Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Čierny kašeľ: najlepšou prevenciou je očkovanie

VEDA NA DOSAH

Z dôvodu klesajúcej zaočkovanosti pribúdajú v Európe prípady čierneho kašľa aj osýpok. Na situáciu upozorňuje Európsky imunizačný týždeň (EIW).

Očkovanie detí. Zdroj: iStockphoto.com

Prvé preočkovanie dieťaťa proti čiernemu kašľu je v šiestom roku života. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Cieľom Európskeho imunizačného týždňa (EIW), ktorý tento rok pripadá na 21. – 27. apríla 2024, je podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života. Každý rok ho vyhlasuje Svetová zdravotníctva organizácia (WHO).

Očkovanie ako ochranná bariéra

EIW poukazuje na význam dosiahnutia vysokej úrovne zaočkovanosti. Ňou predchádzame šíreniu ochorení, proti ktorým chráni očkovanie.

Fakty

Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50. rokov a v rámci očkovacieho kalendára platného v Slovenskej republike sa povinne očkuje proti 10 infekčným ochoreniam.

Zaočkovaná populácia vytvára určitú ochrannú bariéru prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite. Očkovaní chránia i tie deti, ktoré sa pre svoj vek alebo kontraindikácie nemohli dať zaočkovať.

„Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizol alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, mnohokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

Epidémia čierneho kašľa v Česku

S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Ide o infekčné ochorenia, ako sú napríklad čierny kašeľ alebo osýpky.

Alarmujúca je aktuálna situácia s čiernym kašľom v susednom Česku. Počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Ako uvádza portál ČT24, podľa údajov Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) Českej republiky bolo od začiatku roka 2024 v Česku 9370 prípadov čierneho kašľa. Najvyššia chorobnosť je vo vekovej kategórii 15- až 19-ročných.

V nemocnici skončilo pre komplikovaný priebeh nákazy 2,2 percenta nakazených, teda asi dve stovky pacientov, traja pacienti ochoreniu podľahli.

Česká republika pristúpila k mimoriadnym dodávkam vakcín, lebo eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Štát preto zabezpečil mimoriadnu dodávku 20 000 vakcín z Kanady. Od začiatku roka sa proti čiernemu kašľu nechalo zaočkovať 45 000 ľudí.

Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku sa epidemiologická situácia nepretržite monitoruje. K 17. 4. 2023 máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa.

„Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že sa aj v našej krajine budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie veľakrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky, a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že sa takýto chorý človek dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky. U adolescentov a dospelých neprebieha ochorenie rovnako ako u neočkovaných detí.

Klinický obraz

Čierny kašeľ je bakteriálne ochorenie (spôsobuje ho baktéria Bordetella pertussis) postihujúce pľúca a dýchacie cesty. Najviditeľnejším príznakom je extrémne silný, neraz až dávivý kašeľ.

Choroba sa šíri podobne ako chrípka alebo kovid – teda prostredníctvom kvapôčok, ktoré nakazený človek vykašliava. Ochorenie môžu šíriť aj ľudia, ktorí nemajú viditeľné príznaky. Tie sa najčastejšie objavujú týždeň až desať dní od nakazenia – v tomto čase sa baktéria dostatočne namnoží v riasinkovom epiteli dýchacích ciest, ktorý ničí. Niekedy sa môžu príznaky objaviť až po troch týždňoch.

V prvom štádiu prebieha čierny kašeľ podobne ako prechladnutie (mierne zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, nádcha, kýchanie, mierny, neproduktívny a občasný kašeľ). Stav sa však na rozdiel od prechladnutia nezlepšuje, naopak, počas dvoch týždňov sa kašeľ neustále zhoršuje. Postupne sa stáva stále intenzívnejším, pričom prechádza do vážnych a veľmi nepríjemných dlhých záchvatov.

V klinickom obraze dominuje protrahovaný dráždivý neproduktívny kašeľ trvajúci týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Je preto dôležité, aby brali lekári prvého kontaktu v rámci diferenciálnej diagnostiky do úvahy aj toto ochorenie.

Najlepšou prevenciou je očkovanie

Liečba čierneho kašľa je pomerne náročná, spočíva v cielenej antibiotickej a podpornej liečbe. Najlepšou prevenciou je práve očkovanie.

Proti ochoreniu sa po prvýkrát očkuje v treťom mesiaci. Posilňujúcu dávku dostane dieťa v šiestom a v dvanástom mesiaci života. Prvé preočkovanie je v šiestom roku života dieťaťa, druhé preočkovanie v 13. roku života. Dospelí by sa mali preočkovávať každých desať rokov.

Najlepšou ochranou detí je očkovanie matiek počas tehotenstva. Znížia sa tak šance, že matka nakazí svojho potomka, a navyše sa počas tehotenstva na plod prenesú protilátky od matky. Budúce mamičky by sa mali očkovať najneskôr dva týždne pred očakávaným pôrodom.

Problém predstavujú aj osýpky, vysoký počet prípadov má Rakúsko

Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale tiež v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, vo Francúzsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí.

Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky. Na Slovensku sme v tomto roku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica.

Poradne očkovania pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva

Poradne očkovania zriadené pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva SR poskytujú pomoc rodičom, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky týkajúce sa očkovania, alebo zvažujú, či svoje dieťa dať zaočkovať alebo nie.

V rámci poradní očkovania poskytujú epidemiológovia rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania.

Pokles zaočkovanosti na Slovensku

Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Podobná situácia trápi aj iné krajiny EÚ. Zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni administratívne kontrolovaná k 30. 8. 2023 nedosiahla hranicu 95 percent pri štyroch druhoch povinného očkovania detí:

  • preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (DTaP-IPV) v 6. roku života, kde v ročníku detí narodených v roku 2016 dosiahla úroveň 94,5 percenta,
  • očkovanie detí prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v ročníku narodenia 2021, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla úroveň 94,4 percenta,
  • očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. roku života, kde v ročníku detí narodených v roku 2011 dosiahla úroveň 94,5 percenta,
  • očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 5. roku života, kde v ročníku detí narodených v roku 2017 dosiahla úroveň 93,9 percenta (najnižšia úroveň zaočkovanosti), v ročníku detí narodených v roku 2016 dosiahla úroveň 94,6 percenta.

Zdroj: TS ÚVZ SR, ČT24 (1, 2)

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky