Zuzana Kasanova: Chcem prispieť k rozvoju výskumu v oblasti duševného zdravia na Slovensku

11. júl. 2018 • Psychologické vedy

Zuzana Kasanova: Chcem prispieť k rozvoju výskumu v oblasti duševného zdravia na Slovensku

Zuzana Kasanova, PhD, je úspešná mladá slovenská neurovedkyňa, molekulárna biologička, psychologička, ktorá pôsobí v Centre pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku. Oblasťou jej vedeckého záujmu je výskum psychologických a neurálnych mechanizmov podieľajúcich sa na vzniku symptómov schizofrénie.

Zuzana Kasanova (1984) pochádza z Nitry. Študovala na Marylandskej univerzite v USA, odbor psychológia. Po skončení štúdia pracovala niekoľko rokov ako výskumný pracovník v Marylandskom psychiatrickom výskumnom centre, kde sa venovala najmä mozgovým procesom podmieňujúcim motivované správanie u pacientov so schizofréniou. Magisterské štúdium v odbore kognitívne a klinické neurovedy absolvovala na Maastrichtskej univerzite v Holandsku. Po ukončení štúdia sa vrátila k výskumu neurálnych procesov podieľajúcich sa na  demotivácii a apatii u pacientov so schizofréniou – na Maastrichtskej univerzite a zároveň Leuvenskej univerzite v Belgicku, kde získala dvojitý doktorát.

Druhý rok pôsobí na Leuvenskej univerzite, kde robí výskum toho, ako funkcia mozgu ľudí s duševnými poruchami súvisí s ich správaním a duševným stavom v ich každodennom bežnom živote. Jej najnovší projekt využíva tieto poznatky v personalizovaných terapiách, ktoré sú v súčasnosti zavádzané v belgických zdravotníckych zariadeniach, s ambíciou postupne poskytnúť psychologickú starostlivosť šitú na mieru každému pacientovi aj v ostatných krajinách Európskej únie. Spolupracuje tiež s Katedrou psychológie Univerzity Komenského v Bratislave, kde od septembra 2018 začína i pôsobiť. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Podľa čoho ste si vyberali vysokoškolské štúdium?

Z. KASANOVA: K psychológii som sa dostala dosť netradične, cez basketbal, ktorý som vďaka športovému štipendiu hrala na Marylandskej univerzite. Po príchode som si musela vybrať študijný odbor a medzi prevažne technickými zameraniami ma oslovila jedine psychológia. Určite ale nešlo len o akúsi „z núdze cnosť“, psychológia mi bola vždy blízka. Pamätám si, že som ako 10-ročná kamarátke kreslila diagram, aby som jej vysvetlila rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi, lebo ja som sa vtedy (mylne) seba-diagnostikovala ako introvert.  Keď som teda na americkej univerzite psychológiu v ponuke odborov zbadala, rozbúchalo sa mi srdce a bola to jasná voľba.

Zuzana Kasanova na Leuvenskej univerzite v Belgicku

Zuzana Kasanova na Leuvenskej univerzite v Belgicku

M. B.: Čo všetko ste absolvovali, kým ste sa dostali do Centra pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku?

Z. KASANOVA: Už počas bakalárskeho štúdia som absolvovala niekoľko stáží, kde som pracovala ako terapeut s deťmi s autizmom a bola som presvedčená, že klinická prax je pre mňa to pravé. Keď sa však naskytla príležitosť vyskúšať si aj výskum mozgu, opäť sa mi raz rozbúchalo srdce a zostala som v marylandskom psychiatrickom výskumnom centre pracovať 2 a pol roka. Chcela som však byť bližšie k rodine, tak som sa rozhodla ísť na magisterské štúdium do Holandska – na Maastrichtskú univerzitu, kde sa kládol dôraz najmä na výskum. Zostala som tam aj na doktorát, ktorý zahŕňal opäť výskum mozgu, ale aj klinickú prácu s pacientmi so schizofréniou, čo ma veľmi obohatilo.

Moja profesorka sa rozhodla odísť na Leuvenskú univerzitu do Belgicka a ja som sa pridala k hŕstke výskumníkov, ktorí sa rozhodli odisť s ňou. Pod jej vedením sme vybudovali Centrum pre kontextuálnu psychiatriu, ktoré má dnes už 35 pracovníkov a mimoriadne sa mu darí. Ja som získala možnosť viesť jednu z výskumných línií, a to výskum klinických intervencií v oblasti duševného zdravia.

M. B.: Môžete nám priblížiť Váš výskum súvisiaci so schizofréniou?

Z. KASANOVA: V oblasti schizofrénie sa venujem najmä jej menej známym príznakom, ako sú výrazná strata motivácie a apatia voči svojmu prostrediu. Za normálnych okolnosti nás teší a motivuje možnosť získať prístup k pozitívnym podnetom, ako sú dobre jedlo, prijemné chvíle s priateľmi, pochvala v práci a tak ďalej. Z výskumu sa javí, že pacienti so schizofréniou si tieto podnety taktiež vychutnávajú, ale majú problémy vynaložiť na ne úsilie a motiváciu.

