Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Európska noc výskumníkov 2022 priniesla veľa optimizmu

Galina Lišháková

Kým pesimisti už vidia koniec sveta, vedci realizujú krajšie zajtrajšky.

Pohľad na hlavné pódium v Starej tržnici v Bratislave počas Európskej noci výskumníkov 2022. Foto: M. Zelenák Zdroj: CVTI SR

Európska noc výskumníkov 2022 v Starej tržnici v Bratislave. Foto: M.Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Včera, 30. septembra 2022, sa v dvadsiatich piatich európskych krajinách vrátane Slovenska uskutočnilo podujatie Európska noc výskumníkov. Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina aj Poprad žili jej tohtoročným mottom: „Dôverujme vede.“

16. ročník Európskej noci výskumníkov patril od rána až do noci vedecko-popularizačným aktivitám pre malých i veľkých návštevníkov, ktoré zorganizovali Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), Slovenská akadémia vied (SAV), Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) a I-Europa, prevádzkovateľ internetového portálu euractiv.sk.

Po dvoch onlineových ročníkoch sa tento festival vedy vrátil vo fyzickej podobe a v Bratislave, kde sme ho navštívili, sa tešil obrovskému záujmu verejnosti. Prebiehal v dvoch protiľahlých budovách na Námestí SNP v Starej tržnici a V-klube, kde sídli aj Kunsthalle, a tiež v blízko susediacom Lab.Cafe. Vedci a študenti univerzít prezentovali svoje výskumy v desiatkach stánkov, súčasne sa konali prednášky, workshopy, diskusie a výstavy.

I keď nebolo možné obsiahnuť všetky aktivity, vo vzduchu bolo zreteľne cítiť pozitívnu energiu. Mnoho vedcov svojimi projektmi ukazovalo, že východiská z klimatickej krízy existujú, návrat k prírode je možný, a upozorňovali na to, že ona sama je tým najväčším vedcom na svete, ktorým sa môžeme nanajvýš s pokorou inšpirovať.

Bionický delfín poletujúci v priestore Starej tržnice v Bratislave počas ENV 2022. Zdroj: VND

Bionický delfín. Zdroj: VND

Už pri vstupe do Starej tržnice to dokazovali atraktívne lietajúce bionické tvory vyrobené z ultraľahkých materiálov v podobe delfína, motýľov či vtákov od slovenskej firmy Festo. Vzduchom sa pohybovali vďaka dômyselnej mechanike, pričom ich diaľkovými ovládačmi riadili dvaja „piloti“. Tvorcovia bionických tvorov skopírovali pohyb a dizajn skutočných zvierat, aby ukázali, že príroda každému tvaru, ktorý navrhne, dáva opodstatnenie a účel.

Expozícia Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v priestore galérie Kunsthalle sa niesla v duchu motta: „Zážitkami k vede“. Marta Pavliková, vedúca odboru propagácie vedy a techniky a odboru elektronických médií a multimédií CVTI SR, vyjadrila presvedčenie, že je dôležité organizovať podujatia, akým je Európska noc výskumníkov. „Vedci na nich popularizačným štýlom približujú svoju prácu, a dokazujú tak, že veda je každodennou súčasťou našich životov. Návštevníci festivalu sa môžu tými najrozličnejšími spôsobmi – prostredníctvom hier, ukážok pokusov, nových technológií, workshopov, súťaží aj interaktívnych prednášok – dozvedieť množstvo zaujímavých informácií. Práve prostredníctvom takýchto podujatí môžeme zaujať návštevníkov všetkých vekových kategórií, ktorí tak získajú nové poznatky z oblasti vedy a techniky.“

Výstava s virtuálnymi animáciami

Tvorcovia tejto expozície si dali záležať na tom, aby už spomenuté motto naozaj naplnili. Už výstava infografík s názvom Štyri živly, čiže venovaná vode, ohňu, vzduchu a pôde, reflektovala, že žijeme v dobe, keď nám vedomosti a zábavu dokáže sprostredkovať aj telefón. V pravom hornom rohu každej infografiky si mohol návštevník nasnímať do svojho mobilu aplikáciu, prostredníctvom ktorej ju oživili virtuálne animované prvky.

