Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ocenenie z rúk rektora si prevzal prof. RNDr. Miroslav Bielik, DrSc., odborník na geofyziku

VEDA NA DOSAH

prof. RNDr. Miroslav Bielik, DrSc.

Venuje sa problematike integrovanej geofyzikálnej interpretácii stavby a dynamike litosféry karpatskopanónskej oblasti. Je členom špičkového tímu GEODYNAMICS (Výskum geodynamického vývoja Západných Karpát). Za svoju vedeckovýskumnú činnosť je nositeľom viacerých ocenení vrátane Čestnej plakety Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách.

Reč je o prof. RNDr. Miroslavovi Bielikovi, DrSc., Katedra aplikovanej a environmentálnej geofyziky, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Profesor patrí medzi 30 pedagógov UK, ktorí sa zaslúžili o vedecké, umelecké i odborné úspechy študentov; ďakovné listy im pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva odovzdal rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

S. CIGÁŇOVÁ: Aká je vaša bezprostredná reakcia na zisk tohto ocenenia?

M. BIELIK: Keď som sa to dozvedel, bol som prekvapený. Na druhej strane ma ocenenie veľmi potešilo. Rovnako ma potešili aj slová, ktoré boli čítané pri odovzdávaní ocenenia pánom rektorom.

S. C.: Čím konkrétne sa na fakulte zaoberáte? 

M. BIELIK: Moja práca na fakulte sa delí na pedagogickú a vedeckú. Podľa mňa najväčšou výhodou vysokoškolského učiteľa, ktorý sa venuje výučbe študentov na fakulte je, ak tento človek je zároveň aj dobrým vedcom. Ak ním je, potom takýto človek má nielen prehľad o súčasnom stave vedeckého bádania (ktorému sa venuje) vo svete, ale má aj svoje vlastné vedecké výsledky. Výsledky, ktoré musí neustále konfrontovať s výsledkami iných uznávaných vedcov a odborníkov vo svete. Nie je nič pozitívnejšie pre vysokoškolského učiteľa, ak vo svojich prednáškach môže vedecký pokrok prezentovať pomocou vlastných vedeckých výsledkov. Inými slovami dobrý pedagóg by mal byť aj dobrým vedcom.

Moja vedecká práca je orientovaná na integrované geofyzikálne modelovanie kôry a litosféry karpatsko-panónskej oblasti a jej okolitých tektonických jednotiek. Integrované geofyzikálne modelovanie výrazne znižuje mnohoznačnosť riešenia, čím sa získavajú omnoho reálnejšie modely stavby a tektonického vývoja skúmanej oblasti. Počas mojej vedeckej práce som modeloval aj litosferickú stavbu napr. v Škandinávii, Himalájach a Červenom mori.

Čo považujete za najväčší úspech, ktorý sa vám počas kariéry podaril?

M. BIELIK:

  • Vytvorenie vedeckej školy určovania tzv. odkrytých tiažových máp a aplikovania integrovaného geofyzikálneho modelovania pri výskume stavby a dynamike karpatsko-panónskej litosféry.
  • Potvrdenie, že gravitačný účinok hranice litosféra-astenosféra sa pri modelovaní tiažových anomálií o veľkej vlnovej dĺžke v karpatsko-panónskej oblasti musí brať do úvahy. Bez tejto hranice nie je možné správne vysvetliť namerané tiažové pole Západných Karpát, resp. Karpát ako celku.
  • Originálne interpretácie hlavných zdrojov tiažových anomálií (napr. v pohorí Malé Karpaty, Spišsko-gemerskom Rudohorí; Podunajskej nížiny, Békéšskej nížiny, a kolárovskej elevácie).

S. C.: Prečo ste si zvolili prácu pedagóga? Napĺňa vás?

M. BIELIK: Vždy som chcel učiť na vysokej škole. Áno, napĺňa ma. Nie je nič krajšie, ak vedecký pracovník môže odovzdávať svoje vedomosti svojim študentom tak, aby oni mohli pokračovať v jeho práci.

S. C.: Aký je váš názor na súčasný proces vyučovania na VŠ?

M. BIELIK: Myslím si, že je dosť povrchný. Nie je to však preto, že vysokoškolskí učitelia by boli nekvalitní. Naopak, študenti prichádzajú zo stredných škôl s nízkymi vedomosťami. Čo výrazne sťažuje proces ich vzdelávania. Za úplný úspech univerzitného pedagóga v súčasnosti pokladám skutočnosť, ak sa mu podarí študenta vzdelať na takej úrovni, že po skončení jeho vysokoškolského štúdia je absolvent schopný si zastať svoje odborné pracovné miesto tak doma, ako aj v zahraničí.  

S. C.: Čo by bolo dobré v rámci neho vylepšiť?

M. BIELIK: Pre nás prírodovedcov je nutné, aby kvalita výučby prírodovedeckých predmetov tak na základných, ako aj stredných školách bola podstatne vyššia. Platí to najmä o matematike, fyzike a geológii. Žiaľ, čo sa týka geológie, to už zašlo tak ďaleko (čo do objemu výučby, z učebníc ZŠ a SŠ sa vytratil pojem geológia), že pomaly geológiu už na Slovensku nemá kto učiť.

S. C.: Čo by ste odkázali študentom, ktorí majú reálny záujem o štúdium a chcú v ňom napredovať?

M. BIELIK: Aby to nebrali tak, že „do školy som chodil nerád, ale musel“. Aby počas svojho vysokoškolského štúdia naopak navštevovali dobrovoľne prednášky svojich učiteľov, na ktorých sa naučia strašne veľa. To čo častokrát nenájdu v odborných časopisoch a monografiách. Aby sa nebáli neustále pýtať a klásť otázky a diskutovať o odborných problémoch. Vedomosti si treba neustále dopĺňať čítaním odborných článkov a kníh. Žiaľ, mnohí končia s čítaním odborne plytkých článkov, ktoré nájdu na internete.  

 

Rozhovor poskytol: prof. RNDr. Miroslav Bielik, DrSc.

Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto:

https://fns.uniba.sk/en/faculty/management/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky