Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedkyne zo SAV zachraňujú úrodu: ich biostimulanty pomáhajú rastlinám v období sucha

VEDA NA DOSAH

Biostimulanty z kvasiniek by mohli pomôcť rastlinám lepšie zvládať obdobia sucha a znížiť straty na úrode.

Pšenica. Zdroj: iStock/branex

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: branex

Dôsledkom klimatickej zmeny sa častejšie vyskytujú dlhé obdobia sucha spôsobené slabými zrážkami a vyšším výparom vody z pôdy. Obdobie sucha a nedostatok vody v prírode pôsobia negatívne nielen na ľudí a zvieratá, ale aj na rastliny tvoriace dôležitú zložku ľudskej potravy. Ak nemá rastlina vhodné podmienky, napríklad dostatok vody, zníži metabolickú aktivitu a následne aj svoj rast a takisto tvorbu plodov.

Výskumný tím Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., sa zameral na riešenie tohto problému použitím biostimulantov. „Energia sa v krízových situáciách presunie do obranných mechanizmov rastlín, ktoré si vieme predstaviť ako uzavretie prieduchov (znižovanie straty vody vyparovaním) a zvyšovanie syntézy osmolytov (pomáhajú udržiavať tlak v bunke a chránia proteíny pred poškodením). Nastáva tiež posilnenie antioxidačného systému, ktorý neutralizuje radikály vznikajúce v dôsledku stresu, a mnoho ďalších obranných mechanizmov,“ uvádza Karin Kollárová, vedúca výskumného tímu z oddelenia glykobiotechnológií Chemického ústavu SAV, v. v. i.

Biostimulanty z kvasiniek

Pre poľnohospodárov znamenajú dlhé obdobia sucha veľké straty úrody a s tým spojené vysoké náklady. Riešením na tieto problémy by mohli byť biostimulanty vyrobené z kvasiniek.

„Rastlinné špecifické kvasinky sú drobné mikroorganizmy prirodzene sa vyskytujúce v pôde, preto ich pridávanie k rastlinám nenaruší prirodzenú súčasť pôdneho mikrobiómu, nezaťaží pôdu ani vodu. Aplikácia kvasiniek je teda šetrná k životnému prostrediu. Ich pridávanie nie je potrebné realizovať tak často ako pri umelých hnojivách, čím sa šetria náklady. Ďalšou výhodou je aj to, že kvasinky produkujú do svojho okolia najmä organické látky, ktorých výroba vyžaduje energiu. Rastlina šetrí prijímaním týchto látok vlastnou energiou, ktorú môže následne využiť pri raste alebo tvorbe plodov,“ uvádza Zuzana Vivodová z výskumného tímu.

Sucho môže ohroziť až 50 percent pšenice

Nevýhodou je, že každej rastline, hlavne poľnohospodársky významnej, pozitívne pomáha iný druh kvasiniek a v rozličnom množstve. Vedci a vedkyne z Chemického ústavu SAV, v. v. i., už vo svojom predchádzajúcom výskume zistili, že špecifický druh kvasinky pomáha zlepšovať vitalitu rastlín kukurice nielen v priaznivých podmienkach, ale aj počas sucha. V súčasnosti sa výskum zameriava na rastliny pšenice ako jednej z najviac pestovanej obilniny na Slovensku aj v Európe.

„V roku 2024 sa úroda pšenice v dôsledku sucha na Slovensku znížila o približne 17 percent. Ak obdobie extrémneho sucha nastane počas kvitnutia pšenice, straty na úrode sa môžu pohybovať až okolo 50 percent. Pridávanie prospešných kvasiniek pre pšenicu, či už do pôdy, alebo na rastliny, by mohlo výrazne znížiť percento strát, zlepšiť produkciu, hospodárenie s vodou a zabezpečiť dostatok krmovinárskej, ako aj potravinárskej pšenice,“ uzatvárajú tému vedkyne.

Zdroj: TS Chemický ústav SAV, v. v. i.

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup