Osamelosť môže u starších ľudí ovplyvňovať pamäť, avšak nevyzerá to tak, že by s pribúdajúcimi rokmi urýchľovala ich mentálny úpadok.
Osamelosť sa stáva čoraz dôležitejšou otázkou verejného zdravia. Zdroj: iStock/Jacob Wackerhausen
Rozsiahla štúdia mapovala viac ako 10-tisíc ľudí počas siedmich rokov, pričom výskumníci zistili, že účastníci, ktorí uvádzali, že sa cítia osamelejší, dosiahli na začiatku štúdie horšie výsledky v testoch pamäti. Ich pamäť sa však zhoršovala približne rovnakým tempom ako u ľudí, ktorí sa cítili menej osamelo.
Tieto zistenia boli uverejnené v recenzovanom časopise Aging & Mental Health a vychádzajú z údajov prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 10 217 dospelých vo veku od 65 do 94 rokov z 12 európskych krajín.
Osamelosť sa stáva čoraz dôležitejšou otázkou verejného zdravia pre svoj vplyv na dĺžku života, duševné zdravie, fyzické zdravie a celkovú pohodu. Výsledky podľa vedcov posilňujú dôkazy spájajúce osamelosť s funkciou mozgu u starších dospelých a zároveň podporujú myšlienku, že sociálna izolácia nemusí priamo zvyšovať riziko demencie.
Neurýchľuje zabúdanie
Vedci z Univerzity v Bogote v Kolumbii, Fakultnej nemocnice v Pamplone v Španielsku, Univerzity vo Valencii a z Karolínskeho inštitútu vo Švédsku prichádzajú s návrhom pravidelných skríningových vyšetrení zameraných na osamelosť, ktoré by mohli byť súčasťou hodnotenia kognitívneho zdravia starších dospelých. Rovnako sa domnievajú, že identifikácia osamelosti by sa mohla stať jednou z mnohých stratégií na podporu zdravšieho starnutia. Štúdia zdôrazňuje dôležitosť riešenia osamelosti ako významného faktora v kontexte kognitívnych výkonov starších dospelých.
Osamelosť síce ovplyvňuje našu pamäť, ale neurýchľuje zabúdanie, čo vedcov celkom prekvapilo. To značí, že osamelosť môže hrať významnejšiu úlohu v počiatočnom stave pamäti než v jej postupnom zhoršovaní. Predchádzajúce štúdie boli v tejto problematike dosť nejasné. Niektoré z nich naznačovali, že osamelosť urýchľuje kognitívny úpadok, zatiaľ čo iné tvrdili pravý opak.
Kolektív vedcov sa preto snažil preskúmať, ako osamelosť ovplyvňuje zmeny v pamäti v priebehu času, konkrétne okamžité a odložené vybavovanie si spomienok v priebehu siedmich rokov. Výskumníci analyzovali údaje zhromaždené v rokoch 2012 až 2019 v rámci projektu SHARE, dlhodobého projektu spusteného v roku 2002, ktorý skúma zdravie a starnutie Európanov vo veku 50 a viac rokov.
Účastníci výskumu pochádzali z dvanástich európskych krajín a nemohli mať žiadnu poruchu pamäti, ako napríklad Alzheimerovu chorobu či demenciu. Pamäť účastníkov výskumníci otestovali tak, že zmerali, ako dobre si dokázali vybaviť konkrétne informácie okamžite a po určitom časovom odstupe. V jednom teste si museli v priebehu jednej minúty zapamätať čo najviac slov z nahovoreného zoznamu, ktorý dokopy tvorilo desať slov.
Zároveň odpovedali na tri otázky: Ako často máte pocit, že vám chýba spoločnosť?, Ako často sa cítite vylúčení? a Ako často sa cítite izolovaní od ostatných? Na základe odpovedí výskumníci určili, či ide u ľudí o nízke, stredné alebo vysoké riziko osamelosti. Rovnako sa snažili zohľadniť aj faktory, ktoré môžu ovplyvňovať pamäť a kognitívne zdravie vrátane fyzickej aktivity, sociálnej angažovanosti, skóre depresie, cukrovky a ďalších zdravotných problémov.
Obyvatelia strednej Európy dosahovali najlepšie výsledky
Najviac osamelí sa cítili ľudia z juhoeurópskych krajín (12 percent), nasledovali Východoeurópania (9 percent), obyvatelia severnej Európy (9 percent) a najmenej osamelí sa cítili Stredoeurópania (6 percent).
Väčšina účastníkov (92 percent) uvádzala na začiatku štúdie nízku alebo priemernú úroveň osamelosti. Vyššiu mieru osamelosti uvádzali zväčša starší účastníci, prevažne ženy s horším zdravotným stavom. V prípade tejto skupiny sa tiež vyskytovali vyššie miery depresie, vysokého krvného tlaku a cukrovky.
Účastníci s vysokou úrovňou osamelosti dosiahli na začiatku štúdie nižšie skóre v testoch okamžitého aj odloženého vybavovania si spomienok v porovnaní s tými, ktorí mali nižšiu úroveň osamelosti. Úbytok pamäti v priebehu času bol však podobný vo všetkých skupinách osamelosti. Výskumníci pozorovali strmší úbytok pamäti medzi tretím a siedmym rokom, ale tento vzor sa objavoval bez ohľadu na úroveň osamelosti.
Výskumníci upozorňujú aj na to, že v štúdii bola osamelosť počas celého výskumného obdobia považovaná za nemenný stav. V skutočnosti sa však pocity osamelosti môžu v priebehu času meniť, do čoho vstupujú rôzne faktory, ako sú zmeny v osobnom živote, ale aj v spoločnosti a podobne.
Zdroj: SciTech Daily
(RR)
