Postsocializmus z pohľadu geografie


Postsocializmus z pohľadu geografie

Pozrieť sa na postsocializmus z pohľadu geografie je podnetné, pretože umožňuje porovnať markantné rozdiely vo výstavbe miest vo východoeurópskych a západoeurópskych krajinách. Štýl a transformácia miest po roku 1989 v bývalých socialistických krajinách, medzi nimi aj na Slovensku, býva označovaná ako „postsocialistická“, resp. „postkomunistická“. Odvtedy unás mestá prešli významnými zmenami. Išlo najmä o politické, hospodárske a sociálne zmeny, ktoré súviseli s postupným prechodom Slovenska od totalitného systému k pluralitnej demokracii a od centrálne riadeného hospodárstva k trhovému.

Dialogickým chápaním postsocializmu sa zaoberali pracovníci Geografického ústavu SAV. Cieľom bolo opätovne upriamiť pozornosť na postsocializmus ako analytický nástroj umožňujúci uchopiť geografiu Európy, najmä rozdiely medzi „Východom“ a „Západom“. Tento základný výskum patrí podľa Správy o činnosti organizácie SAV za rok 2017 medzi najvýznamnejšie výsledky vedeckej práce. „Je prezentovaný argument pre opustenie dialektického chápania postsocializmu v prospech ´dialogického´ (dialogic) prístupu, ktorý by netrpel teleológiou a uzavretosťou, ale naopak podporoval ontologickú otvorenosť a priestorovo-časovú kontingenciu. Tento argument je ilustrovaný na prípade sledovania rôznych postojov k myšlienke komunity/spoločenstva v západnej a východnej Európe. Vo východnej Európe pojem komunity vo veľkej miere absentoval tak vo formálnej i neformálnej politike,“ uvádzajú realizátori projektu.

Rovnako tak sa odborníci snažili vysvetliť dôvody tejto absencie a následne sledovať prípadovú štúdiu nedávneho objavenia sa a využívania slova komunita v prostredí mestských aktivistov v Bratislave. „Navrhujeme, aby aj napriek tomu, že prepojenia medzi Západom a Východom sú dôležité pre  vznik pojmu komunita a jeho využívanie v politickej praxi, nemožno ho vysvetliť iba z hľadiska konvergencie smerom k Západu. Namiesto toho sú tu rozmanité geografické a historické súvislosti, ktoré majú zásadný vplyv na formovanie rôznorodých a často protichodných spôsobov, v ktorých pojem komunita podporuje aktivistické iniciatívy. Tieto skutočnosti potvrdzujú relačnú podstatu postsocialistických procesov, obsiahnutú v predstavenom dialogickom prístupe, ktorý tak poskytuje dôsledne relačný nástroj chápania súčasných geografií Európy.“

Výsledok tohto projektu bol dosiahnutý v rámci riešenia projektu VEGA 1/0082/15 Špecifiká časovo-priestorového správania človeka pod vplyvom spoločensko-ekonomických zmien (Blažek, M., Šuška, P. 2017) – Towards dialogic post-socialism: Relational geographies of Europe and the notion of community in urban activism in Bratislava. Political Geography.

 

Informačný zdroj: http://www.geography.sav.sk/

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľubovník bodkovaný obsahuje širokú paletu fytozlúčenín, z ktorých majú viaceré úžasné liečivé účinky
Zistite viac