Ako nás ohrozujú globálne a klimatické zmeny

16. jún. 2017 • Prírodné vedy

Ako nás ohrozujú globálne a klimatické zmeny

Otepľovanie a zmena klímy súvisí s množstvom a rozdelením zrážok na celej planéte, s roztápaním snehu a ľadu, so zvyšovaním priemernej hladiny morí, znižovaním poľnohospodárskej produkcie. Následkom je, okrem iného, nedostatok pitnej a úžitkovej vody, rozširovanie infekčných chorôb. Globálne zmeny však  nezahŕňajú iba otepľovanie, ale aj migráciu obyvateľstva a živočíšstva, obchodovanie s rôznym tovarom a zvieratami, a teda majú epidemiologické, epizotologické a sociálno-ekonomické dopady.

Odpovede na otázku Ako nás ohrozujú globálne a klimatické zmeny? si kládli účastníci prvej medzinárodnej vedeckej konferencie v Košiciach pod názvom Vplyv globálnych zmien na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat. Konferenciu spoločne pripravili Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF) a Nord University v nórskom prístavnom meste Bodø. Jedným z cieľov organizátorov bolo prepojiť komunitu vedcov, výskumníkov a pedagógov z rôznych oblastí.

Rektorka UVLF v Košiciach Dr. h. c. prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD., ktorá bola gestorkou konferencie, v tejto súvislosti uviedla, že „globálne zmeny prinášajú obrovské zmeny v epidemiologickej situácii v Európe. Dostávajú sa k nám nové druhy patogénov a vektorov, prenášajúce nové choroby, na ktoré nie sme pripravení. Ovplyvňuje to nielen zdravie zvierat, ale predovšetkým ľudí. A to je výzva, ktorá je pred nami – pred humánnou a veterinárnou medicínou, pred biológmi, ako tieto následky spracovať a ako vytvárať účinný systém prevencie. Jednoducho, pripraviť populáciu na hrozby, ktoré globálne zmeny prinášajú.“ 

Konferencie sa zúčastnili rešpektované vedecké osobnosti, výskumní pracovníci, ale aj mladí doktorandi a študenti z oblasti veterinárnej medicíny, biológie, klimatológie, hydrológie, aquakultúry, poľnohospodárstva, lesníctva i sociálnych vied.

Prof. Milan Lapin prednáša na medzinárodnej vedeckej konferencii v Košiciach

K očakávaným vystúpeniam patrili najmä vyžiadané príspevky významných vedcov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska. Známy slovenský klimatológ prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, sa venoval fyzikálnym princípom klimatických zmien a ich možným dopadom.  Varoval pred vážnou hrozbou, ktorú pre život na Zemi predstavuje nárast teplôt. (Článok prof. M. Lapina na uvedenú tému sme uverejnili vo Vede na dosah v dvoch častiach.)

RNDr. Mikuláš Oros, PhD., z Parazitologického ústavu SAV, hovoril o vplyvoch globálnych zmien na výskyt chorôb a parazitofaunu rýb. Doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., z Parazitologického ústavu SAV, sa zameral na vplyv klimatických zmien na výskyt a rozšírenie kliešťov v poslednom desaťročí na Slovensku.

Jedným z hlavných zahraničných rečníkov bol bioklimatológ doktor José Martinez z Národného výskumného inštitútu vedy a technológie životného prostredia a poľnohospodárstva/IRSTEA vo Francúzsku. Predstavil súčasný výskum vplyvu klimatických a globálnych zmien na nedostatok vody a poškodzovanie lesov v Európe.

Docent Pavel Novák z pražského Výskumného ústavu živočíšnej výroby odpovedal na otázku, či je dopad klimatických zmien na zdravie zvierat vedeckou fikciou alebo realitou.

Docentka Camilla Risvollová z Nordlandského výskumného ústavu v Nórsku, ktorá sa špecializuje na adaptáciu lokálnych komunít v súvislosti so zmenami v sociálno-ekonomickej oblasti, predniesla prípadovú štúdiu o flexibilite chovateľov sobov v reakcii na klimatické zmeny.

Ohrozeniu verejného zdravia arbovírusovými chorobami, ktoré sú prenášané prostredníctvom článkonožcov (najmä kliešťami a komármi) a posilňovaniu pripravenosti na túto situáciu v oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora, sa  venovala doktorka Maria Grazia Dente z Istituto Superiore di Sanità v Ríme.

Špecialistka na zoonózy z Národného veterinárneho ústavu vo švédskom meste Uppsala doktorka Ann Albihnová priblížila vplyv klimatických zmien na výskyt infekčných chorôb zvierat.

Prorektor UVLF pre zahraničné štúdium MVDr. Martin Tomko, PhD., ako predseda organizačného výboru konferencie pripomenul, že o globálnych zmenách sa zväčša hovorí len v zmysle klimatických zmien. Doteraz nebol vytvorený priestor na prienik všetkých vied. Práve na tejto konferencii sa spojili biológovia, ekológovia, humánni a veterinárni lekári s fyzikmi, ekonómami a výskumníkmi sociálnych vied a pokúsili sa komplexne posúdiť dopady, ktoré globálne zmeny prinášajú. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach položila nielen základ pre pravidelné stretávanie sa zainteresovaných odborníkov a vymieňanie si poznatkov, ale aj pre vytváranie pracovných skupín a podávanie vysoko aktuálnych medzinárodných projektov.

Doktor Martin Tomko pripomenul, že hoci za 4,5 miliardy rokov existencie našej planéty prebehlo päť veľkých období hromadného vymierania, všetky súviseli s vesmírnymi alebo vulkanickými vplyvmi. „Zatiaľ posledné sa odohralo pred 65 miliónmi rokov. Vtedy vymreli dinosaury, ktoré tu žili vyše 200 miliónov rokov. Ak nechceme dopadnúť ako dinosaury, tak by sme už mali niečo robiť. Sme schopní svojou činnosťou túto planétu zničiť oveľa skôr ako ju zničilo všetko, čo bolo pred nami.“

 

Informácie poskytla: prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD., rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Program medzinárodnej vedeckej konferencie

 

Na úvodnej fotografii z vedeckej medzinárodnej konferencie v Košiciach sú (zľava): MVDr. Martin Tomko, PhD. (prorektor pre zahraničné štúdium na UVLF v Košiciach), Nina Ellingsen Høi​skar (Director of Faculty of Biosciences and Aquaculture, Nord University, Bodø), Associate professor Marit Bjørnevik (Vice Dean of Education, Faculty of Biosciences and Aquaculture, Nord University, Bodø), Dr. h. c. prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. (rektorka UVLF v Košiciach) a František Kašický (veľvyslanec SR v Nórskom kráľovstve).

 

Súvisiace:

Hore
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
QUARK
e-noviny Vedecký kaleidoskop
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V prípade čistej vody, môžu slnečné lúče dosahovať hĺbku až 240 m.