Veda pre budúcnosť

01. jún. 2017 • Iný

Veda pre budúcnosť

Mottom tohtoročného Festivalu vedeckých filmov bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

Sliny ako médium

Biotechnológie v medicíne boli témou úvodného dňa Festivalu vedeckých filmov 2017. Diváci a diváčky mohli vidieť dokumentárne filmy z cyklu Spektrum vedy  o práci a úspechoch slovenských vedcov, o ich mimoriadnych objavoch. Prvý z nich bol film Molekulárna biológia, ktorý priblížil, ako výskumníci dokážu vlastnosti živých systémov, ktoré sú definované – kódované – v DNA prenášať prostredníctvom toho materiálneho nositeľa. Druhý dokument Potenciál slín bol zameraný  na prezentáciu slín ako diagnostického média a  poukázal na rôzne možnosti ich diagnostického využitia. Priblížil nielen súčasný stav slinných markerov v liečbe, alebo monitoringu rôznych ochorení, ale aj aký je ich potenciál pre najbližšiu budúcnosť. Dozvedeli sme sa, ako sa štandardizuje príprava odberu sliny, ako sa  následne vzorky spracovávajú v laboratóriu a ako sa v slinách dokážu namerať pre medicínu ďalšie zaujímavé látky. Po premietaní nasledovala diskusia s hostkou RNDr. Ľubomírou Tóthovou, PhD. a hosťom doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom, Celecom, DrSc., MPH. RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. je mladá molekulárna biologička a vedecko-výskumná pracovníčka Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa zaoberá hľadaním nových markerov rôznych ochorení v slinách. Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH., lekár a vedec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa zaoberá predovšetkým výskumom extracelulárnej DNA, vplyvom testosterónu na mozgové funkcie, ale aj výchovou pregraduálnych a postgraduálnych študentov a presadzovaní medicíny založenej na dôkazoch. Divákov v hľadisku zaujímala napríklad téma oxidačného stresu, ktorý prítomní vedci so svojím tímom skúmali. Študentov stredných škôl tiež zaujímala otázka výberu štúdia, ak sa chcú v budúcnosti venovať vede. Chceli sa dozvedieť, či je lepšie zvoliť si štúdium medicíny alebo naopak molekulárnej biológie. Dr. Tóthová a doc. Celec boli príkladom, že cesta ku vede môže viesť rôznymi smermi, nakoľko každý z nich vyštudoval iný odbor. V diskusii doc. Celec vyzdvihol takmer ako nevyhnutnosť, aby študenti absolvovali aspoň určitú časť svojho štúdia v zahraničí. Zároveň však zdôraznil potrebu návratu študentov späť, aby mohli uplatniť svoje nadobudnuté vedomosti zo zahraničia a aplikovať ich vo výskume na Slovensku. 

Hostia 1.dňa - RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.  a  doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter, Celec, DrSc., MPH.

Je možný život bez matematiky?

matematikou a informatikou prichádzame do kontaktu dennodenne, či to chceme, alebo nechceme.  Málokto z nás si dokáže predstaviť deň bez toho, aby neprišiel do kontaktu napríklad s počítačom. A práve matematika bola témou druhého festivalového dňa v rámci FVF 2017. Dokument Matematika a informatika ako základ znalostných systémov nás zaviedol aj do takých oblastí nášho života, v ktorých by sme súvislosť s matematikou a informatikou vôbec nepredpokladali... To, že matematika 21. storočia je strategickým kľúčom kultúrneho a ekonomického rozvoja ako súčasť mnohých technologických objavov, sme sa dozvedeli v druhom dokumentárnom filme Je možný život bez matematiky? V dokumente bolo zdôraznené, že progresívnosť akýchkoľvek vedeckých disciplín je daná úrovňou ich matematizácie a tá zasa ovplyvňuje blaho nášho bytia – po zdravotnej, materiálnej aj duševnej stránke. Vplyv matematiky bude rozhodujúcim pre rozvoj informačnej spoločnosti. A či je možný život bez matematiky? Tak túto otázku si položili aj hostia počas diskusie, ktorá nasledovala po odpremietaní filmov. Hosťami boli prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. Vedúca Ústavu matematiky a fyziky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc., je vedkyňou v odbore aplikovaná matematika a jej vedeckým záujmom je geometria a geometrické modelovanie útvarov, počítačová grafika, e-learning v matematike a vývoj webových aplikácií. Prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. je emeritným profesorom na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky FMFI UK v Bratislave. Najširší ohlas získali jeho výsledky v teórii optimálneho riadenia. V roku 1980 založil seminár z reakčno-difúznych rovníc, ktorý patril k európskej špičke a vyrástol v ňom rad medzinárodne etablovaných osobností. V roku 1994 Založil úspešné študijné zameranie „Ekonomická a finančná matematika“. Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. je vedúcim Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky FMFI UK v Bratislave, predsedom Akademického senátu UK v Bratislave a podpredsedom vedeckej sekcie Slovenskej matematickej spoločnosti. Svoj vedecký výskum orientuje na matematické modelovanie pomocou riešení diferenciálnych rovníc a jeho využitie v oblastiach akými sú nelineárna optimalizácia, dynamika fázových rozhraní, či finančná matematika alebo biomatematika. Predmetom diskusie medzi odborníkmi sa okrem iného stala na základe diváckej otázky, aj momentálna celospoločenská téma o matematike ako povinnom predmete maturitnej skúšky.

doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.