Interaktívna výstava Štyri živly v expozícii Centra vedecko-technických informácií SR. Foto: M. Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Interaktívna výstava Štyri živly v expozícii Centra vedecko-technických informácií SR. Foto: M. Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Tie mohol vidieť, keď sa na infografiky díval cez kameru svojho telefónu. Pred jednou zapršal animovaný dážď, ďalšiu pokryli pukliny ako v suchej pôde a následne ich zaliala voda. I vďaka tomu temná stránka prírodných živlov ako ich dnes, v čase klimatickej krízy, pociťujeme, nepôsobila ťaživo. Navyše ukazovala, že ľudia už začínajú vnášať do života technologické riešenia priateľské voči prírode, ktoré by mohli rozzúrené živly utíšiť.

A prinášala tiež návody, ako k tomu môže dopomôcť každý z nás tými najjednoduchšími spôsobmi, či už šetrným zaobchádzaním s vodou, alebo výrobou vlastného kompostéra. Obrazová inštalácia získala ďalší rozmer, keď si jej návštevník nasadil špeciálne 3D okuliare. Zrazu sa totiž ocitol v členitejšom priestore, ktorým sa mohol prechádzať, infografiky si ľubovoľne približovať alebo odďaľovať, a pritom sa nemusel pohnúť z miesta.

Oživovanie pomocou kvásku

Deti fascinovali taktiež interaktívne exponáty z Aurelia – zážitkového centra vedy CVTI SR –, ktoré im priblížili rôzne fyzikálne fenomény, napríklad čiernu dieru. Ohmatať si mohli aj výrobky FabLabu, kreatívnej dielne CVTI  SR, ktorá ponúka širokej verejnosti k dispozícii zariadenia, ako sú laserový vyrezávač, 3D tlačiarne, prípadne technickú pomoc. Pavol Krajčík, zamestnanec FabLabu, deťom ukazoval napríklad model mravca, ktorý pôsobil ako skladačka. Časti jeho telíčka, ktoré mali istú mieru pohybu, vytvárali dojem, že do seba zapadajú prostredníctvom akýchsi kĺbikov, a takisto pôsobili jeho členité nožičky. Avšak v skutočnosti išlo o celok, ktorý v tejto podobe vyšiel z 3D tlačiarne a nič sa na ňom nemuselo skladať.

V expozícii CVTI SR mohol zaujať tiež exponát výtvarníčky Eriky Szőke s názvom Revitalizácia II., umiestnený v malom zatemnenom priestore. Pozostával z niekoľkých zaváraninových fliaš naplnených kváskom, pričom v každej z nich boli ponorené plusová a mínusová elektróda. Spojením vytvárali elektrický obvod, ktorým sa energia kvásku prenášala do malej premietačky a prenášala na stenu obrázky šiestich rastlín.

Tie už na Slovensku nenájdeme, lebo vyhynuli. „Našla som ich v Červenom zozname kvitnúcich a výtrusných rastlín. Energiu kvásku na ich premietanie som využila zámerne. Kvas, v maďarskom jazyku élesztő, totiž znamená oživovateľ, a ja som tak prostredníctvom kvásku týmto kvetinám aspoň symbolicky znovu vdýchla život,“ vysvetlila Erika Szőke, ktorá svoje dielo návštevníkom osobne prezentovala.

Eva Ivanišová z SPU v Nitre a tyčinka z jedlých kvetov, ktorú prirpavila s poslucháčmi prednášky. Foto: M.Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Eva Ivanišová z SPU v Nitre a tyčinka z jedlých kvetov, ktorú pripravila s poslucháčmi prednášky. Foto: M. Zelenák Zdroj: CVTI SR

Kvetom, avšak výlučne jedlým, sa vo svojej prednáške venovala Eva Ivanišová, odborná asistentka Ústavu potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU) a vedúca Laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech SPU.

Hoci sa jedlé kvety môžu javiť ako akýsi módny výstrelok modernej gastronómie, historické záznamy svedčia o tom, že ich konzumovali i naši predkovia. „Sú bohaté na zdraviu prospešné látky, hlavne vitamín C, ale aj vitamíny skupiny B a minerálne látky, napríklad horčík či vápnik. Drobná jemná fialka napríklad obsahuje veľa železa, a preto je vhodná pre chudokrvných ľudí.

No jedlé kvety majú aj veľkú koncentráciu antioxidantov, čiže látok, ktoré chránia naše bunky pred oxidačným stresom,“ priblížila Eva Ivanišová v rámci prednášky. Spomenula tiež delikatesu, kvet agátu vyprážaný v trojobale na oleji a posypaný cukrom, ktorá sa momentálne teší veľkej obľube vo Francúzsku. Poslucháči mohli po prednáške vedkyni pomôcť s prípravou ovsených tyčiniek so sušeným ovocím a sušenými kvetmi. Chutili výborne!

