Pečeň možno považovať za samo obnoviteľný orgán, ktorý plní základné funkcie v ľudskom tele. Je to naozaj tak alebo ide len o mýtus? Prečo je zdravý chod pečene pre človeka životne dôležitý? Na túto tému sme sa zhovárali s doc. MUDr. Máriou Szántovou, PhD. – III. Interná klinika LFUK (Lekárskej fakulty Univerzity Komenského) v Bratislave.
S. CIGÁŇOVÁ: Akú funkciu plní pečeň v ľudskom tele? Prečo je dôležitá?
M. SZÁNTOVÁ: Pečeň je životne dôležitým orgánom a po črevnom mikrobióme druhým najväčším orgánom. Tvorí množstvo nezastupiteľných funkcií. Je najväčšou chemickou továrňou, kde sa tvoria bielkoviny, faktory zrážania, metabolizujú sa cukry a tuky. Zároveň je zásobárňou energie vo forme tukov, cukrov, bielkovín, ktoré sa tu ukladajú pre prípad potreby. Je miestom, kde sa uskladňuje železo, vitamíny (A, D), niektoré stopové prvky (meď, železo). Taktiež predstavuje miesto hlavnej čističky – detoxikácie v organizme – spracúva, metabolizuje všetky cudzorodé látky, čím očisťuje telo od jedov, karcinogénov a všetkých nepotrebných substancií. Rozkladá cukry a tuky na jednoduché, ktoré sú využiteľné v tele a naopak, v prípade prebytku dokáže syntetizovať zložité sacharidy, uskladňovať ich spolu s tukmi a bielkovinami pre prípad potreby. Veľmi dôležitá je tiež funkcia imunitnej obrany pečene, na ktorej sa podieľa spolu s črevom a jeho mikrobiálnym osídlením.
S. C.: Je pravda, že pečeň je samo obnoviteľný orgán?
M. SZÁNTOVÁ: Pečeň má až neuveriteľnú regeneračnú schopnosť. Podľa gréckej mytológie z Prometheovej pečene denne ujedal orol a ona dokázala cez noc regenerovať tak, aby ho na ďalší deň znova nasýtila. Na experimentálnych modeloch sa dokázala táto regeneračná schopnosť pečene a potvrdila sa i u osôb po resekcii pečene, tiež sa využíva u živých darcov laloka pečene. Na Slovensku sa tejto problematike v 70-tych rokoch minulého storočia venoval chirurg prof. Černý, ktorý zistil že i pri ponechaní len 30 % zdravej pečene zvyšok dokáže zregenerovať a dorásť a tak zabezpečiť potreby organizmu. Táto schopnosť sa využíva napríklad pri transplantáciách pečene od živého darcu, kedy časť pečene môže zachrániť život chorému človeku a zvyšok dokáže zregenerovať a zabezpečiť potreby darcu. Tiež pri rakovine je možné chirurgicky odstrániť polovicu pečene a zvyšok sa obnoví.
S. C.: Čo spôsobuje, že sa bunky pečene, aj poškodené, dokážu sami obnoviť?
M. SZÁNTOVÁ: Každá bunka ľudského tela má pamäť – geneticky podmienenú, imunologicky formovanú pamäť a základným princípom živého organizmu je pokračovanie, rast, vývoj. To je základnou prapodstatou každého živého organizmu, odkiaľ pramení i cesta k regenerácii. Biologickou podstatou tejto regenerácie je mitochondriálna DNA, ktorá je hybnou silou celého procesu. V prípade chorej pečene pri cirhóze však táto regenerácia nie je plnohodnotná a súčasťou nej je tvorba regeneračných uzlov v pečeni spolu so zmnožením väziva – tzv. jazvením pečene.
S. C.: Za akých podmienok sa to deje a prečo?
M. SZÁNTOVÁ: K regenerácii dochádza pri každom akomkoľvek poškodení pečeňových buniek. Pod vplyvom alkoholu, nadmerného tučného jedla alebo zápalu. Ak sa objaví rozpad buniek, nekróza, uvoľnené molekuly a časti proteínov sa stanú impulzom k obnove buniek pečene. Súčasťou celého procesu je množstvo cytokínov – mediátorov s mnohými funkciami – protizápalovými aj prozápalovými. V prípade, že sa prirodzená rovnováha vymkne kontrole, prevážia zápalové cytokíny a rozvíja sa choroba. Za dobrých podmienok v zdravom organizme ochranné antioxidačné cytokíny stimulujú proces hojenia a obnovy buniek. Takýto proces tzv. hojenia sa deje i pri cirhóze pečene v snahe zachovať orgán, avšak nejde o plnohodnotnú obnovu, ale falošnú, s tvorbou tzv. regeneračných uzlov.
