V roku 2019 nás čakajú zaujímavé úkazy v podobe meteorických rojov

08. jan. 2019 • Fyzikálne vedy

V roku 2019 nás čakajú zaujímavé úkazy v podobe meteorických rojov

Nový rok 2019 prináša so sebou na hviezdnej oblohe množstvo meteorických rojov. Meteorársku sezónu otvára meteorický roj Kvadrantidy, vysvetľuje Mgr. Marek Husárik, PhD. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Priblížil podrobnosti ohľadom takýchto úkazov viditeľných z územia Slovenska.

Kvadrantidy 3. – 4. január

Ich aktivita začína už na konci decembra a končí 12. januára. Roj patrí medzi tie bohatšie, u ktorých je frekvencia meteorov od 60 do 200 za hodinu v čase maxima. Na tento rok sa predpokladá maximum 4. januára asi na 3. hodinu rannú, pričom frekvencia by mohla dosiahnuť až 120 meteorov za hodinu. V roku 2013 bolo napočítaných v čase maxima vyše 130 meteorov za hodinu, v roku 2014 až cez 300 meteorov. Tzv. ostré maximum tohto roja trvá len niekoľko hodín. Za materské teleso Kvadrantíd sa považuje pravdepodobne vyhasnuté kometárne jadro 2003 EH1, ktoré by malo predstavovať kométu C/1490 Y1, o ktorej záznamy existujú od čínskych a japonských astronómov. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Pastier. Meteorické častice sa stretávajú so zemskou atmosférou pri rýchlosti 40 kilometrov za sekundu.

V období maxima bude Mesiac dva dni pred novom, čiže pozorovanie narúšať nebude.

Lyridy 22. – 23. apríl

Aktivita tohto meteorického roja začína približne 16. apríla a trvá asi 10 dní. Maximum sa predpovedá na 23. apríla krátko po polnoci s produkciou priemerne 20 meteorov za hodinu. Ich materským telesom je kométa C/1861 G1 Thatcher s dobou obehu okolo Slnka 415 rokov. Roj Lyríd svoje meno získal po súhvezdí Lýra, v ktorom sa nachádza aj tzv. radiant. Je to pomyselný bod na oblohe, z ktorého akoby meteory vylietavajú. Ten sa nachádza napravo od hviezdy Vega. Prachové častice vlietavajú do zemskej atmosféry rýchlosťou 48 kilometrov za sekundu. Zo záznamov vieme, že tento roj je pozorovaný najmenej 2 600 rokov. Takisto je známe, že Lyridy každých 60 rokov majú fázu výraznejšej aktivity. V roku 1982 dosiahli maximum asi 90 meteorov za hodinu, pritom podobnú hodnotu zaznamenali aj v roku 1922.

Mesiac v období maxima bude dva dni po splne, takže úplne pokazí pozorovanie tohto roja.

Eta Akvaridy 5. – 6. máj

Roj je aktívny od 19. apríla do 28. mája. Jedná sa o meteorický roj s produkciou priemerne 40 – 85 meteorov za hodinu mimo maxima. To sa tento rok predpovedá na poobedie 6. mája. Vtedy by sme mohli zazrieť teoreticky viac než 40 meteorov za hodinu. Avšak tento roj nemá tzv. ostré maximum trvajúce pár hodín. Rovnomernú frekvenciu môžeme zaznamenať asi počas celého týždňa okolo 6. mája. Názov roja pochádza podľa miesta na oblohe pri hviezde Eta Aquarii v súhvezdí Vodnár. Z tohto dôvodu je roj lepšie viditeľný z viac južnejších krajín než zo Slovenska, na ktorého území vidíme meteory akoby vyletujúce spod obzoru. Materským telesom roja je kométa 1P/Halley, ktorá je zároveň materským telesom aj ďalšieho známeho roja Orioníd. Keď Zem prechádza tzv. zostupným uzlom dráhy kométy, pozorujeme Eta Akvaridy a pri prechádzaní výstupným uzlom sa na oblohe objaví meteorický roj Orioníd. Keďže Halleyho kométa obieha okolo Slnka retrográdne (pod uhlom až 162 stupňov voči dráhe Zeme okolo Slnka), meteory sa pohybujú v protismere obehu Zeme a vnikajú do jej atmosféry veľkými rýchlosťami až 66 kilometrov za sekundu.

