Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slováci a Česi analyzovali 24 druhov dravcov a sov. Odhalili desivú skutočnosť

VEDA NA DOSAH

K hlavným príčinám úhynu spomínaných zvierat v našich krajinách patrí úmyselné usmrtenie človekom, teda priame prenasledovanie, otrávenie či zastrelenie.

K hlavným príčinám úhynu dravcov a sov v našich krajinách patrí priame prenasledovanie človekom. Zdroj: iSockphoto.com

K hlavným príčinám úhynu dravcov a sov v našich krajinách patrí priame prenasledovanie človekom. Zdroj: iSockphoto.com

Českí a slovenskí ornitológovia analyzovali v rokoch 1913 až 2017 dáta 24 druhov dravcov a sov a odhalili desivú skutočnosť. Výsledky ukázali, že k hlavným príčinám úhynu dravcov a sov v našich krajinách patrí priame prenasledovanie človekom, teda otrávenie, zastrelenie či iný spôsob úmyselného usmrtenia.

Mnohé druhy navyše ohrozuje aj neúmyselná, antropogénna úmrtnosť ako strety s vozidlami či usmrtenie na drôtoch a stĺpoch napätia. Po nálezoch a preskúmaní 24 443 úhynov dravcov a sov v určenom období sa vedci jednoznačne zhodujú: do budúcna sa treba zamerať na riešenie vtáčej kriminality a zabezpečiť efektívnu ochranu dravcov a sov.

Svoj výskum publikovali v prestížnom vedeckom časopise Biological Conservation.

Významná súčasť suchozemských ekosystémov

Dravce sú nenahraditeľnou súčasťou suchozemských ekosystémov, sú to významné predátory a indikujú zmeny a vplyv človeka na životné prostredie. Pomáhajú štruktúrovať biologické spoločenstvá, kontrolovať populácie poľných a lesných škodcov a plnia v ekosystéme i ďalšie dôležité funkcie – odstraňujú mršiny, čím znižujú možnosť prenosu patogénov.

Globálne však mnohým druhom hrozí vyhynutie pre stratu či degradáciu prirodzeného prostredia z dôvodu intenzívnej ľudskej činnosti.

Rastie úhyn zvierat spôsobený človekom nepriamo

Analýza ukázala, že zatiaľ čo priame prenasledovanie človekom dominovalo v rámci úmrtnosti dravcov prakticky počas celého minulého storočia, v ostatných desaťročiach narastá úhyn spomínaných zvierat spôsobený človekom nepriamo.

Neúmyselná antropogénna úmrtnosť ako strety s vozidlami či usmrtenie elektrickým prúdom na drôtoch či stĺpoch napätia sa od roku 1913 do roku 2000 postupne zvyšovala, ale v ostatných dvoch desaťročiach začala opäť klesať.

Podľa spoluautora štúdie, riaditeľa Českej ornitologickej spoločnosti (ČSO) Zdeňka Vermouzeka za to možno ďakovať rôznym ochranárskym opatreniam, ako sú úpravy stĺpov elektrického vedenia či zabezpečovanie a odstraňovanie rozličných typov pascí – komínov či rúr, v ktorých môžu uviaznuť predovšetkým sovy.

Dôvody úmrtia jednotlivých druhov dravcov sa líšia

Niektoré príčiny úmrtí sa podľa vedcov týkajú určitých druhov vtákov viac než iných, a možno ich tak zoradiť do niekoľkých skupín. „Prenasledovanie človekom (streľba či cielená otrava) je najčastejšia príčina smrti v prípade dravcov, ktoré sa dostávajú do konfliktu s človekom, napríklad jastraba, orla morského či haje červenej. Usmrtenie elektrickým prúdom postihuje predovšetkým druhy žijúce v poľnohospodárskej krajine, napríklad sokola myšiara či myšiaka lesného.

Väčšina druhov sov príde zasa o život pri zrážke s vozidlom. Ide napríklad o sovu obyčajnú, myšiarku ušatú či kuvika obyčajného,“ vymenúva hlavný autor štúdie Martin Šálek z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) a ČSO.

Na zmiernenie cestnej mortality dravcov a vtákov sa podľa neho vo všeobecnosti nikto veľmi nezameriava. Po roku 2000 sa pritom strety s vozidlami dostali na pomyselnú prvú priečku v príčinách neúmyselného usmrtenia dravcov a sov. „Naše zistenia naznačujú, že úsilie o ochranu dravcov a sov by sa malo zameriavať tak na obmedzenie priameho prenasledovania, ako aj na zmiernenie úmrtnosti dravcov a sov na cestách,“ uzatvára Martin Šálek.

Zdroj: TS AV ČR

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky