Prečo sú otázky začínajúce slovom „prečo” tie najťažšie?

17. sep. 2019 • Psychologické vedy

Prečo sú otázky začínajúce slovom „prečo” tie najťažšie?

Úlohou psychológov je hľadať odpovede na otázky o ľudskom správaní. Napríklad, prečo ľudia užívajú drogy? Prečo máme problémy vo vzťahoch? Prečo je ťažké urobiť dobrú prednášku? Prečo ľudia veria hlúpostiam a prečo je ťažké naučiť sa komunikovať? A práve komunikácia je oblasť, na ktorú sa psychológovia veľmi radi zameriavajú. Žijeme totiž v spoločnosti ostatných ľudí a nech robíme čokoľvek, komunikovať musíme.

Komunikácia

To, aké ťažké je skúmať komunikáciu najlepšie ilustruje známa hra na telefón: prvému človeku v rade poviete vetu, ten ju pošepká ďalšiemu a to, čo nahlas povie posledný je často extrémne skomolené. A teraz si predstavte, že takéto niečo sa deje nielen pri detskej hre, ale napríklad aj v médiách, kde píšu o vedeckých výskumoch.

Druhou oblasťou, ktorá psychológom komplikuje výskum komunikácie je, že každý z nás má iné komunikačné schopnosti a spôsobilosti. Na cvičeniach zo sociálnej psychológie zvykne pedagóg požiadať študentov, aby utvorili kruh. Následne má jeden dobrovoľník za úlohu dostať sa do tohto kruhu. Študenti sa pevne chytia a čakajú, čo dobrovoľník urobí. Stratégie bývajú rôzne. Od snahy vniknúť dovnútra násilne, cez šteklenie, podliezanie, preskakovanie, až po podplácanie a presviedčanie. To všetko ukazuje na rôzne spôsoby, akými nadväzujeme sociálne vzťahy a ako sa presadzujeme v spoločnosti.

Treťou oblasťou je kultúra. Ak ste niekedy žili v úplne inej krajine, možno vás tiež prekvapilo, že aj tie najmenšie detaily (ako otváranie dverí, cestovanie autobusom, či nastavenie vody v sprche) si vyžadovali vašu zvýšenú pozornosť. Kultúra ovplyvňuje aj komunikačné zvyklosti: čo sa patrí, čo je považované za prijateľnú výhovorku, koľko môžete meškať na stretnutie, či ako prísne sa hodnotí opisovanie na písomke v škole.

Tieto tri body nám ukazujú, že sme súčasťou sociálneho sveta, neustále komunikujeme s ostatnými a hľadáme cesty, ako to robiť lepšie. Ale dá sa ísť ešte trochu ďalej, na úroveň odlišností medzi ľuďmi.

Doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD., prednášal na DUK 2019

Doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD., prednášal na DUK 2019

Šťastlivci a smoliari

Všetci poznáme ľudí, ktorí mávajú šťastie, kým iní sú skôr smoliari. Šťastlivci dokážu aj zo zlej situácie niečo vyťažiť, kým smoliari si za jeden deň užijú toľko nešťastia, koľko normálny človek za celý rok.

Jeden výskumník popisoval prípad ženy, ktorá samu seba označovala za extrémnu smoliarku. Hoci bola dobrou vodičkou, raz sa počas 80-kilometrovej cesty autom stala súčasťou ôsmich dopravných nehôd. Keď sa jeden výskumník snažil zistiť, ako to je s tými smoliarmi, navrhol jednoduchý experiment. Nechal ľudí počítať fotografie v časopise, medzi ktoré umiestnil text. Napísal tam, že ak si túto správu prečítate, pri odchode si od experimentátora vypýtajte 100 eur. Tí, ktorí si správu všimli a vypýtali si odmenu, boli presne tí, ktorí sa v bežnom živote označovali za šťastlivcov. Tí, ktorí si ju nevšimli, o sebe hovorili ako o smoliaroch.

Znamená to, že život nám všetkým prináša rovnaké situácie – akurát tí šťastlivci vidia pozitívne príležitosti a možnosti, kým smoliari ich nevidia. A naopak, šťastlivci sa vedia včas vyhnúť tomu zlému, kým smoliari si nevšimnú, že im niečo hrozí.

