Konferencia Férová akadémia otvorila diskusiu o postavení žien a o bezpečnosti v slovenskom výskume. Odborníci hľadali riešenia pre moderné prostredie bez predsudkov.
Panel s názvom Medzisektorová spolupráca v podpore rodovej rovnosti vo výskume a inováciách na Slovensku moderovala Zuzana Staňáková. Spíkri: (zľava) Iveta Bayerová, Mária Blehová, Hana Tenglerová a Daniel Straka. Zdroj: CVTI SR
Veda a výskum priamo formujú našu budúcnosť, preto musia nevyhnutne odrážať potreby celej modernej spoločnosti. Neviditeľné bariéry však tvoria celosvetový problém. Európska únia preto túto tému aktívne rieši na viacerých úrovniach. Slovensko sa rovnako snaží realizovať potrebné zmeny. Za európskym priemerom však stále výrazne zaostávame.
Ženy tvoria mimoriadne dôležitú časť domácej vedeckej komunity. Na vyšších úrovniach riadenia ich zastúpenie napriek tomu radikálne klesá. Rektorky napríklad v súčasnosti vedú len približne štvrtinu verejných vysokých škôl. Mnohé kľúčové vedecké inštitúcie dokonca žena ešte nikdy ani neriadila. Riešenie týchto hlboko zakorenených problémov vyžaduje komplexný prístup a otvorenú diskusiu. Lídri z akademického prostredia a tvorcovia politík hľadali spoločné cesty priamo na konferencii Férová akadémia. Centrum vedecko-technických informácií SR hostilo túto udalosť 12. mája 2026. Podujatie tak prinieslo priestor na diskusiu o funkčných systémových zmenách.
Európske kroky k bezpečnejšiemu akademickému prostrediu
Celodenný program ponúkol vystúpenia mnohých odborníkov v rôznych paneloch. Táto časť programu mapovala európske politiky rodovej rovnosti.
Hana Tenglerová pôsobiaca na Generálnom riaditeľstve pre výskum a inovácie Európskej komisie predstavila aktuálne kroky v rámci Európskeho výskumného priestoru (ERA). Jednou z priorít agendy na roky 2025 až 2027 je nový pripravovaný ERA Act a Akčný plán pre ženy vo výskume, vývoji a v startupoch.
Európska komisia si všíma, že pravidlá sa v rôznych štátoch uplatňujú odlišne, chýbajú nám ucelené štatistiky a výskumníci s opatrovateľskými povinnosťami nemajú dostatočnú podporu. Nový prístup by mal preto opustiť takzvanú stratégiu opravovania žien (v angl. fixing the women), keď sa očakáva, že ženy sa samy prispôsobia systému. Namiesto toho sa chce zamerať na hĺbkové zmeny celého systému. Tieto kroky by mali zabezpečiť, aby univerzity a laboratóriá poskytovali bezpečné prostredie bez rodovo podmieneného násilia a umožnili ženám plnohodnotne skĺbiť vedeckú kariéru s rodinným životom.
Svet nie je len „mužský“
Zavedenie plánov rodovej rovnosti ako podmienky na získanie grantov v programe Horizont Európa prinútilo mnohé inštitúcie k aktívnemu prístupu. Hana Tenglerová vo svojej prezentácii zdôraznila, že okrem samotného plánu je dnes vo výskume kľúčové integrovať rodovú dimenziu do samotného predmetu skúmania. Aby vedci počas výskumu mysleli na to, že svet nepozostáva iba z mužov.
V praxi to znamená zohľadniť prirodzené biologické či spoločenské rozdiely v samotnom predmete bádania. Ak napríklad tím vyvíja nový liek na srdce, programuje umelú inteligenciu alebo dizajnuje bezpečnostné prvky v autách, musí pamätať na to, že ženské a mužské telo môžu reagovať odlišne a ich správanie môže byť tiež rôzne.
Výskum, ktorý by tento fakt ignoroval – napríklad by pri nárazových testoch vozidiel používal len figuríny s mužskými proporciami a ženské telá by nevzal do úvahy –, dnes európske financie s veľkou pravdepodobnosťou nezíska. Tento praktický prístup sa totiž stal štandardným hodnotiacim kritériom udelenia grantov.
Plány bez financií zostávajú len na papieri
Na európsky kontext plynule nadviazala panelová diskusia o medzisektorovej spolupráci na Slovensku. Diskutujúci sa zhodli na tom, že hoci sme vďaka tlaku európskych projektov zaznamenali progres, Slovensko v systémovej podpore stále zaostáva za západnou Európou, ale aj za susednou Českou republikou.
Častým kameňom úrazu v jednotlivých inštitúciách je presvedčenie, že nízke zastúpenie žien vo vede vlastne nepredstavuje reálny problém. Veľakrát totiž stačí splniť len veľmi nízke povinné percento zastúpenia a keď inštitúcie túto minimálnu hranicu neporušujú, majú pocit, že je všetko v poriadku. Naopak, v zahraničí sú tieto limity nastavené lepšie, čo pracoviská motivuje snažiť sa viac.
Ďalším samostatným problémom v praxi je financovanie. Hoci odhadom až 70 percent inštitúcií disponuje plánmi rodovej rovnosti, len malý zlomok z nich (približne 10 percent) má na ich realizáciu vyčlenený reálny rozpočet. Túto približnú štatistiku zo sveta spomenul v diskusii Daniel Straka z Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) ako ilustračný príklad, ktorý dobre odzrkadľuje aktuálnu realitu.
