Intenzita výskumu a vývoja nad 3 % vo Švédsku, Rakúsku, Dánsku a Nemecku. Slovensko nedosahuje ani 1 %

04. apr. 2019 • Iný

Intenzita výskumu a vývoja nad 3 % vo Švédsku, Rakúsku, Dánsku a Nemecku. Slovensko nedosahuje ani 1 %

V roku 2017 členské štáty Európskej únie (EÚ) vynaložili spolu takmer 320 miliárd EUR na výskum a vývoj. Intenzita výskumu a vývoja, t. j. výdavky na výskum a vývoj ako percento HDP, dosiahla v roku 2017 2,07 % v porovnaní s 2,04 % v roku 2016. Pred desiatimi rokmi (2007) bola intenzita výskumu a vývoja 1,77%.

Pokiaľ ide o ostatné veľké ekonomiky, intenzita výskumu a vývoja v EÚ bola oveľa nižšia ako v Južnej Kórei (4,22 % v roku 2015) v Japonsku (3,28 % v roku 2015) a v Spojených štátoch (2,76 % v roku 2015), zatiaľ čo bola približne rovnaká ako v prípade Číny (2,06 % v roku 2015) a oveľa vyššia ako v Rusku (1,1% v roku 2015) a Turecku (0,96 %).

S cieľom poskytnúť stimuly k konkurencieschopnosti EÚ je zvýšenie intenzity výskumu a vývoja na úroveň 3 % v EÚ do roku 2020 jednou z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020.

Sektor podnikania je aj naďalej hlavným odvetvím, v ktorom boli vynaložené výdavky na výskum a vývoj, a to za 66 % celkového objemu výskumu a vývoja vyplatených v roku 2017, po ktorom nasleduje sektor vysokoškolského vzdelávania (22 %), vládny sektor (11 %) a súkromný neziskový sektor (1 %).

Tieto informácie o výskume a vývoji v EÚ poskytol Eurostat, štatistický úrad Európskej únie. Výskum a vývoj je hlavnou hnacou silou inovácií a výdavky a intenzita výskumu a vývoja sú dve kľúčové ukazovateľov používaných na monitorovanie zdrojov venovaných pre oblasť vedy a techniky na celom svete.

R&D expenditure as % of GDP

Intenzita výskumu a vývoja nad 3 % vo Švédsku, Rakúsku, Dánsku a Nemecku

V roku 2017 zaznamenali najvyššiu intenzitu výskumu a vývoja vo Švédsku (3,33 %) a Rakúsku (3,16 %), po ktorých nasledovalo Dánsko (3,06 %) a Nemecko (3,02 %), pričom všetky výdavky na výskum a vývoj presahujú 3 % HDP, zatiaľ čo Fínsko (2,76 %), Belgicko (2,58 %) a Francúzsko (2,25 % v roku 2016) zaznamenali výdavky na výskum a vývoj medzi 2,0 % a 3,0 % HDP.

Na opačnom konci stupnice zaznamenalo osem členských štátov intenzitu výskumu a vývoja pod 1 %: Rumunsko (0,5 %), Lotyšsko (0,51 %), Malta (0,55 %), Cyprus (0,56 %), Bulharsko (0,75 %), Chorvátsko (0,86 %), Litva a Slovensko 0,88 %).

V posledných desiatich rokoch intenzita výskumu a vývoja vzrástla v dvadsiatich členských štátoch s najvyšším rastom v Rakúsku (z 2,42 % v roku 2007 na 3,16 % v roku 2017 a Belgicku (z 1,84 % v roku 2007 na 2,58 % v roku 2017. Intenzita výskumu a vývoja sa naopak znížila v šiestich členských štátoch a najsilnejšie Fínsko (-0,59 pb) a Luxembursko (-0,33 pb). Na Malte zostala intenzita výskumu a vývoja na úrovni 0,55 %.

R&D expenditure as % of GDP

Najvyšší podiel výdavkov na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore v Slovinsku a Maďarsku

Hlavným sektorom, v ktorom sa uskutočnil výskum a vývoj v roku 2017, bol sektor podnikania vo všetkých členských štátoch, okrem Cypru a Lotyšska (kde sektor vysokoškolského vzdelávania bol dominantným výkonným sektorom) a Litva (kde podiel sektora vysokoškolského vzdelávania bol rovnaký ako v sektore podnikania).

Najvyšší podiel výdavkov na výskum a vývoj vykonaných v podnikateľskom sektore bol zaznamenaný v Slovinsku (75 %), Maďarsko (73 %), Írsko a Švédsko (oba 71 %), Bulharsko a Rakúsko (obaja 70 %), Belgicku a Spojenom kráľovstve (oba 68 %).

Najvyšší podiel výdavkov na výskum a vývoj vo vládnom sektore v Rumunsku a vysokoškolské vzdelávanie v Lotyšsku

V prípade vládneho sektora zaznamenali najvyššie podiely v Rumunsku (32 %), Litve (28 %), Luxembursku a Lotyšsko (oba 26 %). Najvyšší podiel výskumu a vývoja vykonaného v rámci sektora vysokoškolského vzdelávania bol zaznamenaný v Lotyšsku (47 %), Portugalsku (43 %), Cyprus (42 %) a Estónsko (40 %).

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: Tlačová správa EUROSTAT: R&D expenditure in the EU increased slightly to 2.07% of GDP in 2017 z 10. 1. 2019

 

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najväčšia povodňová situácia na slovenskom území za posledných 450 rokov bola povodeň z augusta 1813
Zistite viac