Aby sme lepšie pochopili prečo tomu tak je, skúmam to, ako neuróny v určitých mozgových centrách pacientov so schizofréniou signalizujú pozitívne podnety a akým spôsobom sa to potom prenáša do motivovaného správania  v ich bežnom živote. Zastávam totiž názor, že porozumieť fungovaniu mozgu je relevantné iba do tej miery, ak nám to pomôže pochopiť podstatu ľudského správania v bežnom živote, čiže tam, kde motivácia a sociálne fungovanie zlyhávajú. Vyvíjame preto s využitím týchto poznatkov mobilnú aplikáciu, ktorá by mala v bežnom živote pacientov s motiváciou a aktivizáciou pomáhať.

M. B.: Ktoré ďalšie ochorenia sú považované za dôsledok stresu? Možno medzi ne zaradiť aj sklerózu multiplex?

Z. KASANOVA: Chronický stres je často spúšťacom mnohých duševných porúch, ako sú depresia, úzkostné stavy, schizofrénia, ale určite má vplyv aj na autoimúnne a  somatické ochorenia, ako je skleróza multiplex. Ľudské telo je jeden komplexný, úzko spätý systém a keď sa niekde rovnováha naruší, kaskáda problémov sa môže prejaviť kdekoľvek.

M. B.: Ako stres vplýva na fungovanie mozgu?

Z. KASANOVA: V prvom rade treba povedať, že náš mozog sa vyvinul na to, aby reagoval na stres. Či už nás v praveku naháňal tiger šablozubý a mozog vyslal signál k maximálnej pozornosti a úteku, alebo sú to dnes termínované úlohy, náš mozog je vybavený arzenálom adaptívnych mechanizmov, ktoré nás pod tlakom dokážu vypäť k výkonu. Problém nastáva, keď sa určitá genetická predispozícia, ktorá citlivosť na stres zvyšuje, stretne so stresujúcou situáciou, ktorá prevyšuje kapacitu mozgu zvládať ju.

Napríklad trauma v detstve môže mať u niektorých ľudí dopad na štruktúru a vývin mozgu, zatiaľ čo v dospelosti pocit, že človek nezapadá do svojho prostredia, môže vyvolať chronický sociálny stres, ktorý dereguluje funkciu neurotransmiterov, ako napríklad dopamín. Je to možno jeden z mechanizmov podmieňujúcich zvýšený výskyt schizofrénie u migrantov, ktorí sa stávajú minoritami v homogénnom prostredí a vnímajú v ňom neustále svoju „inakosť“. Spoločné máme všetci to, že stres spôsobený sociálnou marginalizáciou žiadnemu mozgu neprospieva.

M. B.: Kedy hovoríme o vážnych psychických problémoch?

Z. KASANOVA: Keď psychické problémy vážne narúšajú fungovanie v každodennom živote, keď ich človek alebo jeho okolie vníma ako problematické. Napríklad o schizofrénii hovoríme vtedy, keď halucinácie, bludy a dezorganizované správanie majú na človeka negatívny dopad. Sú ľudia, ktorí majú podobné príznaky, taktiež počujú hlasy a veria, že komunikujú s duchmi, ale ak tým netrpia a dokonca si z toho dokážu vytvoriť profesiu, ťažko ich klasifikovať ako duševne chorých.   

M. B.: Akú máte predstavu o svojej budúcnosti?

Z. KASANOVA: V súčasnosti cítim, že v Centre pre kontextuálnu psychiatriu som na tom správnom mieste, takže ak sa bude dať, rada by som tam zatiaľ zotrvala. Veľmi sa teším tomu, že sa na Slovensku rozbieha produktívna a podnetná spolupráca s doc. Heretikom ml. a Dr. Hajdúkom z Katedry psychológie Univerzity Komenského. Od septembra tohto roka by som tu mala na menší úväzok aj pôsobiť. Máme rozbehnuté a plánovane projekty a granty, ktoré by mohli našu spoluprácu predĺžiť a prehĺbiť. Zároveň mám možnosť pracovať nasledujúcich päť rokov občas aj v USA v rámci spolupráce s Marylandskou univerzitou. Mojim snom je vybudovať si vlastný výskumný tím, alebo aj centrum, a popritom prispieť svojou troškou k rozvoju výskumu v oblasti duševného zdravia na Slovensku.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

 

Psychologička Zuzana Kasanova, PhD., z Centra pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku, bude prezentovať tému Ako stres ovplyvňuje fungovanie mozgu? vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE – Letný špeciál dňa 12. júla 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave, na Patrónke. Vstup na podujatie je pre verejnosť voľný.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Zuzany Kasanovej, PhD.

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
TVT 2018 články
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prvým ľuďmi vyrobeným objektom, ktorý sa dostal do vesmíru bola nacistická raketa V2 v roku 1942.