Príklad z vedy a výskumu

Funguje to tak aj vo vede. Nedávno na pozvanie Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity prednášal v Bratislave Klaus von Klitzing, držiteľ Nobelovej ceny za objav celočíselného kvantového Hallovho javu. V rozhovore pre jeden denník dostal otázku, či je pravda, že svoj objav urobil náhodou a ako sa dá „náhodou“ dostať až k Nobelovej cene. Klaus von Klitzing odpovedal: „Vedec by mal byť otvorený nečakanému. Objav som urobil v noci, keď som pracoval v Laboratóriu vysokých magnetických polí vo francúzskom Grenobli. Skúmal som istý jav a našiel som odchýlku, ktorú som nečakal. Podstatné bolo, že som bol zvedavý a kládol som si otázku, čo ju vyvolalo.“

Vo svojej práci nemal viac možností či lepšie podmienky ako kolegovia, ktorí pracovali s ním. Mal k dispozícii presne to, čo oni. Akurát on si však všimol niečo nezvyčajné, vycítil potenciál a išiel za tým.

Niekto vidí možnosti a iný nie

Prečo je to tak? Prečo niekto tieto možnosti vidí a niekto iný nie? Napríklad, ak by pedagóg rozdal študentom určitú sumu peňazí, každý v skupine by s ňou pravdepodobne naložil úplne inak. Každý sme totiž iný.

Tradične sa v psychológii uvažovalo, že to, akí sme, spôsobujú z prvej polovice vrodené faktory, teda to, čo zdedíme po rodičoch a z druhej polovice získané faktory, teda to, čo sa naučíme od rodičov, v škole, alebo od rovesníkov. Je to však trochu komplikovanejšie. Na jeden podnet môžu inak reagovať aj jednovaječné dvojčatá, ktoré sú geneticky takmer rovnaké, žijú v tej istej rodine, takže aj výchovu mali rovnakú.

Účastníci 9. prednášky DUK 2019 v Bratislave

Účastníci 9. prednášky DUK 2019 v Bratislave

Kauzalita

Jedným zo špecifických problémov výskumov ľudského správania je problém kauzality. Kauzalita znamená otázku, či jeden jav spôsobuje druhý. Je to vlastne odpoveď na otázku, „prečo“. Prečo napríklad spolu súvisí predaj zmrzliny a útoky žralokov na ľudí? Obe pomyselné krivky majú totiž takmer nulové hodnoty v januári, potom stúpajú, vrcholia v júli a v auguste a potom opäť klesajú. Je tam nejaký súvis? Je tam kauzalita? Znamená to, že žralokom najviac chutia ľudia plnení zmrzlinou? Ak by sme obmedzili predaj zmrzliny, klesol by počet útokov žralokov na ľudí?

Medzi týmito javmi nie je žiadna priama kauzálna súvislosť. Zmrzlina nespôsobuje útoky. Jednoducho, keď je zima, ľudia nejedia zmrzlinu a nechodia k moru. Keď je teplo, robia jedno aj druhé a pravdepodobnosť útoku žraloka tým pádom stúpa. Na tomto príklade sa dá ilustrovať, že to, že sa dve veci odohrávajú súčasne, nemusí znamenať, že jedna spôsobuje druhú. Pri žralokoch a zmrzline je to jasné: všetci vieme, že obmedzením predaja zmrzliny neodradíme žralokov od útokov na ľudí. Pri iných javoch však nemusí byť až také jasné, či je ich spoločný výskyt len náhodou alebo spolu súvisia.

Pozrime sa ešte na jeden príklad. V mnohých rozprávkach sa pôrod dieťaťa znázorňuje obrázkom letiaceho bociana s bábätkom v zobáku. Ak máte mladších súrodencov, už asi viete, že je to len rozprávka a v pôrodniciach bociany nenájdete. Prekvapivo však existuje jasný vedecký dôkaz: výskumníci ukázali, že ak v krajine poklesne počet bocianov, narodí sa tam menej detí. Ak počet bocianov stúpne, detí sa rodí viac.

