Staviteľ múzeí Milan Michal Harminc

26. nov. 2019 • Stavebné inžinierstvo

Staviteľ múzeí Milan Michal Harminc

V tomto roku si pripomíname 150. výročie narodenia a 55. výročie úmrtia staviteľa múzeí. Významný slovenský staviteľ a architekt prvej polovice 20. storočia Milan Michal Harminc (7. október 1869 – 5. august 1964) zrealizoval vyše 300 stavieb (obytné, sakrálne, verejné či priemyselné budovy) po celom Slovensku, ale aj v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či na Ukrajine. 

Životná púť Milana Michala Harminca

Staviteľ a architekt Michal Milan Harminc (1869 – 1964)Milan Michal Harminc sa narodil 7. októbra 1869 v meste Kulpín v Srbsku. Stredoškolské štúdium v Novom Sade nedokončil a venoval sa tesárskemu a staviteľskému remeslu pod vedením otca. Znalosti v projektovaní stavebných konštrukcií ďalej rozvíjal v ateliéroch budapeštianskych architektov a neskôr vo vlastných stavebných kanceláriách. Prvú si založil v Budapešti, ale od roku 1916 už pôsobil na území Slovenska. Spočiatku v Liptovskom Mikuláši, v Novom Smokovci a od roku 1922 žil a tvoril v Bratislave. Ako praktik, diplomat a človek s podnikateľskou intuíciou čoskoro začal sláviť úspechy na poli architektúry. Na tejto ceste mu pomohli i známosti s významnými osobnosťami, vďaka ktorým sa dostal k mnohým zaujímavým realizáciám. Jeho tvorba prechádzala od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia. Počas tohto obdobia vytvoril M. M. Harminc svoj vlastný architektonický rukopis. V roku 1908 získal titul staviteľa za neoklasicistický projekt budovy Múzea v Turčianskom Sv. Martine. Aktívnu činnosť projektanta skončil v roku 1951, ale ako 82-ročný ešte vykonával stavebný dozor pri výstavbe hotela Devín v Bratislave. Zomrel 5. augusta 1964 v Bratislave.

Projektant a staviteľ účelových budov

Milan Michal Harmic sa trvalo zapísal aj do dejín Slovenského národného múzea, najmä ako projektant a staviteľ troch jeho účelových budov v Martine a Bratislave. Každá z budov reprezentuje jednu etapu jeho tvorby a všetky sa zaraďujú k prelomovým dielam jeho staviteľskej kariéry. Prvou je účelová budova Múzea v Martine (1905 – 1908) inšpirovaná klasicizmom, pri ktorej použil moderné stavebné konštrukcie. Išlo o polyfunkčnú stavbu na zaistenie bezpečnosti, ochrany a prezentácie múzejných zbierok s administratívnymi priestormi pre zamestnancov.

Harmincova druhá účelová múzejná budova Zemedelského múzea v Bratislave (dnes sídelná budova Slovenského národného múzea) obsahovala okrem prevádzkových a výstavných priestorov aj kaviareň, akademickú menzu, klubové miestnosti, múzejné ateliéry, depozitáre či byty pre personál. Od skolaudovania stavby v roku 1928 využívali priestory Zemedelské múzeum i ďalšie dve múzeá – Lesnícke a lovecké múzeum a Slovenské vlastivedné múzeum, ako aj iné inštitúcie. V rokoch 1939 – 1943 tu sídlilo Ministerstvo zahraničných vecí a Slovenský parlament. K obnove poškodenej budovy sa architekt vrátil po druhej svetovej vojne. Rekonštrukčné práce pod vedením Harminca prebiehali až do roku 1951.

Po tretí raz architekt projektoval účelovú múzejnú budovu pre Slovenské národné múzeum v Martine (1929 – 1932). Budovu dispozične navrhol v tvare písmena T, vytvoril reprezentačný vstupný vestibul s primeraným umiestnením hlavného schodiska, vrátnice, pokladnice, šatne, sanity, osvetlenia a zabezpečením vetrania. V danej dobe patrila k najmodernejším v oblasti účelových múzejných budov v Európe. Všetky tri múzejné budovy sú v súčasnosti národnými kultúrnymi pamiatkami a naďalej slúžia svojmu účelu.