Zbavia nás mikroplastov riasy a machy?

Alžbeta Marček Chorvátová z Medzinárodného laserového centra CVTI SR, ktorá pôsobí taktiež na Fakulte prírodných vied Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, prednášala o využití rias a machov na monitorovanie znečistenia životného prostredia prostredníctvom biofotoniky, a to pomocou ich fluorescencie chlorofylu. S kolegami sa venuje skúmaniu úrovne znečistenia rias a machov napríklad mikroplastami a nanoplastami pomocou laserov.

Laserové svetlo totiž dokáže preniknúť do vody a sledovať štruktúru organizmov až na úrovni molekúl, čiže oveľa presnejšie ako bežné svetlo. Čím sú mikro- a nanoplasty menšie, tým lepšie sa v riasach a machoch akumulujú. Vedci preto pracujú s myšlienkou, že riasy a machy by nám mohli pomôcť zbaviť životné prostredie tohto druhu znečistenia.

Výskumník Peter Morgenstein s kolegami z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa zaoberajú navrhovaním miest, ktoré budú priateľské voči prírode. Foto: M.Zelenák Zdroj: CVTI SR

Výskumník Peter Morgenstein s kolegami z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa zaoberajú navrhovaním miest priateľských voči prírode. Foto: M. Zelenák Zdroj: CVTI SR

Mestá môžu využiť potenciál solárnej energie

To, ako sa dajú začleniť ekologické nároky do stavby miest a budov, vysvetľoval pri vedeckom stánku Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave výskumník Peter Morgenstein: „Pracujem v Ústave ekologickej a experimentálnej architektúry, kde sa zaoberáme navrhovaním miest tak, aby spotrebovávali čo najmenej energie, boli priateľské voči prírode a vytvárali dobré prostredie pre život. V tomto stánku sa snažíme prezentovať potenciál solárnej energie, ktorá je zadarmo a vieme ňou pokryť energetickú spotrebu domu. Vytvorili sme počítačový program, ktorý si dokáže, napríklad na základe modelu obytnej štvrte, vytvoriť virtuálny model a analyzovať, koľko slnečnej energie dopadne počas roka na konkrétne povrchy jeho budov.“

A keďže prostredníctvom počítača je program prepojený s projektorom a skenerom, výsledok ukáže na reálnom modeli. Je to zároveň pomôcka pre tých, ktorí si dopad svetla v realite nevedia predstaviť, na modeli ho totižto vďaka prístrojom vidia.

A aby bola prezentácia tohto programu zábavná aj pre detských návštevníkov, výskumníci dali na stôl kinetický piesok, ktorý je lepšie tvarovateľný, a model budovy. Vďaka tomu si deti modelovali rôzne zemské povrchy a menili umiestnenie budovy. Architekti s nimi totiž diskutovali o najvhodnejšom otočení alebo zmene povrchu okolia v súvislosti s dopadom väčšieho množstva svetla.

Aplikácia pre hudobných improvizátorov

Univerzitu svätého Cyrila a Metoda v Trnave reprezentoval stánok Katedry aplikovanej informatiky, ktorá patrí pod Fakultu prírodných vied. Jej študent Peter Hafner sa venuje audioaplikáciám a na mieste prezentoval záujemcom aplikáciu pre AIOS. Tú navrhol v rámci svojej bakalárskej práce pre hudobných tvorcov, ktorí chcú počas vystúpenia improvizovať.

K ipadu, kde ju mal nainštalovanú, pripojil zvukovú kartu, mikrofón a mini klávesnicu schopnú napodobniť zvuky rôznych hudobných nástrojov. Na klávesoch zahral úsek melódie, ktorú nechal opakovať dookola, predviedol krátky beatboxing (melódia vytvorená zvukmi pier – pozn. red.), ktorý tiež zaznamenal, a obe melódie začal mixovať, spájať a pričleňovať k nim ďalšie zvuky.