Nemôžeme to však chápať ako dôkaz, že bociany nosia deti. Prečo? Lebo vzťah medzi týmito dvomi javmi závisí od tretieho javu, od vyspelosti krajiny či regiónu. V bohatších, vyspelejších krajinách sa rodí menej detí, kým v chudobnejších, menej rozvinutých krajinách mávajú rodiny detí viac. Zároveň platí, že čím je krajina bohatšia, tým je v nej menej voľnej prírody a menej priestoru pre bociany. Takže, ak krajina alebo niektorý región zbohatne, klesne priemerný počet detí aj bocianov a ak sa niekde prestane dariť, začnú mať ľudia viac detí a do krajiny bez priemyslu sa vrátia aj tie bociany.

Doc. Radomír Masaryk podpisuje indexy poslucháčom DUK 2019

Doc. Radomír Masaryk podpisuje indexy poslucháčom DUK 2019

Prečo sú otázky začínajúce slovom „prečo" také ťažké?

Tým postupne smerujeme k odpovedi na našu hlavnú otázku, prečo sú otázky začínajúce slovom „prečo“ také ťažké. Ukázali sme si, akú dôležitú úlohu zohrávajú spoločenské faktory – ako sa pri komunikácii ľahko stráca význam, ako každý komunikujeme trochu inak, či ako nás ovplyvňuje kultúra. Na príklade šťastlivcov a smoliarov, ale aj na dvojičkách sme si ukázali, ako veľmi sa líšime jeden od druhého. Ale je tu ešte jeden dôvod, prečo je veľmi ťažké vysvetľovať príčiny.

Dvaja výskumníci – David Dunning a Justin Kruger – predstavili jav, pre ktorý sa zaužíval názov Dunning Krugerov efekt. Podľa autorov majú ľudia s malými skúsenosťami tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti. Ak je niekto začiatočník, často si myslí, že je najmúdrejší. Čím sa však dozvedá viac, tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nevie. Ani expert s dlhoročnou praxou nemá často toľko sebaistoty ako niekto, kto si o téme prečítal jeden-dva články na internete.

Prednášku na tému: Prečo sú otázky začínajúce slovom „prečo” tie najťažšie?, prezentoval psychológ a pedagóg doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD., riaditeľ Ústavu aplikovanej psychológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, na Detskej Univerzite Komenského 2019. 

Doc. Masaryk v závere prednášky uviedol: „Možno aj práve preto pôsobia mnohé otázky začínajúce slovom „prečo?“ na prvý pohľad jasne. Ale akonáhle sa nad nimi zamyslíme, zistíme, že v skutočnosti je to oveľa komplikovanejšie: Čím viac o niečom viem, tým viac súvislostí dokážem vidieť. Pochopiť komplikované vzťahy medzi príčinami môže byť potom veľkou výzvou. Ľudia sú často nevyspytateľní. A preto je ľudské správanie také zaujímavé. Preto je aj hľadanie odpovedí na otázky začínajúce slovom „prečo“ také náročné. Držím vám na tejto ceste palce!"

Doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD.Doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD., (1977) vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorandské štúdium na Pedagogickej fakulte UK a od roku 2013 pracuje na Fakulte sociálnych a ekonomických vied, kde riadi Ústav aplikovanej psychológie. Z článkov a kníh, ktoré napísal je najviac hrdý na úvod do sociálnej psychológie s názvom „Medzi človekom a ľuďmi“, kde sa mu podarilo identifikovať a vyvrátiť niekoľko známych vedeckých mýtov v tejto oblasti. Zaoberá sa psychológiou zdravia, napríklad šírením dezinformácií a hoaxov, týkajúcich sa zdravia a liečby). Popri tom dlho pracoval ako konzultant v oblasti psychológie marketingu, komunikácie a vzťahov s verejnosťou a zároveň ako simultánny tlmočník. Od februára 2019 však tieto aktivity utlmil, keďže sa stal prorektorom Univerzity Komenského pre vonkajšie vzťahy.

V poradí 9. prednáška, ktorá bola zároveň záverečnou prednáškou 17. ročníka Detskej Univerzity Komenského, sa uskutočnila dňa 28. augusta 2019 v Aule UK v Bratislave.  Po nej nasledovala slávnostná promócia účastníkov DUK 2019.

Spracovala a redigovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: www.dukonline.sk/2019_prednaska_9

Fotozdroj: duk.sk/sk/fotogaleria

www.facebook.com/detskauniverzitakomenskeho/

Súvisiace:

Hore
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Symbióza lišajníkov je dosť svojrázny spôsob súžitia 2 alebo viacerých odlišných biologických druhov
Zistite viac