Ekologická energetika

Dopoludnie tretieho festivalového dňa bolo venované téme Ekologická energetika. Diváci a diváčky mohli opäť sledovať dokumentárne filmy z cyklu Spektrum vedy Slnko, seno a…energia  a Strach z rádioaktívneho žiarenia. V následnej diskusii sme si mohli vypočuť názory na danú tému od odborníkov prof. Ing. Vladimíra Slugeňa,  DrSc., prof. Ing. Ľubomíra Šoóša, PhD. a RNDr. Pavla Faška, PhDProf. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, je špičkovým slovenským a európskym odborníkom na jadrovú energetiku. Dlhé roky pôsobil ako expert v Európskej nukleárnej spoločnosti, ktorej bol dva roky aj predsedom. Od roku 2004 až doteraz pôsobí ako expert Európskej komisie pre oblasť mierového využitia štiepnych a fúznych reakcií. Prof. Ing. Ľubomír Šoóš, PhD., riaditeľ Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, je odborníkom na obnoviteľné zdroje energie a zhodnocovanie odpadov. Taktiež je viceprezidentom Zväzu strojárskeho a automobilového priemyslu. Jeho vedeckým zameraním je konštrukcia, výskum a vývoj konštrukčných uzlov v oblasti výrobnej a environmentálnej techniky. RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, je popredným slovenským klimatológom. Venuje sa problematike klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka, analýze dlhých časových radov meteorologických prvkov, pričom sa špecializuje na atmosférické zrážky a snehovú pokrývku.

prof. Ing. Ľubomír Šoóš, PhD., RNDr. Pavol Faško, PhD. prof. Ing. Vladimír Slugeň,  DrSc.  

Zlatá éra lesa skončila, ako ďalej?

Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie unikátneho dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Tvorcovia nakrúcali dokument štyri roky, s využitím tých najmodernejších technológií, na desiatkach lokalít po celej Európy, dokonca sami žili v lese so sledovanými divokými zvieratami. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania divákom dokázali autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Pozvanie do diskusie prijali Karol Kaliský, Mgr. Marek Semelbauer PhD. a RNDr. Pavol Mereďa, PhD. Filmár, fotograf prírody, lesník a ochranár Karol Kaliský pôsobil ako účastník Projektu na záchranu tatranského kamzíka, päť rokov pracoval na Správe TANAP-u. V posledných rokoch sa v rámci spoločnosti Arolla Film spolu s kolegami snaží sprostredkovať svoje nadšenie pre divokú prírodu širokej verejnosti a prispieť tak k ochrane konkrétnych území divokej prírody. Ich film Vlčie hory vysiela kanál National Geographic vo viac ako 100 krajinách po celom svete a v súčasnosti ukončili ďalší dokument – Nesmrteľný les. Mgr. Marek Semelbauer PhD., mladý vedecký pracovník Ústavu zoológie SAV v Bratislave, sa venuje molekulárnej systematike a morfológii dvojkrídlovcov čeľade Lauxaniidae, geometrickej morfometrii a najnovšie aj bezpesticídovej kontrole bodavky stajňovej. Za obzvlášť pútavé témy považuje evolučnú biológiu, históriu života na planéte, ekológiu a správanie živočíchov. RNDr. Pavol Mereďa, PhD. je vedecký pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, tajomník Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, vo svojej vedeckej práci sa zaoberá výskumom taxonómie a evolúcie stredoeurópskych cievnatých rastlín. V diskusii s týmito odborníkmi sme sa snažili hľadať odpoveď na otázku: Zlatá éra lesa skončila, ako ďalej...? Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.

Karol Kaliský,  Mgr. Marek Semelbauer PhD. a RNDr. Pavol Mereďa, PhD. 

Ak vás zaujímajú jednotlivé témy, sledujte portál VEDANADOSAH.sk, kde v najbližších týždňoch odpublikujeme to najzaujímavejšie zo všetkých štyroch diskusií v rámci FVF 2017. Viac o festivale sa dozviete na stránke www.fvf.cvtisr.sk. Fotografie zo všetkých premietaní nájdete v sekcii fotogaléria.

 

Spracovali: Martina Pitlová a Zuzana Hajdu, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
brožúra Veda v Centre 2015
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Je vedecky dokázané, že chuť niektorých jedál cítime neskôr, kvôli veľkosti molekúl.
Zistite viac