Kliešť nás straší najmä v lete. Máme z neho o to väčší strach, čím menej o ňom vieme. Stresuje nás na výletoch do prírody, na dovolenkách, núti nás kupovať si repelenty, natierať sa odpudzovačmi kliešťov, sledovať výrobky z mlieka. Kliešť nás „zakliešťuje“ a robí nám problémy. Žije tam, kde rastie tráva – na lesných čistinkách, na okrajoch lesa a chodníkov, vo vlhkých údoliach, tlačí sa aj do miest.
Hematofágny článkonožec nám doslova pije krv. Zo 713 známych druhov kliešťov je na Slovensku 17. Delia sa na hniezdno-norové (nidikolné, 80 %) – žijú v hniezdach a norách vtákov, cicavcov (ježov, líšok, netopierov…) a pasienkové, vonkajšie (exofilné, 20 %) – číhajú na pastviskách, v lesoch, majú rôznu ročnú i dennú dobu aktivity, široké spektrum hostiteľov.
Epidemiologicky významné rody kliešťov na Slovensku (Na farbe záleží)
Ústne ústroje kliešťa sú párové článkované hmatadlá, nožničkové klepietka (chelicery), ktoré prerežú kožu, ozubený fixačný orgán, chobôtik, rypáčik (hypostóm). Kliešť chodí po tele „nečujne“vďaka blanitým prísavkám (vankúšikom). Miesto vpichu najprv znecitlivie(anestetikum), kožu bezbolestneprereže a „podá“ antihistaminikum (rana nesvrbí).
Látky obsiahnuté v slinách kliešťov rozširujú cievne kapiláry, zrýchľujú tok krvi a blokujú imunitný systém. Výlučkami cementových žliaz sa kliešť prilepí, je v koži zabetónovaný. Spočiatku si len tak „usrkáva“, neskôr popíja, potom statočne ťahá. Samička má dlhý hypostóm hlboko zaborený v koži. Nymfa má krátky hypostóm, je uchytená plytko. Kliešť najprv slinami „rozpustí“ cement, potom uvoľní hypostóm a odpadáva z tela hostiteľa do vonkajšieho prostredia.
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je druh parazita, ktorý sa živí krvou zvierat i človeka. Nebezpečný je tým, že môže prenášať rôzne choroby. Pre človeka je nebezpečná najmä kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Menej často sa vyskytujú (lokálne): anaplazmóza, tularémia, Q-horúčka a TIBOLA.
Kliešťová encefalitída je vírusový zápal mozgu a mozgových blán. Pred encefalitídou sa môžeme chrániť vakcínou. V slinách kliešťov sú bioaktívne molekuly, voči ktorým hostiteľský organizmus vytvára protilátky. Tieto molekuly sú izolované, analyzované a využívané na výrobu vakcíny. Myši imunizované slinami kliešťov boli odolné voči infekcii kliešťovej encefalitídy.
Proti Lymskej borelióze neexistuje preventívna vakcína. Účinné sú antibiotiká (tetracyklíny, cefalosporíny 3. gen.). Prenos borélií slinami kliešťov začína po 24 hodinách. Kliešť nejde na hocikoho: 20 % nikdy nemalo pripitého kliešťa, 65 % ojedinele, 15 % každoročne aspoň jedného kliešťa. Idú 2 až 10-krát častejšie na chlapcov ako na dievčatá.
Individuálna ochrana pred kliešťami: používame repelenty, prehliadka tela po návrate z lesa.
Bezpečné odstránenie kliešťa: Samičku (aj nymfu) vyberáme špeciálnou alebo obyčajnou pinzetou. Uchopiť čo najbližšie pri koži. Najprv pootočiť pol otáčky na jednu a druhú stranu a kývavým pohybom pomaly ťahať kolmo proti koži. Po vytiahnutí skontrolovať, či je odstránené celé telo kliešťa. Ranu vydezinfikovať najlepšie jódovou tinktúrou. Ak je kliešť pricicaný na prístupnom mieste, treba sa pokúsiť vybrať ho svojpomocne alebo vyhľadať pomoc.
Neodporúča sa: Pri vytáčaní viac ako jednu otočku v ose kliešťa alebo krúžením pod tampónom sa kliešť „vylomí“ a časť jeho hypostómu –„skoba“ zostane v koži. Odlomený hypostóm sa v koži opúzdri. Mali by sme si zapamätať: „Kliešťa neradno vytočiť, lepšie je s ním vykývať.“
Kliešťové mýty: Kliešťa nenatierame masťou ani olejom, pretože vtedy sa mu upchajú dýchacie otvory, začne sa dusiť a sliniť do rany, čo zvyšuje riziko infekcie. Kliešťa nevytáčame, čiže nerobíme viac otáčok do jednej strany, lebo mu ukrútime chobôtik, ktorý ostane v koži, kde sa opúzdri. Vytáčanie kliešťa proti smeru alebo v smere hodinových ručičiek je mýtus. Kliešť nemá na chobôtiku závit, ale spätné zúbky v dvoch radoch.
Téma zameraná na kliešte bola na programe vedeckej kaviarne Veda v CENTRE vo štvrtok 30. júna 2016 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. S prezentáciou pod názvom Obávaný strašiak leta – kliešť vystúpil popredný slovenský vedec – biológ, uznávaný parazitológ doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., z Parazitologického ústavu SAV. Po jeho obsažnom populárno-vedeckom vystúpení sa rozprúdila široká diskusia. Viacerí účastníci podujatia kládli otázky týkajúce sa výskytu kliešťov na Slovensku, lokalít a ročných období, chorôb, ktoré prenášajú, ale aj o osobných skúsenostiach s odstraňovaním kliešťov z tela.
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., študoval na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach (1971 – 1977), vedeckú prípravu absolvoval v Helmintologickom ústave SAV (teraz Parazitologický ústav SAV). V rokoch 1978 – 1989 pôsobil vo Vojenskom veterinárnom doškoľovacom výskumnom ústave v Košiciach. Od apríla 1989 dodnes pracuje v Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Praktické skúsenosti získal počas pobytov v Ústave tropickej medicíny a parazitológie (1992) a v Národnom referenčnom laboratóriu Bavorska pre lymskú boreliózu na Mníchovskej univerzite v Nemecku (1994). V r. 2007 – 2015 bol riaditeľom Parazitologického ústavu SAV, kde je v súčasnosti vedúcim Oddelenia vektormi prenášaných nákaz. Má rozsiahlu publikačnú činnosť. Za popularizáciu vedy získal Cenu Slovenskej akadémie vied (2008, 2011).
Z prednášky a prezentácie spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné obrázky sú z prezentácie doc. B. Peťka
Uverejnila: ZVČ
Popularizačná prednáška o kliešťoch bola súčasťou podujatia Európska noc výskumníkov 2016, kde hlavný program sa uskutoční dňa 30. 09. 2016.