S. C.: Koľko času potrebuje, kým sa pečeň úplne obnoví?
M. SZÁNTOVÁ: Experimentálne práce dokázali, že k regenerácii dôjde približne za 3 mesiace. To je tiež zvyčajný čas, ktorý odporúčame u pacienta obmedzenie fyzickej námahy napríklad po ťažkej vírusovej hepatitíde alebo po akútnom zlyhaní pečene.
S. C.: Existujú nejaké odporúčania, čo by mal človek užívať, aby sa mu pečeň obnovila?
M. SZÁNTOVÁ: Človek by mal v prvom rade dopriať pečeni čas na zotavenie tým, že ju fyzicky šetrí, nevystavuje telo nadmernej fyzickej námahe. Hlavným prejavom chorej pečene je totiž únava a potreba vyššej miery spánku vrátane dňa. Absolútne vylúčenie fyzickej námahy a pokoj na lôžku sú teda základnými opatreniami pri pokročilej chorobe pečene – cirhóze. Naopak, pri tukovej chorobe pečene odporúčame zvýšiť pohybovú aktivitu, cvičiť strednou aktivitou minimálne 150 – 200 minút týždenne s vyššou intenzitou (do dosiahnutia 50 – 80 % maximálnej pulzovej frekvencie) za účelom zlepšenia kondície a ukazovateľov metabolického profilu. Pri redukcii hmotnosti sa odporúča pohybová aktivita strednej intenzity v trvaní aspoň 250 – 300 minút týždenne (do dosiahnutia 40 – 70 % maximálnej pulzovej frekvencie). V diéte sa pri cirhóze odporúča racionálna plnohodnotná výživná bielkovinová a polyvitamínová strava a samozrejme vyvarovať sa nadmernému príjmu cukrov, tukov a trans-tukov mastných kyselín (margaríny). Vhodné je tiež obmedziť ťažko stráviteľné a nafukujúce jedlá (strukoviny, kel, kapusta, karfiol, hrášok a pod.). Najvhodnejšou formou prípravy jedál je varenie, dusenie alebo príprava na pare, absolútne nevhodné je vyprážanie.
Pri niektorých komplikáciách cirhózy (hepatálna encefalopatia) pristupujeme k obmedzeniu príjmu bielkovín, najmä živočíšnych. Neodmysliteľnou a základnou súčasťou všetkých chorôb pečene je dodržať absolútnu abstinenciu alkoholu. Ak máme pacienta s tukovou chorobou pečene (steatózou), odporúčame postupnú redukciu hmotnosti, redukčnú diétu a pravidelnú zvýšenú fyzickú aktivitu, cvičenie pod dohľadom a s inštrukciami trénera. Vhodné aeróbne aktivity popri cvičení sú rýchla chôdza, plávanie alebo bicyklovanie. Z bylinných produktov má silný protizápalový a antioxidačný účinok bodliak ostropestrec mariánsky, ktorého výťažky sa koncentrujú do toboliek, najúčinnejšia a presne definovaná dávka je obsiahnutá v preparátoch dostupných v lekárni na recept. Dokáže zmierniť intenzitu zápalu, pokročilé štádium choroby však už nedokáže ovplyvniť.
S. C.: Aké najvážnejšie riziká nám hrozia, ak pečeň nefunguje správne?
M. SZÁNTOVÁ: Ak nefunguje pečeň, netvoria sa bielkoviny, zrážacie faktory a dochádza k tvorbe opuchov – najmä v oblasti brucha a dolných končatín, zhoršuje sa zrážanlivosť a pacient môže trpieť prejavmi zvýšenej krvácavosti z nosa, ďasien, ľahšou tvorbou modrín po bežných úrazoch. V krvi sa hromadí žlčové farbivo – bilirubín, v dôsledku čoho pacient ožltne a mení sa i farba stolice na svetlejšiu. Pri niektorých druhoch chorôb so stagnáciou žlče sa hromadia žlčové kyseliny v koži, ktoré spôsobujú úporné svrbenie kože. Pri pokročilých formách poškodenia pečene ubúda svalová hmota a pacientovo telo nadobúda tvar pavúka – s tenkými vychudnutými rukami a nohami a veľkým bruchom pripomínajúcim gravidnú ženu. Niekedy sa môže pridružiť aj infekcia tejto vnútrobrušnej tekutiny. Klesá tiež zastúpenie svalovej hmoty, s ňou fyzická výkonnosť a znižuje sa tiež hustota kostí. Môžu sa vyskytnúť kožné zmeny vo forme rozšírených cievok v tvare pavúčika vo výstrihu, na hrudníku i chrbte, začervenanie dlaní i zväčšenie prsníkov u mužov keďže chorá pečeň nedokáže odbúrať estrogény alebo očervenanie dlaní. Najdramatickejším prejavom vážne chorej pečene je krvácanie z úst – zvracanie krvi alebo čierna kolomažovitá stolica, ktoré sa môžu objaviť pri krvácaní z pažerákových varixov.
