Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prvými domestikovanými ovocnými stromami boli olivovníky a figovníky

Andrea Bučičová

Dôkazy o ich pestovaní a šľachtení pochádzajú spred 7 000 rokov z údolia rieky Jordán v Izraeli.

Olivovníky patria k najstarším ovocným stromom. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Prvými domestikovanými ovocnými stromami boli olivovníky a figovníky. Najstaršie dôkazy o ich pestovaní a šľachtení pochádzajú z obdobia pred 7 000 rokmi z údolia rieky Jordán v Izraeli.

Nová štúdia, uverejnená v časopise Scientific Reports, objasňuje proces kultivácie prvých ovocných stromov. Vedci z Telavivskej univerzity a Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme preto analyzovali vzorky dreveného uhlia z lokality Tel Caf.

Pohľad na údolie rieky Jordán

Tel Caf sa nachádza v centrálnej časti údolia rieky Jordán neďaleko Tiberiadskeho jazera a bola osídlená v období pred 7 200 až 6 700 rokmi. Krajina v tejto časti Jordánu je rovinatá s troma nízkymi pahorkami, na ktorých si v minulosti ľudia vybudovali svoje sídla.

Územie je charakteristické stepnou vegetáciou a dostatkom vlahy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V lokalite sa našli aj dôkazy o pestovaní jačmeňa, pšenice, šošovice a hrachu. V najnovšej štúdii si vedci posvietili na stromy, ktoré človek na tomto území cielene pestoval a šľachtil.

Premyslené skladovanie

Archeologické nálezisko Tel Caf nie je zaujímavé len svojou rozlohou a bohatou materiálnou kultúrou, no i veľkým počtom skladovacích priestorov, odborne nazývaných silá. V rámci početných výskumov tu bádatelia objavili rozsiahle osídlenie pozostávajúce z domov, síl, pecí, hrobov a ďalších budov.

Okrem toho tu našli dekoratívne zdobenú keramiku, koráliky, obsidián z Anatólie, mušle z Egypta, keramiku z Mezopotámie a mnohé iné nálezy, ktoré poukazujú na to, že tunajší obyvatelia sa zapájali do diaľkového obchodu.

Ekonomická organizácia komunity sa odzrkadľuje aj v možnostiach skladovania produktov. Každej budove prislúchalo 4 až 5 okrúhlych síl, do ktorých bolo možné uskladniť 20 až 30 ton plodín. Vedci dopĺňajú, že práve tento vysoký stupeň organizácie svedčí o koordinácii poľnohospodárstva a obchodovania.

Príbeh dreva

Archeologickú lokalitu vedci datovali prostredníctvom typov keramiky a presnejšie aj rádiokarbónovou metódou. Počas archeologického výskumu odobrali 622 vzoriek dreveného uhlia a následne skúmali na mikroskopickej úrovni anatomickú štruktúru tkanív, aby mohli dreviny taxonomicky zaradiť. Podarilo sa im určiť 16 taxónov.

V oblasti boli najviac rozšírené duby horské (Quercus ithaburensis), tamarišky (Tamarix spp.), topole eufratské (Populus euphratica), vŕby a vitexy jahňacie (Vitex agnus-castus). Tieto dreviny ľudia používali nielen ako palivové drevo, ale tiež na konštrukčné a remeselnícke účely. Okrem nich však vedci objavili aj dôkazy o prítomnosti olivovníkov (Olea europaea) a figovníkov (Ficus carica).

Sesterské Noemove olivovníky v Bcheale v severnom Libanone. Zdroj: www.oldest.org

Sesterské Noemove olivovníky v Bcheale v severnom Libanone. Zdroj: www.oldest.org

„Olivovníky rastú vo voľnej prírode Izraela, ale nie v údolí rieky Jordán. To znamená, že ich tam niekto priniesol úmyselne – zobral poznatky a samotnú rastlinu na miesto mimo jej prirodzeného prostredia. V archeobotanike sa to považuje za nesporný dôkaz domestikácie, čo značí, že tu máme najskoršie dôkazy o domestikácii olivovníkov kdekoľvek na svete,“ vysvetľuje archeobotanička Dafna Langgut z Telavivskej univerzity.

Vedci dopĺňajú, že prvé doklady o produkcii olivového oleja pochádzajú z obdobia neskorého neolitu a skorej doby bronzovej (pred 7 500 – 7 000 rokmi) a viažu sa k oblasti severného pobrežia Izraela. V neskorších etapách sa olivový olej vyrábal už na viacerých miestach v Izraeli.

Archeologické nálezy preukazujú, že olivy začali obyvatelia severného Izraela kultivovať počas skorej doby bronzovej. Pôvodne ľudia oberali a spracovávali olivy z divorastúcich olivovníkov. Pred 7 000 rokmi sa už osadníci z Tel Cafu venovali plnohodnotnému pestovaniu olivovníkov, o čom svedčí ich rozšírenie mimo prirodzeného prostredia.

Ďalším ovocným druhom stromu, ktorý vedci v lokalite objavili, bol figovník. Odborníci predpokladajú, že obyvatelia Tel Cafu pestovali aj ten.

„Figovník síce prirodzene rástol v údolí Jordánu, no jeho konáre neboli použiteľné ani ako palivové drevo, ani ako surovina na náradie či nábytok, takže ľudia nemali dôvod zbierať ich vo veľkých množstvách a nosiť do dediny. Figové konáre však výskumníci objavili na zemi okolo stromov. Ide zrejme o výsledok prerezávania – metódy, ktorá sa dodnes používa na zvýšenie úrody ovocných stromov,“ približuje Langgut.

