Zahŕňajú široké spektrum konšpiračných a pseudovedeckých predstáv, ktoré podkopávajú napríklad očkovací program, a tým aj kolektívnu imunitu.
Výsledky štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí podporujú rôzne nepodložené presvedčenia, majú zároveň menej pozitívne postoje k očkovaniu. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
V uplynulých rokoch pozorujeme rýchle šírenie nepodložených presvedčení, čo predstavuje významné riziká pri dodržiavaní nariadení odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou. Nepodložené presvedčenia zahŕňajú široké spektrum iracionálnych, paranormálnych, konšpiračných a pseudovedeckých predstáv, ktoré sú v rozpore s vedecky overenými názormi.
Ohrozenie kolektívnej imunity
Obzvlášť znepokojujúcim aspektom je ich potenciál podkopávať verejné zdravie, napríklad očkovacie a preventívne programy.
„V kontexte očkovania môžu nepodložené presvedčenia viesť u ľudí k zásadnému váhaniu, či vôbec zaočkovať seba alebo svoje deti, čo ohrozuje kolektívnu imunitu a je rizikom nielen pre jednotlivcov, ale aj pre širšiu komunitu. Počas pandémie covidu-19 sa konšpiračné teórie o pôvode, šírení a účinnosti vakcín stali veľmi populárnymi, pričom viac ako 20 percent ľudí si osvojilo aspoň jedno konšpiračné presvedčenie súvisiace s covidom-19,“ tvrdí Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Očkovanie detí. Zdroj: iStockphoto.com
Skepticizmus voči vakcínam
Tí, ktorí mali konšpiračné presvedčenia, dodržiavali v menšej miere preventívne opatrenia a viac inklinovali k používaniu pseudovedeckých zdravotných praktík, napríklad podporovali použitie koloidného striebra alebo vitamínu C počas pandémie, čím ohrozovali verejné zdravie.
„Značná časť ľudí v rôznych krajinách verila a stále verí, že ich vláda zatajuje vedľajšie (podľa nich negatívne) účinky vakcín a že zároveň zámerne nepodporuje alebo zakazuje alternatívne či prírodné spôsoby liečby závažných chorôb. Toto všetko prispieva k pochybnostiam o očkovaní. Tento trend sa rozšíril aj do iných oblastí zdravia a súvisí nielen so skepticizmom voči vakcínam, ale aj so sklonom používať vedecky neoverené, potenciálne škodlivé postupy alternatívnej medicíny a zároveň znižuje dôveru v štandardnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedla Lena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Obnoviť dôveru vo vedu
Vzhľadom na alarmujúce prepojenie medzi nepodloženými presvedčeniami a ich nepriaznivými zdravotnými dôsledkami vyzývali výskumníci a zdravotnícki pracovníci na cielené intervencie, aby boli tieto presvedčenia odhalené a aby sa pracovalo na obnovení dôvery vo vedu a v zdravotnícke systémy.
„Odhalenie nepodložených presvedčení je nielen náročné, ale mnohokrát nepostačuje, pretože tieto presvedčenia pretrvávajú aj po tom, ako ich odhalíme. Pravé preto naša nedávno publikovaná štúdia skúmala možnosť korigovať nepodložené presvedčenia o vakcínach a vakcinácii a aj to, aký vplyv môžu mať takéto presvedčenia na voľby Sloveniek a Slovákov v oblasti zdravia. Hlavným cieľom nášho výskumu bolo testovať intervenciu, pomocou ktorej mali byť nepodložené presvedčenia o vakcínach odhalené. Zároveň sme zisťovali účinnosť tejto intervencie na zvyšovanie podpory očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a zvyšovanie úmyslu vyhľadávať zdravotnú pomoc v prípade potreby,“ dodali odborníčky.
Ťažko sa vyvracajú
Výsledky štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí rôzne nepodložené presvedčenia podporujú, majú zároveň menej pozitívne postoje k očkovaniu, nižšiu ochotou dať sa očkovať proti HPV, vyjadrujú slabšiu podporu vakcinačného programu a taktiež sú menej ochotní vyhľadávať zdravotnú pomoc a zdravotné konzultácie. Znamená to, že nepodložené presvedčenia sa len ťažko vyvracajú a že môžu mať nepriaznivé a dlhodobé dosahy na preventívne programy a tiež na budúcu úroveň a kvalitu verejného zdravia.
Zdroj: TS SAV
(zh)