Študentky Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied ukazovali návštevníkom druhy jedlých kvasiniek v Petriho miskách. Foto: M. Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Študentka Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied ukazovala návštevníkom festivalu vedy druhy jedlých kvasiniek v Petriho miskách. Foto: M. Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Jedna z najväčších zbierok druhov kvasiniek v Európe

Študentky Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied ukazovali návštevníkom druhy jedlých kvasiniek v Petriho miskách – pivnú kvasinku, ďalej kvasinku nachádzajúcu sa na povrchu hermelínu alebo druhy kvasiniek, ktoré sa používajú pri kvasení vína, čím mu dodávajú špecifickú chuť i arómu. Bola medzi nimi tiež čierna kvasinka, ktorá si vytvára čierny pigment melanín – ten istý, ktorý máme aj v koži, aby chránila nezrelé ovocie pred UV žiarením zo slnečného svetla. Mimochodom, Chemický ústav SAV má jednu z najväčších zbierok druhov kvasiniek v Európe.

Štúdium črevného mikrobiómu

Vedecký stánok Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa venoval ľudskému mikrobiómu, čiže všetkým mikroorganizmom, ktoré žijú v ľudskom tele. Výskumníčka Katarína Šoltys z Katedry mikrobiológie a virológie vysvetľovala návštevníkom, aký je zložitý a zároveň fascinujúci. Vedeli ste, že ľudské telo má rovnaký počet mikroorganizmom ako buniek a dokopy dosahujú číslo okolo 70 biliónov?

Záujemcovia si mohli vyskúšať, ako vedci pomocou laboratórnych prístrojov stanovujú koncentráciu DNA v skúmavke, ktorú izolovali zo vzorky stolice. Je to súčasť ich bežnej praxe, pretože ich náplňou je hlavne štúdium črevného mikrobiómu. „V ňom je až deväťdesiat percent baktérií a nekultivovateľných mikroogranizmov, čo znamená, že inak, ako prečítaním ich DNA, nevieme zistiť, aké mikroorganizmy, v akom množstve a v akom pomere ich črevný mikrobióm obsahuje,“ vysvetľovala Katarína Šoltys. No keď ich vedci identifikujú, dokážu určiť, prečo má niekto napríklad problém s črevom, trávením alebo prečo jeho mikrobióm neplní svoju funkciu.

Výskumníčka Katarína Šoltys z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave približovala návštevníkom svet mikroorganizmov, ktoré žijú v ľudskom tele. Foto: M. Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Výskumníčka Katarína Šoltys z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave približovala účastníkom podujatia svet mikroorganizmov, ktoré žijú v ľudskom tele. Foto: M. Zelenák. Zdroj: CVTI SR

Ako z odpadu vznikli šperky

Vedecký stánok Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied niesol zároveň názov Ukrajinský stánok, pretože v tomto ústave pôsobia tri interné doktorandky z Ukrajiny. Návštevníci podujatia si pri ňom mohli spraviť kvíz a na základe výsledkov zistiť, ako sa vyznajú v polyméroch, či rozlišujú biopolyméry a vedia, ktoré sú biodegradovateľné. Tiež si mohli overiť, či správne triedia odpad v domácnosti, ale dozvedieť sa aj o spolupráci tohto ústavu s Vysokou školou výtvarných umení, súčasťou ktorej boli experimenty s nanovláknami z PET fľaše na poli priemyselného dizajnu.

Podieľala sa na nich vedkyňa Alena Opálková Šišková, ktorá mala v rámci Európskej noci výskumníkov vlastné stanovisko so šperkami. „Vyrábam ich technológiou elektrostatického zvlákňovania z recyklovaného plastového odpadu. Hľadali sme, ako by sa dal využiť plastový odpad a vtedy nám vznikla vláknová membrána, ktorá má vynikajúce filtračné účely. Dala by sa napríklad použiť do tvarových rúšok, na výrobu filtrov pre medicínske účely alebo na filtrovanie vody. Popritom mi napadlo, že sa možno dá použiť na výrobu šperku,“ vysvetľovala vedkyňa.

Vzala teda drôtik, skrútila ho do strunky a natrela ju rozpusteným plastom. Vznikla na nej blanka, ktorú neskôr nafarbila fluorescenčnými farbami. Tak vznikli pružinový náramok, náhrdelník i náušnice. Alena Opálková Šišková však nemá ambíciu konkurovať umelcom, svoje výrobky vystavuje len pre zaujímavosť.

Vedci a umelci majú k sebe bližšie, ako by sa mohlo zdať, veď jedni aj druhí musia byť tvoriví a nápadití. Rovnako ako príroda a jej múdrosť, ktorá bola nosnou témou väčšiny exponátov, prezentácií a prednášok tohtoročnej Európskej noci výskumníkov.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky