CVTI SR, Prednáška / celé Slovensko

Človek verzus planéta

Banner prednášky Človek vs. planéta. Zdroj: CVTI SR
  • Toto podujatie už prebehlo.

Anotácia:

Nie je žiadnym prekvapením, že s tým, ako svetová populácia neustále rastie, sú limity využitia základných globálnych zdrojov, ako je pitná voda, úrodná pôda, lesy a pod., čoraz zreteľnejšie. Nemusíme byť prognostikom, aby sme zistili, že celkovo rastúca populácia spotrebováva viac zdrojov a vytvára viac odpadu. Koľko ľudí je však príliš veľa? Koľkých z nás môže planéta reálne uživiť? Prvým ekonómom, ktorý naznačil, že počet obyvateľov krajiny môže byť obmedzený, bol Thomas Malthus, ktorý v roku 1798 napísal svoje najslávnejšie dielo Esej o princípe populácie. Malthus veril, že každá krajina má „únosnosť“ alebo maximálny počet ľudí, ktorých môže podporovať. Diskusie o skutočnej únosnosti Zeme stále neutíchajú a rozsah odhadov toho koľko ľudí dokáže planéta uživiť sa pohybuje od 500 miliónov po viac ako 1 bilión. Ale či už máme 500 miliónov ľudí alebo jeden bilión, stále máme iba jednu planétu s obmedzeným množstvom zdrojov. Ak vezmeme do úvahy, že naša populácia bude ešte nejaký čas rásť, otázkou je, ako a v akej kvalite dokážeme uspokojiť potreby všetkých ľudí? Spotreba zdrojov je totiž globálne nerovnomerná. Priemerný Američan strednej triedy spotrebuje približne 3,3-násobok životného minima a takmer 250-násobok životného minima pre spotrebu vody. Keby teda všetci obyvatelia Zeme žili tak ako Američan strednej triedy, potom by únosnosť planéty predstavovala okolo 2 miliardy ľudí. Keby však ľudia konzumovali iba to, čo skutočne potrebujú, planéta by dokázala uživiť oveľa väčšie množstvo. Musíme však brať do úvahy nielen kvantitu, ale aj kvalitu – Zem by mohla teoreticky podporovať viac ako 1 bilión obyvateľov, ale aká by bola ich kvalita života? S ťažkosťami by prežívali z minima dostupných zdrojov alebo by mali možnosť viesť príjemný a plnohodnotný život?

O prednášajúcom:

Mgr. Pavol Kenderessy, PhD., pôsobí v Ústave krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa zaoberá problematikou ekologického plánovania krajiny, degradácie pôd a ich monitoringu pomocou moderných geoinformačných metód a diaľkového prieskumu zeme.

Podujatie sa konalo bez účasti verejnosti.