Mesiac bude v čase maxima roja dva dni po nove a rušiť teda vôbec nebude.

Južné Delta Akvaridy 29. – 30. júl

Po májových Eta Akvaridách nastane útlm meteorickej aktivity, pretože mesiace jún a júl sú dosť chudobné na bohatšie meteorické roje. Síce oblohu obohatia napr. Tau Herkulidy, júnové Lyridy alebo Alfa Kaprikornidy, treba počítať iba s pár meteormi počas noci. Až od polovice júla začínajú byť aktívne bohatšie Južné Delta Akvaridy, ktorých produkcia je predpovedaná na asi 25 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré by malo nastať 30. júla. Prachové častice tohto roja pravdepodobne pochádzajú z rozpadnutej kométy, ktorá bola súčasťou Marsdenovej a Krachtovej skupiny komét (sú to skupiny komét, ktoré sa v perihéliu dostávajú extrémne blízko k Slnku, často za cenu úplného vyparenia). Roj je obyčajne aktívny od polovice júla do polovice augusta. Častice roja sa stretávajú so zemskou atmosférou rýchlosťou 41 kilometrov za sekundu. Mesiac dospeje do novu 1. augusta, a tým sa vytvoria ideálne podmienky na pozorovanie meteorov v čase maxima.

Perzeidy 11. – 12. august

Augustová obloha a Perzeidy jednoznačne patria k sebe. Táto kombinácia je jedna z najznámejších, najobľúbenejších a najromantickejších. Už len preto, že je leto a vďaka príjemným letným teplotám možno tento meteorický roj ľahko sledovať niekoľko nocí. Snáď ako jediný nesie poetické meno slzičky svätého Vavrinca. Aktivita roja začína už v polovici júla a končí v druhej polovici augusta. Tento rok sa maximum predpokladá 13. augusta od 4. hodiny ráno až do večerných hodín. Početnosť sa odhaduje až 110 meteorov za hodinu, približne ako minulý rok. Materským telesom je kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862. Meno roja pochádza od súhvezdia Perzeus, v ktorom sa nachádza radiant, teda miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú meteory. Súhvezdie Perzeus je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci nad severovýchodom, s postupom noci vychádzajúcom stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Uvidieť pár Perzeíd je pomerne jednoduché, nie je nutné pozerať sa priamo do súhvezdia Perzeus, meteory uvidíme prelietavať po celej oblohe, ale vždy v smere od radiantu. Rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 kilometrov za sekundu, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznejšiu žiariacu stopu. Okrem Perzeíd na oblohe môžeme zazrieť aj meteory z rojov Kappa Cygnidy, Severné a Južné Delta Akvaridy.

Počas maxima Perzeíd bude Mesiac vo fáze blízko splnu, preto bude väčšinu noci pôsobiť rušivo, ale tri hodiny po polnoci zapadne a predpovedané maximum pred východom Slnka ešte môže byť zaznamenané.

Drakonidy 8. október

Aktivita Drakoníd trvá asi len päť dní od 6. do 10. októbra, pričom maximum tento rok pripadá na ranné hodiny 9. októbra. Roj sa vyznačuje výraznou premenlivou hodinovou frekvenciou meteorov. Záznamy hovoria, že v rokoch 2011 a 2012 bolo vizuálne pozorovaných aj vyše 300 meteorov za hodinu, no pomocou radaru bolo zaznamenaných aj cez 1 000. Na tento rok sa nepredpovedá žiadna výraznejšia hodinová frekvencia, snáď len niečo vyše 10. Prachové častice roja pochádzajú z materskej kométy 21P/Giacobini-Zinner objavenej v roku 1900, ktorej obežná doba je 6,6 roka (v literatúre sa Drakonidy uvádzajú aj ako Giacobinidy). Tie sa stretávajú so zemskou atmosférou pri rýchlosti 21 kilometrov za sekundu. Z názvu roja vyplýva aj jeho poloha radiantu na oblohe, teda v súhvezdí Draka.

Mesiac bude v období maxima roja po prvej štvrti a pozorovanie bude narúšať ešte dve hodiny po polnoci.