S. C.: Ktoré sú najčastejšie ochorenia pečene?
M. SZÁNTOVÁ: Na Slovensku je najčastejším ochorením pečene alkoholová choroba, ktorá predstavuje viac ako polovicu všetkých pečeňových chorôb. Alkohol nás stavia na 2. miesto v európskom rebríčku alkoholom podmienenej pečeňovej mortality hneď za Maďarskom. Na Slovensku sa udržiava pomerne vysoká spotreba alkoholu, s prevahou liehovín, čo sa odráža nielen na mortalite na choroby pečene, ale tiež na mortalite na rakovinu. Za posledné štvrťstoročie sa nám nepodarilo vôbec znížiť mortalitu na rakovinu a jednou z príčin je stále vysoká spotreba koncentrovaných alkoholických nápojov – destilátov. Deti a mládež vnímajú konzumáciu alkoholu ako prirodzenú súčasť dospelosti, vďaka obrovskej záplave reklamy na bilboardoch, v masmédiách, kde sa alkohol spája s kultúrnymi, športovými podujatiami, je často neuvážene propagovaný známymi osobnosťami, je súčasťou reklám v televízii, rozhlase bez obmedzenia času. Obrovské kampane zamerané na predaj alkoholu transformovali mnohé reštaurácie na pivárne, čím vzrastá potenciál na reálny nárast mladých osôb v produktívnom veku. Prieskumom rizikových faktorov životného štýlu sme zistili u študentov stredných a vysokých škôl dvojnásobne vyššiu konzumáciu alkoholu v porovnaní s dospelými pacientmi v hepatologických ambulanciách. Mimoriadne obľúbenou formou víkendovej relaxácie sa stalo víkendové nárazové pitie. Je 2 x častejšie ako u našich dospelých pacientov. Nie je zriedkavosťou, že mladí vo veku 22 – 30 rokov prídu do nemocnice s akútnym alkoholovým zlyhaním pečene, v dôsledku dlhodobého nadmerného požívania alkoholu a my ich už nedokážeme zachrániť, lebo pečeň je úplne zničená. Najdôležitejšie je, aby sme si to všetci uvedomili a urobili kroky, ktoré by zastavili tento nepriaznivý vývoj. Dnes je každá rodina na Slovensku postihnutá stigmou z alkoholu. Edukácia je potrebná už od najútlejšieho veku a mala by sa stať súčasťou prostredia, v ktorom naše deti vyrastajú a nasávajú atmosféru spoločnosti. Rovnako tak je dôležitý skríning – vyhľadávanie nadmernej rizikovej konzumácie alkoholu v ambulanciách praktických lekárov i pediatrov. Poučenie o riziku je najlacnejším a najefektívnejším skríningovým opatrením. Zvyšných takmer 40 % chorôb pečene predstavujú choroby v dôsledku nealkoholovej tukovej choroby, ktoré taktiež po desaťročiach trvania vedú k cirhóze alebo aj k rakovine pečene. Ide o ochorenia spojené s nadváhou, obezitou, poruchou metabolizmu tukov a cukrovkou z nadmerného kalorického príjmu a nedostatku pohybu. Asi 10 % tvoria vírusové hepatitidy a menej ako 5 % autoimunitné, liekové a cholestatické choroby. Sumárne až 90-tim percentám chorôb pečene dokážeme zabrániť zmenou životného štýlu, ide teda o civilizačné choroby. Vírusovej hepatitíde B dokážeme predísť očkovaním, pred hepatitídou C sa dokážeme brániť chráneným pohlavným stykom, neužívaním drog, stránením sa tetovania a piercingu v nekvalifikovanom prostredí. Prevenciou pred hepatitídou E je nekonzumovať nedostatočne tepelne upravené mäso. Liekovej toxicite sa ubránime, ak nebudeme siahať po neoverených výživových doplnkoch, bylinných prípravkoch z neoverených zdrojov, rôznych anabolikách a prohormónoch, často zneužívaných pri cvičení. Ostražití musíme byť tiež pri dávkovaní Paracetamolu, ktorý je najčastejšou príčinou akútneho zlyhania pečene v USA, i pred konzumáciou nepoznaných húb, u žien pri hormonálnej antikoncepcii a niektorých antibiotikách.
Aby nám pečeň dokázala slúžiť po celý život, musíme sa k nej chovať s rešpektom a úctou. Bez pečene sa totiž žiť nedá.
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Rozhovor poskytla: doc. MUDr. Mária Szántová, PhD., III. Interná klinika LFUK (Lekárskej fakulty Univerzity Komenského) v Bratislave
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