Pečať luxusu

Vedci v štúdii vysvetľujú, že podobne ako iné predmety, tak aj potraviny mohli niesť pečať luxusu. V Tel Cafe objavili mnoho prestížnych predmetov, ktoré signalizovali moc a spoločenské postavenie jednotlivcov i elít.

Takýmito predmetmi sú najmä importované tovary, ktoré sa do lokality dostali prostredníctvom siete diaľkového obchodu. Príkladom je obsidián, vzácne koráliky z minerálov a keramika. Iným typom luxusných produktov sú tie, ktoré síce vyrobili v danej lokalite, no remeselník do ich výroby investoval viac času a úsilia.

Elity si upevňovali svoju pozíciu aj pri spoločných hostinách, kde vystavovali takéto honosné predmety (v podobe šperkov, odevu, servírovacieho riadu a podobne). Rovnako aj menu hostín bývalo zostavené z pokrmov, ktoré si nemohol bežne dovoliť hociktorý člen komunity. Boli nimi mäso, ovocie, ovocné produkty a olivový olej. Doklady o týchto hodoch sú aj v Tel Cafe.

Ovocinárstvo ako dlhodobá investícia

Istú známku luxusu nesie aj ovocinárstvo. Je potrebné uvedomiť si základný rozdiel medzi pestovaním obilnín a ovocných stromov. Ovocinárstvo je dlhodobou investíciou, z ktorej sa objaví zisk až po dlhšom čase. Je preto potrebné vhodne zvoliť pôdu pre sad a zabezpečiť skladovacie priestory.

Nálezy z lokality Tel Caf poukazujú na rast sociálnej aj ekonomickej komplexnosti. Vedci predpokladajú, že s ovocinárstvom súvisí taktiež vývoj vlastníckeho a dedičského práva. Okrem toho sa rozvíja i remeselná špecializácia, ktorú zaznamenali tiež v skúmanej oblasti.

Produkty z olív a fíg mohli byť dôležitou obchodnou komoditou a pravdepodobne boli aj zdanené, čím prispievali k zvyšovaniu bohatstva a prosperity miestnych obyvateľov.

Jeden z najstarších olivovníkov na svete vo Vouves na Kréte. Zdroj: www.oldest.org

Jeden z najstarších olivovníkov na svete vo Vouves na Kréte. Zdroj: www.oldest.org

„V archeologickom nálezisku Tel Caf sme našli prvé dôkazy na svete o domestikácii ovocných stromov spolu s niektorými z najstarších pečiatok, čo naznačuje začiatky administratívnych postupov.

Ako celok tieto zistenia poukazujú na bohatstvo a prvé kroky smerom k vytvoreniu komplexnej viacúrovňovej spoločnosti s triedou farmárov doplnenou triedami úradníkov a obchodníkov,“ dopĺňa Langgut v texte, zverejnenom na stránke Telavivskej univerzity.

Zaujímavosti o olivovníkoch

  • Olivovník patrí k posvätným hebrejským stromom. Svoje miesto má aj v Biblii, v ktorej je označený za kráľa stromov. Práve olivovú ratolesť priniesla holubica Noemovi počas potopy. Olivová halúzka sa tak stala symbolom priateľstva a mieru.
  • Olivovníky a olivy mali významné miesto v kultúre i jedálnom lístku viacerých stredomorských antických civilizácií. Podľa gréckej mytológie darovala bohyňa Aténa Grékom práve olivovník. V starovekom Grécku sa olivové halúzky dávali olympijským víťazom. Olivový olej bol dlho považovaný za posvätný. Pri niektorých náboženských obradoch sa používa dodnes. Rimania nazývali olivový olej tekutým zlatom a bol vyhľadávanou obchodnou komoditou.
  • Jeden z najstarších olivovníkov na svete rastie vo Vouves na Kréte. Jeho vek nie je možné presne určiť, odhadujú ho na 3 000 až 5 000 rokov. Kmeň má obvod 12,5 m a priemer 4,6 m. Divoký olivovník, ktorý stále prináša plody, je prírodnou pamiatkou. Ďalšie staré rodiace olivovníky možno nájsť na nasledujúcich miestach: Bidnija – Malta (2 000 rokov), Stari Bar – Čierna Hora (viac ako 2 000 rokov), Mouriscas – Portugalsko (cca 3 300 rokov), Luras – Sardínia (medzi 3 000 – 4 000 rokov), Betlehem – Izrael (4 000 – 5 000 rokov). Unikátom je dvojica olivovníkov, nazývaná Sestry alebo Sesterské Noemove olivovníky, ktoré rastú v Bcheale v severnom Libanone. Ich vek sa odhaduje na 5 000 až 6 000 rokov. Aj tieto dva olivovníky neprestajne rodia plody. Podľa ľudových legiend priniesla holubica Noemovi halúzku z nich.
  • Olivovníky migrovali aj na americký svetadiel. Dostali sa tam loďami spolu s Európanmi. V 16. storočí zakotvili v Mexiku a Peru a v 18. storočí ich španielski františkánski mnísi doviezli do Kalifornie.
  • Mladé olivovníky kvitnú, až keď majú tri alebo štyri roky, no dostatok olív rodia až ako šesť- alebo sedemročné. Najväčšiu úrodu však prinášajú tridsať- a viacročné stromy. Olivovníky sa priemerne dožívajú 300 – 600 rokov, no známe sú aj omnoho staršie exempláre.

Zdroje:
Nature, Tel Aviv University, Oliviada, Oldest, e-bonsai

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.