priniesť pozitíva najmä v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ako aj verejného zdravia.

Európsky parlamentReformný balík obsahuje štyri schválené legislatívne návrhy zamerané na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu. V rámci neho by mala byť hodnota produktov, materiálov a zdrojov zachovávaná čo najdlhšie. Nová legislatíva stanovuje aj samostatné ciele pre jednotlivé obalové materiály, napríklad pre papier, kartón, plast, sklo, kov a drevo.

V súčasnosti sa recykluje 44 percent komunálneho odpadu,  teda odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55 % komunálneho odpadu. Do roku 2030 by podiel recyklovaného odpadu mal dosiahnuť 60 % a do roku 2035 aspoň 65 %. V roku 2025 by sa malo recyklovať minimálne 65 % odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70 %.

Podľa údajov Eurostatu sa v roku 2016 vyprodukovalo na Slovensku 348 kg odpadu na osobu. Približne 66 % komunálneho odpadu skončilo na skládkach, 23 % sa recyklovalo alebo kompostovalo a 11 % spálilo. Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 % v roku 2016). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (v roku 2016 cca 77 %).

Obehové hospodárstvo - prehľad

Nová právna úprava zavádza tiež strop na množstvo odpadu, ktorý môže skončiť na skládkach. V roku 2035 by to malo byť maximálne 10 % komunálneho odpadu. Skládkovanie je z ekonomického a environmentálneho hľadiska najhoršou možnosťou, ako naložiť s odpadom.

Členské štáty by sa v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja mali zamerať na zníženie objemu potravinového odpadu, a to o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030. V snahe predchádzať samotnej tvorbe potravinového odpadu by členské štáty mali stimulovať zber nepredaných potravín a ich bezpečnú redistribúciu. Podľa poslancov je tiež potrebné upozorniť spotrebiteľov na rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby potravín.

Týmto reformným balíkom sa Európa prihlásila k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, ktorého súčasťou sa konečne stanú priemyselné politiky a ochrana životného prostredia.

Ako zdôraznila spravodajkyňa Simona Bonafè (S&D, IT): „Obehové hospodárstvo nie je len politikou v oblasti spracúvania odpadov, ale je to spôsob regenerácie surovín a nepreťaženia už aj tak značne obmedzených zdrojov našej planéty a okrem iného aj výrazným inovovaním našich systémov výroby.‟

Členské štáty Európskej únie budú po prvý raz nútené riadiť sa jednotným spoločným legislatívnym rámcom.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: Tlačová správa z plenárneho zasadutia Európskeho parlamentu, 18. 4. 2018

Ďalšie informácie:

Odpadové hospodárstvo: fakty a čísla EÚ

Ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja

Zdroj foto: www.europarl.europa.eu

 

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Ovos môže výrazne spestriť nutrične aj senzoricky bezlepkovú diétu.
Zistite viac