Sídelná budova SNM sa nachádza na Vajanského nábreží 2 v Bratislave

Sídelná budova SNM sa nachádza na Vajanského nábreží 2 v Bratislave

Dielo Milana Michala Harminca

Počiatočné obdobie (1897 – 1915), projekty typovo rozsiahleho súboru stavieb so štýlovou obmenou historických slohov i secesie. Najvýznamnejšími projektmi tejto etapy sú kostoly v Pribyline (1901 – 1902), Prietrži (1906 – 1907) a Liptovskej Porúbke (1914 – 1916), v Černovej (1904 – 1907), obytné vily v Liptovskom Mikuláši (1902) a v Martine (1908), z verejných budov najmä banky v Ružomberku (1902 – 1903), v Martine (1910 – 1912) v Trnave (1913 – 1914). Účelová budova Múzea v Martine (1905 – 1908).

Tvorba v duchu monumentálnej moderny (1916 – 1928) s využitím progresívnych dispozičných, výtvarných i konštrukčných prvkov. Charakteristické stavby sú: Szontághovo sanatórium v Novom Smokovci (1916 – 1925), palác Tatra banky v Bratislave (1922 – 1925), administratívna budova YMCA v Lučenci (1923), vila Dr. Pavla Fábryho v Bratislave (1925), hotel Carlton-Savoy v Bratislave (1925 – 1928), či mauzóleum Kuffnerovcov v Sládkovičove (1926). Budova Zemedelského múzea v Bratislave, dnes sídelná budova Slovenského národného múzea (1924 – 1928).

V závere aktívnej tvorby (1929 – 1951) sa architekt priklonil k funkcionalizmu. Projekty stavieb sa zjednodušili a získali strohosť, čistotu foriem, ploché strechy. Obdobie reprezentujú kostoly v Bratislave (1929), Žiline (1934) a Novoti (1939), Dom Slovenskej ligy v Bratislave (1934), Okresný a finančný úrad v Spišskej Novej Vsi (1938) a Vojenské sanatórium v Novej Polianke (1944). Po tretí raz projektoval účelovú múzejnú budovu pre Slovenské národné múzeum v Martine (1929 – 1932).

Budova Slovenského národného múzea v Bratislave. Staviteľ a architekt: Milan Michal Harminc. Foto: Wizzard

Budova Slovenského národného múzea v Bratislave. Staviteľ a architekt: Milan Michal Harminc. Foto: Wizzard

Výstava v Slovenskom národnom múzeu

Pri príležitosti významných výročí staviteľa a architekta M. M. Harminca, predstaviteľa tzv. prvej generácie slovenských architektov, pripravilo Slovenské národné múzeum v spolupráci s Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave výstavný projekt  s názvom Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc. Prostredníctvom zbierkových predmetov v správe múzeí SNM a ďalších múzeí a galérií na Slovensku i v Českej republike, dokumentuje najdôležitejšie míľniky v živote a tvorbe architekta.

Návštevníci výstavy  budú mať možnosť vidieť aj viaceré archívne dokumenty, ktoré neboli doteraz vystavované, zbierkové predmety, modely a mobiliár z múzejných budov v Martine a Bratislave vrátane fragmentov zariadenia Kaviarne Múzeum v Bratislave. Výstavu dopĺňajú modely Harmincových stavieb z dielne študentov architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Súčasťou otvorenia výstavy dňa 20. novembra 2019 bolo slávnostné predstavenie pamätného listu – litografie s názvom Hommage à M. M. Harminc. Pamätný list k jubileu M. M. Harminca je dielom výtvarníka Mgr. art. Arnolda Fekeho.

Výstavu autorsky pripravili: PhDr. Elena MachajdíkováMgr. Robert Maretta, PhD., z Archívu Slovenského národného múzea a prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity, Fakulty architektúry.

Spoluautorka výstavy prof. Jana Pohaničová sa dlhodobo venuje výskumu osobnosti a diela M. M. Harminca. Je autorkou dvoch vedeckých monografií, radu vedeckých a odborných prác a niekoľkých výstavných projektov prezentovaných doma i v zahraničí, ktoré sú venované tejto téme.

Projekt vznikol za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Realizátori: Slovenské národné múzeum, Slovenská technická univerzita, Fakulta architektúry STU v Bratislave.

Výstava Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc je verejnosti prístupná od 21. novembra 2019 do 31. mája 2020 v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Informácie a foto poskytla: Zuzana Vášáryová, vedúca Centra múzejnej komunikácie, SNM v Bratislave

Slovenské národné múzeumwww.snm.sk/

Zdroj foto budovy SNM v Bratislave: commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1900920

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/87/Bratislava_Slovakia_National-Museum-01.jpg

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Koža dospelého človeka má asi 2 metre štvorcové.
Zistite viac