Vedeli ste, že existuje 1,4 milióna druhov húb, pričom až 2 tisícky z nich možno považovať za jedlé? Huby patria do samostatnej ríše Fungi, je pre nich typické, že nemajú chlorofyl. Rastlinám sú však podobné, no nemajú celulózu, ich bunkovú stenu tvorí chitín ako pri hmyze. Mnoho druhov húb má obrovský prínos pre človeka, spomeňme farmakologický priemysel v súvislosti s výrobou liekov a antibiotík či potravinárstvo, keď huby sú vďaka ich enzymatickému pôsobeniu nevyhnutné na produkciu syrov.
No nezameniteľným je fakt, že niektoré druhy húb sú prospešné ľudskému zdraviu. Takou nesporne je aj hliva ustricovitá, ktorú možno zaradiť medzi zázraky zo slovenských záhrad, lesov, polí a lúk.
Ing. Marcel Golian, PhD. z Katedry zeleninárstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre uvádza, že hliva ustricovitá bola po prvýkrát vedecky popísaná v roku 1775 holandským prírodovedcom menom Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin (1727 – 1817) pod názvom Agaricus ostreatus. Názov vyplýval z pravidiel vtedajšej taxonómie. Všetky huby majúce lupeňovitý hymenofor boli automaticky kategorizované do rodu Agaricus. V roku 1871 nemecký mykológ Paul Kummer prekategorizoval hlivu ustricovitú do rodu Pleurotus, čo je aj jeho súčasný názov.
Botanická charakteristika
Ako konštatoval odborník z SPU v Nitre, hliva ustricovitá je huba variabilnej veľkosti, tvaru a farby. Vo svete sa nachádza množstvo kmeňov tohto druhu, čo robí jej identifikáciu pomerne zložitou. „Práve preto je pri určovaní jednotlivých kmeňov často nutné využívať mikroskopické analýzy. Tieto procesy častokrát napomáhali navzájom rozlišovať aj konkrétne druhy v rode Plerotus. Hliva ustricovitá je saprofytická huba vyskytujúca sa hlavne v listnatých, ojedinele ihličnatých lesoch. Jej geografické rozšírenie siaha počnúc celou pevninskou Európou, cez Áziu, vrátane Japonska, až do časti Severnej Ameriky. Rod Pleurotus je druhovo veľmi rozmanitý a nakoľko takmer všetky druhy tohto rodu sú medzi sebou veľmi príbuzné, nie je možné presne určiť rozšírenie jednotlivých druhov.“
Plodnica je biela, krémová, hnedá alebo až modro-šedá, farba klobúka pri var. columbinus robí hubu naozaj ťažko identifikovateľnou. Je radiálne alebo excentricky prichytená o substrát, pričom z nej postupne konvexne vyrastajú jednotlivé 5 – 18 cm veľké plodničky so zvlneným okrajom. Skupiny plodníc sú bežne vrstvené na sebe, pričom každá jedna z nich je ukotvená v podklade. Hymenofor je biely, bledo okrový lupeňovitý, vekom prehustenejší. Hlúbik je vlnitý v priemere 1 až 2 cm hrubý, ku základni sa zužujúci a 1 až 3 cm dlhý tvar vyrastajúci z podkladu, fixujúci plodnicu ako takú. Najčastejšie je bielej alebo krémovej farby, bez prstenca. Spóry sú valcovité až úzko obličkovité o veľkosti 8 – 9 x 3 – 4 μm, bielej až svetlo šedej farby.
Výskyt a možnosti pestovania
Ing. Marcel Golian, PhD. pripomína, že Pleurotus ostreatus je ojedinele parazitická, najčastejšie saprofytická huba, vyskytujúca sa na odumierajúcich alebo už odumretých stromoch, obyčajne v listnatých lesoch, zvyčajne na drevinách mierneho pásma ako buk a dub. Môže rásť na odlomených konároch, zlomených a vyvrátených stromoch, ale aj zvyškoch po ťažbe, ako napríklad na poraste ostávajúcich pňov. Vyskytuje sa hlavne v európskych lesoch, kde je plne autochtónna. Za ideálnych podmienok plodí od konca leta, cez jeseň až do zimy. Nezriedka ju možno zahliadnuť aj v chladných mesiacoch, ako je január a február.
