Experimenty zameriavajúce sa na obezitu sa robia len na samcoch hlodavcov, pretože samice sú proti vzniku rovnakých chorôb odolné.
Zdroj: iStockphoto.com
Štúdia vedcov z Yorkskej univerzity vrhá nové svetlo na biologické rozdiely medzi mužmi a ženami a chorobami súvisiacimi s obezitou. Výskum odhalil výraznú odlišnosť v bunkách, ktoré tvoria krvné cievy v tukovom tkanive.
Podľa profesorky Tary Haasovej z Fakulty zdravotníctva, kineziológie a zdravotníckych vied majú muži v porovnaní so ženami vyššiu pravdepodobnosť vzniku ochorení súvisiacich s obezitou, ako sú napríklad kardiovaskulárne ochorenia, inzulínová rezistencia a cukrovka.
Samice odolávajú ochoreniam lepšie
„Vedci využívajú ako model štúdia obezity a chorôb s ňou spojených zvyčajne hlodavce. No experimenty sa robia len na samcoch, pretože samice sú proti vzniku rovnakých druhov chorôb odolné,“ hovorí Haasová, vedúca výskumného tímu. Tento rozdiel je vskutku fascinujúci, a preto sa jej tím rozhodol bližšie preskúmať, čo stojí za zvýšenou odolnosťou samíc.
Haasovej a jej kolegom sa už v minulosti podarilo zistiť, že keď sa myši stanú obéznymi, samiciam sa vytvorí veľa nových krvných ciev, ktoré zásobujú rozširujúce sa tukové tkanivo kyslíkom a živinami, zatiaľ čo samce s novou tvorbou zaostávajú.
Bunky tukového tkaniva. Zdroj: iStockphoto.com
Kde nastáva v prípade samcov problém?
Vedci sa rozhodli skúmať rozdiely v endotelových bunkách, ktoré sú stavebnými kameňmi ciev, pôsobia ako strážcovia energetickej rovnováhy a homeostázy tkanív tým, že riadia prísun živín a kyslíka, koaguláciu a zápal. Pomáhajú tiež v procese tvorby nových ciev, zvanom angiogenéza. Nedostatočný rast kapilár ohrozuje rozširovanie zdravého tkaniva, ktoré sa prispôsobuje v prípade obezity prebytku kalórií, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na metabolických poruchách.
Vďaka novodobému softvéru analyzovali tisícky génov a zamerali sa na tie, ktoré sú spojené s rastom krvných ciev. Zistili, že samice mali vysoko aktívne gény, spojené s procesom tvorby nových krvných ciev, zatiaľ čo samce mali vysokú úroveň zápalových procesov.
Keď postihne endotelové bunky takýto zápal, nesprávne reagujú na podnety a oslabí sa aj ich fungovanie. Samičie endotelové bunky sú viac odolné, hoci sú stresované dlhodobým príjmom stravy s vysokým obsahom tukov.
Výskumníci sledovali správanie buniek nielen v tele, ale aj in vitro na Petriho miske. I mimo telesného systému, kde na ne nevplývali pohlavné hormóny alebo iné faktory, sa správali samčie a samičie bunky odlišne.
„Nemôžete očakávať, že budú obe pohlavia reagovať rovnakým spôsobom, medzi mužským a ženským systémom sú jednoznačné rozdiely,“ približuje Haasová. Vysvetľuje tiež, že nejde len o problém súvisiaci s obezitou, ale podľa nej je to širší koncepčný problém a liečba, ktorá je ideálna pre mužov, nemusí byť ideálna pre ženy a naopak. Výskumný tím by chcel posunúť svoje doterajšie výsledky ďalej a spraviť podobnú štúdiu aj na ľuďoch.
Nejde len o nadbytok tuku
Tukové tkanivo obsahuje adipocyty – špecializované bunky, ktoré fungujú ako primárny energetický rezervoár tela. Ľudia nemali kedysi neobmedzený prístup k jedlu, a preto boli zásoby tukového tkaniva potrebné na prežitie dlhších období potravinovej neistoty. V súčasnosti stojí však chronické prejedanie sa a neustály prísun potravín za vznikom obezity a kardiometabolických ochorení (napríklad diabetu 2. typu, ochorenia koronárnych artérií a mŕtvicou). Obezita je navyše aj rizikovým faktorom pri iných ochoreniach, napríklad nedávnej pandémie koronavírusu.
Cicavce majú tri hlavné typy adipocytov – biele, béžové a hnedé – usporiadané do oddelených zásob v celom tele. Biele adipocyty sú špecializované na ukladanie a uvoľňovanie lipidov, zatiaľ čo béžové a hnedé adipocyty sú špecializované termogénne bunky schopné vytvárať teplo.
V najnovšom prehľadovom článku publikovanom v časopise Cell výskumníci vysvetľujú, že negatívne účinky obezity na zdravie nepochádzajú len z nadbytku tuku, ale aj z poklesu jeho schopnosti reagovať na zmeny.
Tuk stráca v dôsledku starnutia a obezity svoju plasticitu alebo schopnosť reagovať na telesné podnety. Rýchly rast tukového tkaniva prevyšuje jeho zásobovanie krvou, zbavuje tak tukové bunky kyslíka a spôsobuje ich hromadenie. To vedie k inzulínovej rezistencii, zápalu a bunkovej smrti sprevádzanej nekontrolovaným únikom lipidov z týchto buniek.
Zatiaľ čo genetická predispozícia na obezitu bola v populácii vždy prítomná, zmena spôsobu života, ku ktorej došlo v priebehu niekoľkých posledných generácií, podporuje prírastok hmotnosti u ľudí. Viac času stráveného sedením v autách a pri počítačoch, ako aj príjem vysoko spracovaných potravín sú príklady environmentálnych zmien, ktoré prispievajú k rastúcej miere obezity.
BMI. Zdroj: iStockphoto.com
Najdôležitejšie fakty o obezite
- Do kategórie obéznosti sa človek zaradí, keď je jeho index telesnej hmotnosti (BMI) 30 alebo vyšší.
- Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrú každý rok v dôsledku obezity štyri milióny ľudí.
- Celosvetová miera obezity sa od roku 1980 takmer zdvojnásobila.
- Svetová federácia pre obezitu predpokladá, že do roku 2030 bude trpieť obezitou každá piata žena a každý siedmy muž.
- Mnohé chronické ochorenia a aj obezita sú spôsobené tak génmi, ako aj prostredím.
Zdroj: Forbes, DOI: 10.1016/j.isci.2022.105811, DOI: 10.1016/j.cell.2021.12.016, Scitechdaily1, Scitechdaily2