Orionidy 21. – 22. október

Mesiac október sa môže pochváliť aj prítomnosťou ďalšieho bohatšieho meteorického roja – Orionidy. Interval aktivity tohto roja je od 2. októbra do 7. novembra. Maximum aktivity sa tento rok predpokladá na 21. október s priemernou produkciou asi 20 meteorov za hodinu. Materským telesom je kométa 1P/Halley, podobne ako v prípade Eta Akvaríd. Častice roja majú stretávaciu rýchlosť 66 kilometrov za sekundu s atmosférou Zeme. Samotný názov roja napovedá, že radiant sa nachádza v blízkosti súhvezdia Orión, ktoré vychádza na oblohu v druhej polovici októbra už pred polnocou.

Mesiac bude vo fáze poslednej štvrti a prakticky podstatnú časť noci bude narúšať pozorovanie aj preto, že sa bude nachádzať v súhvezdiach Raka a Leva, ktoré sú naľavo od Orióna.

Leonidy 17. – 18. november

Leonidy sú aktívne od 6. do 30. novembra s predpokladaným maximom 17. novembra. Materským telesom je kométa 55P/Tempel-Tuttle objavená v roku 1865. Jej posledný prelet perihéliom v roku 1998 priniesol na niekoľko rokov výraznú aktivitu tohto známeho roja. No za posledných 10 rokov aktivita výrazne klesla na iba niekoľko desiatok meteorov za hodinu. Posledné dva – tri roky je to sotva 20 za hodinu. Pre tento rok sa predpovedá takisto opäť slabá aktivita s početnosťou okolo 10 – 15 meteorov za hodinu. Leonidy sú známe svojou opakujúcou sa výraznou aktivitou každých 33 rokov s hodinovým počtom, resp. výdatnosťou až niekoľko 100 meteorov za hodinu. Napríklad, v noci 17. novembra 1966 za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 100 tisíc meteorov. Vtedy sa taktiež pomocou radarových pozorovaní zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 tisíc kilometrov. Priemerná rýchlosť meteorov roja Leoníd je asi 71 kilometrov za sekundu. Podľa polohy radiantu v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol meteorický roj nazvaný Leonidy.

Mesiac vo fáze poslednej štvrti postihne svojim svitom nielen Orionidy, ale aj Leonidy.

Geminidy 13. – 14. december

Geminidy sú najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom. Zaujímavé sú nielen kvôli svojej vysokej aktivite, ale aj z dynamického hľadiska. Materské telesá väčšiny meteorických rojov sú kométy, ale u Geminíd tomu tak nie je. Tu je materským telesom blízkozemský, potenciálne nebezpečný asteroid 3200 Phaethon objavený v roku 1982, ktorý okolo Slnka obieha s periódou 1,4 roka. Je pravdepodobné, že Phaethon nie je obyčajným asteroidom, ale je to jadro vyhasnutej kométy (podobne ako u januárových Kvadrantíd). Aktivita tohto roja trvá približne od 7. do 17. decembra. Pre tento rok má predpovedanú hodinovú frekvenciu až 120 meteorov za hodinu v maxime, ktoré sa predpokladá 14. decembra od rána až do noci. Netreba však zúfať, pretože noc pred a po maxime bude určite na meteory stále bohatá. Geminidy sú meteory, ktoré sa so zemskou atmosférou stretávajú rýchlosťou 35 kilometrov za sekundu. Farba Geminíd je rôznorodá, od zelenkavej, cez bežnú bielu, modrú až žltú. Zo všetkých meteorických rojov Geminidy prenikajú najhlbšie do zemskej atmosféry. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Blíženci pri hviezde Castor.

Situácia s Mesiacom bude ešte horšia než pri Orionidách a Leonidách, pretože Mesiac bude prakticky v splne a rušiť bude celú noc počas maxima.

Urzidy 21. – 22. december

December zakončuje meteorický roj Urzíd. Je to minoritný roj s početnosťou 5 – 10 meteorov za hodinu, no v čase maxima deň pred Vianocami nadránom môžeme zaznamenať počet až do 50 meteorov, ktoré vlietavajú do zemskej atmosféry rýchlosťou 33 kilometrov za sekundu. Pôvodcom roja je kométa 8P/Tuttle. Objavená bola v roku 1790. Radiant roja je v súhvezdí Malý voz.

Mesiac v čase maxima bude pred splnom a vyjde až krátko pred východom Slnka a na oblohe nebude v noci prekážať.

 

Odborný garant textu: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /FreePhotosART/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka.
Zistite viac