V praxi sa podľa odborníka najčastejšie pestujú medzidruhoví kríženci a vyšľachtené kmene pôvodných botanických druhov, ktoré sa líšia od botanických divokých kmeňov hlavne rýchlosťou vývoja plodnice, výnosmi a ďalšími špecifickými vlastnosťami. Plodnice vyšľachtených druhov a kmeňov možno len ťažko rozoznať od pôvodného botanického druhu. Farba klobúku poukazuje na teplomilnosť alebo chladnomilnosť kmeňov, pričom chladnomilné kmene majú farbu plodnice tmavú a teplomilné svetlú. „Pestovanie hlivy ustricovitej patrí z pomedzi všetkých pestovaných húb azda k najjednoduchším. Podstatné je, aby si samotný pestovateľ uvedomil, že hliva ustricovitá ako taká, rastie v podmienkach in situ na dreve, nad zemou, vo vlhkých a svetlých, prevažne listnatých lesoch.“
Obilné zrno ako sadba
Pre výrobu sadby sa ako základná surovina obyčajne používa obilné zrno. Obyčajne je týmto nosičom zrno pšenice, jačmeňa alebo ovsa neštandardnej kvality, vyradené pri triedení. „Pokiaľ sa ako surovina používa odpad pri čistení obilia, ktorý je značne znečistený hrudnou zeminou a inými nečistotami, je nutné, aby sa pred použitím vypral. Priestory na výrobu sadby pozostávajú zo skladu skla a nosiča, mokrej sekcie, čistej sekcie a laboratória. Na skladovacie priestory sa nekladú špeciálne požiadavky. Mokrá sekcia pozostáva z umývacieho bloku na umývanie pohárov, odkvapkávačov, práčok na obilný nosič, ktoré zároveň slúžia na rozváranie nosiča, plniaceho stola na kolieskach, kde sa plnia poháre, prikrývajú hliníkovou fóliou a vkladajú do autoklávu. Autokláv je spojnicou medzi mokrou, suchou a čistou prevádzkou,“ uvádza Ing. Marcel Golian, PhD.
Výnimočné zloženie
Hliva ustricovitá je podľa neho často vyhľadávaná predovšetkým kvôli jej lahodnej chuti, avšak nemenej významné je aj jej látkové zloženie. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín a sacharidov, minerálnych látok, ako je vápnik, fosfor, železo a iné, vitamíny tiamín, riboflavín a niacín, ako aj nízky obsah tuku. Hýfy sú zložené z komponentov bunkových stien húb, ako je chitín, iné hemicelulózy a β-glukány, ktoré často hrajú kľúčovú úlohu vo farmakologickom využití húb. „Napríklad pri posilnení funkcie makrofágov, odolnosti proti mnohým bakteriálnym, vírusovým, plesňovým a parazitárnym infekciám, aktivácii nešpecifickej imunitnej stimulácie, znižovaní hladiny cholesterolu v krvi a hladiny glukózy v krvi. Hoci huby nie sú rastliny, z pohľadu dietetických vlastností sú často radené medzi zeleniny.“
Väčšina druhov rodu Pleurotus je známa svojim liečivým potenciálom. „Pleurotus sajor-caju inhibuje hypertenzné účinky prostredníctvom svojich aktívnych látok, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín. Pleurotus ostreatus vylepšuje aterogénne lipidy pri hypercholesterolémii potkanov. Druh P. ostreatus je tiež známy svojou protinádorovou aktivitou a má hypoglykemické účinky, čo bolo potvrdené experimentálne pri indukovanom diabete pri potkanoch a ľuďoch. Pleurotus florida prejavil antioxidačné a protinádorové aktivity v experimentoch so zvieratami. Metanolové extrakty P. florida inhibujú zápaly a agregáciu krvných doštičiek. Vodné výťažky z plodníc P. sapidus majú antibiotickú aktivitu predovšetkým na Staphylococcus aureus. Pleurotus cystidiosus je tiež silný antioxidant.“
Tieto liečivé účinky húb Pleurotus sú podľa odborníka spôsobené ich nutričným alebo chemickým zložením. Avšak nutričná kompozícia je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane rozdielov medzi kmeňmi jednotlivých druhov a zložením pestovateľského substrátu, spôsobu kultivácie, fázy zberu i časti plodníc použitých pre analýzu a časovým intervalom medzi zberom a konkrétnym meraním.
Prečo sú teda pre zdravie človeka dôležité práve antioxidačné látky? Zabraňujú oxidačnému poškodeniu organizmu súvisiacemu so starnutím a rôznymi chorobami, ako je napríklad ateroskleróza, diabetes, rakovina a cirhóza. „Huby, ktoré obsahujú antioxidanty alebo zvyšujú enzýmovú antioxidačnú aktivitu, môžu byť použité na zníženie oxidačného poškodenia u človeka. Hubové extrakty z hlivy ustricovitej sa vyznačujú antioxidačnými vlastnosťami v experimente s indukovaným poškodením pečene krýs. Zistilo sa, že po podávaní hubových extraktov došlo ku výraznému zvýšeniu obsahu antioxidantov a antioxidačných enzýmov,“ konštatoval Ing. Marcel Golian, PhD. z Katedry zeleninárstva s tým, že hlivu ustricovitú vrelo odporúča.
Odborný garant textu a fotografie poskytol: Ing. Marcel Golian, PhD. z Katedry zeleninárstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