Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Začal sa apríl – Mesiac lesov

Andrea Fedorovičová

Tento rok si pripomíname význam lesov a ich nenahraditeľnosť už sedemdesiatykrát.

Pohľad zdola do koruny stromu. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto: Zdroj: iStockphoto.com

Apríl je od roku 1952 tradične časom, keď si pripomíname význam lesov vôkol nás. Lesy sú neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny, tvoria najdokonalejšie prírodné spoločenstvo. Na Slovensku v súčasnosti zaberajú viac ako 41 percent z celej rozlohy krajiny, čiže asi 2 milióny hektárov územia.

V rámci apríla sa budú môcť deti na celom Slovensku zúčastniť na projekte Národného lesníckeho centra vo Zvolene Les ukrytý v knihe, ktorého cieľom je zvýšiť ich čitateľskú a prírodovednú gramotnosť. Témou 12. ročníka, ktorý bude prebiehať do 20. mája, je Les spieva. O projekte sa dozviete viac po kliknutí na nasledujúci link LUK – Les ukrytý v knihe.

Téma lesov je zároveň významným pilierom jarných lesníckych podujatí a edukačných aktivít i každoročnou pevnou súčasťou výučby v školách, škôlkach a lesných kluboch, ktorých počet na Slovensku i v Česku v posledných rokoch stúpa.

Významné funkcie lesa a potreba ho chrániť

Lesy plnia niekoľko zásadných funkcií. Zásobujú planétu čerstvým vzduchom a zachytávajú nečistoty v ňom, pohlcujú prach a rádioaktivitu. Pozitívne ovplyvňujú režim obehu vody v krajine – znižujú jej maximálny a zvyšujú minimálny odtok, zadržiavajú vodu, ovplyvňujú jej kvalitu i množstvo. Zabezpečujú protierózne funkcie a upravujú teplotu i vlhkosť krajiny.

Les je zároveň domovom, zdrojom živín a potravy pre rozmanité rastliny a veľké množstvo menších či väčších živočíchov. Celkovo žije v lesoch na celom svete viac ako polovica všetkých známych druhov zvierat. Podľa nemeckého lesníka Petra Wohllebena je samotný les živým organizmom, ktorého jednotlivé zložky medzi sebou aktívne komunikujú. Stromy si koreňmi posielajú živiny a v prípade nebezpečenstva sa dorozumievajú pachovými signálmi.

Zdravý les má potenciál zmierňovať globálne otepľovanie. Stromy viažu prostredníctvom fotosyntézy uhlík z atmosféry, čím znižujú emisie. Koruny stromov navyše poskytujú počas horúcich dní želaný tieň a chládok. V čase postupujúcej klimatickej krízy je preto udržiavanie zdravých lesov v okolí ľudských obydlí nevyhnutnosťou.

Ak však les ľudia svojou aktivitou pravidelne necitlivo narúšajú, nemá sa kedy regenerovať. Mladé stromy zároveň neprodukujú taký objem kyslíka, nečistia a neochladzujú vzduch tak efektívne ako tie storočné. Wohlleben hovorí, že pokiaľ chceme využívať stromy na boj s klimatickou krízou, mali by sme ich nechať zostarnúť a ich ťažbu vykonávať len v nevyhnutnom prípade a citlivo, bez použitia ťažkých strojov.

Les pre zdravie

Pobyt v lese človeka preukázateľne harmonizuje a dáva mu pocit psychickej pohody. No to nie je všetko! Podľa autora knihy Efekt biofílie Clemensa Georgea Arvaya zohráva les významnú úlohu dokonca v rámci prevencie rakoviny. Arvay vo svojej publikácii uvádza, že lesný vzduch zvyšuje počet i aktivitu našich prirodzených „zabijackých“ buniek. „Pobudnite dva dni v kuse v lese a váš imunitný systém vám za to bude vďačný. Vďaka protirakovinovým terpénom sa v lesnom vzduchu zvýši výkonnosť vašich prirodzených „zabijackých“ buniek o viac než päťdesiat percent,“ hovorí. Zvýšenú výkonnosť si bunky podľa neho navyše ponechajú po celých tridsať dní.

Efekt biofílie potvrdzuje aj výskum profesora Quing Li z Nipponskej lekárskej univerzity v Tokiu, ktorý spolu s ďalšími vedcami v roku 2008 dokázal, že v zalesnených oblastiach umiera menej ľudí na následky rakoviny než v oblastiach nezalesnených.

