Do dýchacích ciest sa za určitých okolností môže dostať endotoxín – lipopolysacharid, ktorý je súčasťou steny niektorých baktérií. Pri jeho kontakte s organizmom vzniká zápalová reakcia a dochádza k zmene reaktivity hladkých svalov dýchacích ciest. Mechanizmy, akými lipopolysacharid vedie k zmenám v činnosti hladkého svalstva, nie sú známe. Predpokladá sa, že protektívnu úlohu by mohol mať pľúcny surfaktant. Ide o látku lipoproteínovej povahy, ktorá vystiela dýchacie priestory a relaxuje hladký sval dýchacích ciest, čím zabraňuje bronchokonstrikcii a zabezpečuje lepšiu priechodnosť bronchov.
Úlohou pľúcneho surfaktantu vo fyziológii hladkého svalu dýchacích ciest sa zaoberá Ing. Juliana Topercerová z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine (Univerzita Komenského v Bratislave, Oddelenie Fyziológie). Na jej projekt bol udelený grant v rámci grantovej schémy univerzity.
Cieľom projektu je študovať mechanizmy, ktorými pľúcny surfaktant relaxuje na hladký sval dýchacích ciest, ale aj zistiť, akú úlohu zohráva pľúcny surfaktant pri expozícii hladkého svalu bakteriálnemu endotoxínu a či dokáže priaznivo ovplyvniť predpokladaný nežiaduci efekt lipopolysacharidu na hladký sval dýchacích ciest. Ing. Juliana Topercerová sa v rámci metodiky snaží o in vitro experimenty s využitím prúžku hladkej svaloviny trachey a pľúc laboratórnych zvierat; využíva tiež orgánový kúpeľ s použitím príslušných látok (endotoxín, surfaktant).
Aký má projekt prínos pre odbornú a laickú verejnosť? Ako vysvetľuje jeho riešiteľka, projekt nadväzuje na doteraz získané výsledky na pracovisku a má za cieľ priniesť ďalšie originálne informácie o kľúčovej úlohe pľúcneho surfaktantu v obranných mechanizmoch pľúc počas modelu zápalu vyvolaného lipopolysacharidom. „Z medicínskeho hľadiska je potvrdenie úlohy surfaktantu v dolných dýchacích cestách dôležité, pretože poukazuje na to, že jeho poškodenie môže zohrávať úlohu napríklad pri astme alebo iných postihnutiach bronchov. Spoločenský prínos je v tom, že projekt sa rieši ako súčasť širšej problematiky na pracovisku a jeho výsledky budú zároveň podkladom pre obhajobu doktorandskej dizertačnej práce, ako aj v zapojení mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov.“
Dosiaľ bola v rámci projektu zrealizovaná prvá séria experimentov, kde sa hodnotila kontrakčná aktivita „zdravého“ tracheálneho a pľúcneho tkaniva po vystavení dvom rôznym dávkam lipopolysacharidu a hladkého svalu zvierat po podaní lipopolysacharidu počas 4 dní (vyvolanie zápalu). Výsledky sa vyhodnocujú.
Projekt sa realizuje na Ústave fyziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK v spolupráci s BioMedom JLF UK – Divízia Respirológia.
*********************************************
Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.
Odborný garant textu a foto poskytla: Ing. Juliana Topercerová z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského v Bratislave, Oddelenie Fyziológie
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