Zabezpečenie rodovej rovnosti často brzdí aj to, že ide len o okrajovú agendu, ktorú zamestnanci vykonávajú nad rámec svojich bežných povinností. Práve to je jedným z dôvodov, prečo zaostávame za Západom.
Z diskusie vyplynulo, že je nevyhnutné, aby inštitúcie vytvorili vedúce pozície, ktoré majú na starosti výhradne túto problematiku bez toho, aby ju museli prepájať s inými pracovnými úlohami. Takýto človek musí mať k dispozícii zdroje – finančné, ľudské –, ako aj príslušné právomoci. Ak je agenda zverená zamestnancom len ako okrajový doplnok k ich primárnym pracovným povinnostiam, nikdy jej nebudú môcť venovať dostatok času a energie. Aby v inštitúciách nastal reálny posun, musí ísť o cielenú prioritu konkrétnych špecialistov. Panelisti sa zhodli na tom, že bez vyčleneného tímu odborníkov a potrebných zdrojov nie je možné dosiahnuť dlhodobé výsledky.
Rodovo podmienené násilie na pracovisku
Veľmi dôležitým bodom diskusie bolo aj otvorenie témy rodovo podmieneného násilia na pracovisku. Mária Blehová z Ministerstva obrany SR poukázala na to, že ozbrojené sily sú zrkadlom celej spoločnosti, v ktorej má obrovské množstvo žien skúsenosť s určitou formou obťažovania. V silne maskulínnom prostredí sa tieto problémy môžu ešte viac vyostrovať. Zásadnou prekážkou pri riešení týchto situácií je chýbajúci zber dát. Práve pomocou neho musíme hľadať odpovede na otázky, prečo je podobné správanie v pracovných kolektívoch vôbec tolerované a prečo ho obete nenahlasujú.
Tento nedostatok dát potvrdili i zástupcovia iných sektorov. Ak sa aj v inštitúciách nachádzajú etické komisie, problémy spojené s rodovou rovnosťou a diskrimináciou často končia zaradené v kategórii iné, čo znemožňuje ich presnú štatistickú analýzu. Daniel Straka následne upozornil na dobre známy jav – hoci na nižších akademických pozíciách je rodové zastúpenie vyrovnané, s rastúcim kariérnym stupňom podiel žien rapídne klesá. Systémové zmeny, ktoré by tento prepad zastavili, je podľa neho nevyhnutné ukotviť priamo v legislatíve.
Zľava koordinátorka Férovej akadémie Zuzana Staňáková, profesorka Alexandra Bitušíková, docentka Mariana Szapuová. Zdroj: CVTI SR
Inšpirácia z praxe: kľúčová je vôľa vedenia a počúvanie potrieb
Ako môže vyzerať fungujúci systém v praxi, priblížila Iveta Bayerová z Univerzity Karlovej v Prahe. Základom úspechu je podľa jej slov silná vôľa najvyššieho vedenia univerzity a vytvorenie špecializovanej pozície ombudsmana alebo koordinátora, pre ktorého je téma rodovej rovnosti absolútnou prioritou.
Dôležitá je tiež ochota počúvať spätnú väzbu od samotných zamestnancov a študentov. Práve vďaka podnetom z praxe a snahe aplikovať ich priamo do inštitucionálnych plánov vznikla na pôde Univerzity Karlovej v Prahe detská skupina. Zamestnanci a študenti si následne sami zorganizovali coworkingový priestor, ktorý im umožňuje pracovať v prítomnosti svojich detí. Podobné iniciatívy dokazujú, že ak sú opatrenia tvorené v dialógu so zamestnancami a nie sú len odškrtnutou položkou na papieri, dokážu výrazne zlepšiť podmienky vedeckej práce a udržať talenty v akademickom prostredí.
Rovnako dôležitá je osveta. Zamestnanci a zamestnankyne si často ani neuvedomujú, že čelia správaniu, ktoré prekračuje profesionálne hranice. Budúcnosť slovenského výskumu preto závisí aj od zavedenia jasných pravidiel nulovej tolerancie voči akémukoľvek nevhodnému správaniu a od vzdelávania, ktoré pomôže tieto pravidlá pochopiť a rešpektovať.
Pozrite si
Výzva presahuje hranice samotnej vedy
Pravidlá a vzdelávanie zamestnancov predstavujú len prvý dôležitý krok. Moderná európska veda vyžaduje skutočne komplexný a hĺbkový prístup. Zahraniční experti z univerzít pripomínajú dôležitosť takzvanej intersekcionality. Rôzne formy znevýhodnenia sa totiž často prekrývajú a navzájom posilňujú. Výskumníčka zo sociálne slabšieho prostredia čelí úplne iným kariérnym bariéram. Privilegovanejšia kolegyňa tieto konkrétne prekážky v praxi vôbec nemusí poznať.
Samotné akademické plány rovnosti preto nevyriešia celý problém úplne samy. Diskusia ukázala, že z dlhodobého hľadiska by mohla inštitúciám pomôcť ucelenejšia národná stratégia. Aktuálne rodová rovnosť vo výskume existuje iba veľmi fragmentovane. Tvorcovia politík, univerzity a ministerstvá by mali spojiť svoje sily. Iba spoločný strategický cieľ premení formálne záväzky na dennú realitu. Slovensko má veľkú šancu vybudovať skutočne spravodlivú a modernú vedu, ale aj férové podmienky pre všetkých.
Zdroje: Férová Akadémia
(KAM)