Správy z našich zemepisných šírok

  • Pred osídlením Slovenska pokrývali lesy viac ako 95 percent nášho územia. S príchodom človeka do Západných Karpát dochádzalo postupne k odlesňovaniu tejto oblasti, ktoré vyvrcholilo v 16. až 17. storočí. V roku 2021 Výbor UNESCO rozhodol o zápise novej cezhraničnej nominácie s participáciou Slovenskej republiky s upravenými hranicami do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
  • V polovici roka 2021 sa vďaka MŽP SR rozšírila na Slovensku sieť geoparkov o Malé Karpaty. Nový geopark pribudol k cezhraničnému geoparku Novohrad – Nógrád, Banskoštiavnickému geoparku a Banskobystrickému geoparku.
pohľad na machom brastené korene statného stromu. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

  • 1. decembra 2021 schválila vláda SR návrh na vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska. Ako rezervácie budú vyhlásené doteraz úplne nechránené alebo nedostatočne chránené staré prírodné lesy a pralesy v 76 lokalitách vo všetkých krajoch Slovenska, najmä však v Banskobystrickom a Žilinskom, a to s celkovou výmerou takmer 6,5-tisíca hektárov.
  • Prvý aprílový deň tohto roku si slovenskí lesníci podali ruky s ochranármi. Štátne lesné pozemky v národných parkoch budú odteraz riadiť správy národných parkov s vlastnou právnou subjektivitou. Pod nové správy národných parkov prejde 206 lesníkov zo Štátnych lesov Tatranského národného parku, štátneho podniku Lesy SR a Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič. Prioritu pred ťažbou dreva a hospodárskymi aktivitami bude mať podľa Ministerstva životného prostredia SR zachovanie prírodného bohatstva a zdravých ekosystémov.

Zaujímavosti zo sveta

  • Podľa štúdie zverejnenej v časopise Science Advances v januári menili neandertálci lesy na pasienky už pred 125-tisíc rokmi. Les mal ustúpiť otvorenej krajine aj v dôsledku požiarov.
  • Planéta Zem sa otepľuje od konca 20. storočia. Príčinou je rast koncentrácie skleníkových plynov, predovšetkým CO2 v atmosfére, ktorá dosahuje najvyššiu úroveň za posledných 800 000 rokov a ďalej rastie. Predstavitelia 196 krajín sveta preto už v roku 2015 v Paríži podpísali takzvaný Parížsky dohovor, ktorým sa zaviazali, že tento neblahý trend zvrátia. K natoľko zásadnej zmene, akú by planéta a spoločnosť potrebovala, však zatiaľ nedošlo.
  • Tím vedcov v roku 2018 pod vedením profesora Billa Rutherforda z Katedry biológie londýnskeho Imperial College objavil nový druh fotosyntézy na báze chlorofylu-f, ktorý mal pôvodne slúžiť len na zachytávanie svetla. Ako však vedci zistili, chlorofyl-f hrá kľúčovú úlohu pri fotosyntéze v tieni, pričom využíva infračervené svetlo s nižšou energiou. Informoval o tom časopis Quark v auguste 2018.
  • Dnes pokrývajú lesy približne 30 percent planéty, každoročne však ubudne viac ako 15 miliónov ha lesa. V lesoch po celom svete zároveň žije asi 300 miliónov ľudí, z toho asi 60 miliónov domorodcov, ktorých prežitie závisí takmer výhradne od drevín.

  • Jeden dospelý listnatý strom dokáže zásobiť kyslíkom až desať ľudí na celý rok. Stromy majú okrem preukázateľných zdravotných benefitov dokonca vplyv na trestnú činnosť. Portál Treehugger.com uvádza, že v oblastiach, kde ich je viac, býva oveľa nižšia kriminalita. Les je zároveň i významnou protihlukovou bariérou. Niekoľko dobre umiestnených stromov môže znížiť zvuk v pozadí o 5 až 10 decibelov, čo je pre ľudské uši porovnateľné so znížením zvuku o 50 percent.
  • Najstarší strom sveta rastie vo Švédsku, konkrétne v národnom parku Fulufjället. Volá sa Old Tjikko a je starý približne 9 550 rokov. Najstaršia kolónia stromov sa zase nachádza v západnej časti Spojených štátov, v štáte Utah. Na ploche 43 hektárov rastie až 47-tisíc stromov so spoločnou koreňovou sústavou.
  • Najvyšší z troch objavených stromov dostal názov Hyperion a meria neuveriteľných 115,245 metra od zeme, čo je o 2,438 metra viac, než má držiteľ doterajšieho výškového rekordu Stratosphere Giant. Ďalšie dva novoobjavené stromy Helios a Icaru merajú 114,7 a 113,14 metra.
  • Cykly rastu, rozkladu a znovuzrodenia stromov zohrávajú významnú úlohu aj v pradávnych mýtoch, náboženstve a viere ľudí v nadprirodzený svet. Keďže korene stromov vrastajú hlboko do zeme a ich vetvy sa kolíšu vysoko nad ľudskými hlavami, ľudia sa domnievali, že práve stromy prepájajú našu zem s inými, neviditeľnými svetmi.

Zdroje:
NLC, lesnapedagogika.sk, Inštitút pre ľudské zdravie, forestportal.sk, threehugger.com, finreport.sk, quark.sk, cestovanie.sme.sk, greenmagazin.sk, Science, Arvay, Clemens G.: Les léčí. Efekt biofilie. Fontána, Olomouc. 2018; Burnie, D.: Stromy od semínka k rozlehlému stromu, Slovart, Praha. 2010; Wohlleben, P.: Tajný život stromov. Tatran. Bratislava. 2018.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.