So žiadosťou o pomoc či oporu sa obraciame na najbližších

15. apr. 2018 • Sociálne vedy

So žiadosťou o pomoc či oporu sa obraciame na najbližších

Rodina a blízki priatelia sú najväčšou oporou. Túto starú známu pravdu potvrdil aj výskum sociológov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK) s názvom Sociálne siete a sociálne zdroje. Výskum bol zameraný na zisťovanie spôsobov a foriem každodennej komunikácie a interakcie obyvateľov Slovenska a na zisťovanie rozsahu a kvality príbuzenských, priateľských a iných sietí a väzieb. Výskum je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP), realizovaného v takmer 50 štátoch sveta.

Vedci zisťovali, na koho sa v prípade potreby obyvatelia Slovenska obracajú so žiadosťou o pomoc či podporu. „Väčšina ľudí by sa v prípade choroby, ktorá si vyžaduje starostlivosť, a tiež keď potrebujú pomoc v domácnosti alebo v záhrade, obrátila na blízkeho člena rodiny – v oboch prípadoch takmer 67 %. Druhá najväčšia časť opýtaných by sa v takýchto prípadoch obrátila so žiadosťou o pomoc na vzdialenejšieho člena rodiny – 14 % a 17 %. Blízkeho kamaráta by poprosila o pomoc asi desatina opýtaných a na iných ľudí zo susedstva či na kolegov z práce by sa ako na prvých so žiadosťou o pomoc obrátil iba malý podiel respondentov,“ hovorí prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc., vedúci Katedry sociológie FiF UK.

Podobné výsledky boli zaznamenané aj v prípade zlého psychického stavu a potreby poradiť či porozprávať sa o rodinných problémoch. Aj v takomto prípade by väčšina ľudí požiadala o pomoc najskôr blízkeho člena rodiny, v tomto prípade by sa však už častejšie obrátili aj na ľudí mimo rodiny. Blízky kamarát či kamarátka sú tiež osobami, ktorých by ľudia ako prvých oslovili v prípade, že by sa chceli poradiť v súvislosti s rodinnými problémami (35 %), ale aj ísť sa zabaviť do spoločnosti (45 %).

„Kým blízka rodina pomáha pri praktických činnostiach, blízki priatelia sú nám oporou v prípade citových problémov či partnermi pri trávení voľného času. Menej často sa naši obyvatelia prednostne obracajú s prosbou o pomoc na susedov či kolegov z práce,“ zhrnul výsledky prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc.

Sociológovia z FiF UK uskutočnili výskum v septembri a októbri 2017. Roman Džambazovič z Katedry sociológie priblížil, že výskum „ISSP Sociálne siete a sociálne zdroje 2017“ bol realizovaný ako súčasť riešenie projektu „Medzi východom a západom, hodnotové integrácia alebo diverzita? Slovensko v medzinárodných komparatívnych výskumoch“ (APVV- 14-0527). Ide o projekt, ktorý sa realizuje v období rokov 2015 až 2019 a na ktorom spolupracujú tri pracoviská: okrem Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj Sociologický ústav SAV (hlavný riešiteľ, vedúci projektu Ing. Miloslav Bahna, PhD.) a Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

Projekt APVV pomocou dát z integrovaných dátových súborov z medzinárodných komparatívnych výskumov International Social Survey Programme (ISSP) a Comparative Study of Electoral Systems (CSES) umožní analyzovať slovenskú spoločnosť v medzinárodnom porovnaní. Spoločensko-vedná komunita na Slovensku nielenže získa vďaka zapojeniu do daných medzinárodných programov kvalitné údaje o názoroch a správaní obyvateľov všetkých krajín zapojených do daných programov, ale stáva sa súčasťou medzinárodnej vedeckej komunity, ktorá spolupracuje na príprave, návrhu, testovaní dotazníkov, ako aj na vyhodnocovaní získaných údajov a spätnom zlepšovaní použitej metodiky, uvádza Roman Džambazovič. Podľa neho to v konečnom dôsledku vedie k neustálemu skvalitňovaniu metodologických kritérií i rastúcej štandardizácii výskumných nástrojov a postupov. „Nie je prehnané tvrdiť, že účasť Slovenska v programoch komparatívneho výskumu je prejavom zapojenia sa do medzinárodného výskumného priestoru v rovnocennej pozícii s inými krajinami. Dôležitým motívom celého projektu je sprístupnenie získaných údajov pre širokú vedeckú komunitu u nás, ako aj v zahraničí. Údaje z výskumov sú totiž sprístupnené bez obmedzenia na vedecké či pedagogické účely, tak v medzinárodnom archíve sociálnych dát – GESIS, ako aj v Slovenskom archíve sociálnych dát (www.sasd.sav.sk). SASD sa stal súčasťou celoeurópskej siete CESSDA (Consortium of European Social Science Data Archives) a aj vďaka aktivitám a rozvoju SASD sa Slovensko stalo zakladajúcim členom európskej výskumnej infraštruktúry spoločenskovedných dátových archívov. Archivované dáta sú však prístupné nielen pre vedcov a vedkyne, ale aj pre študentov a širokú verejnosť.“

Pre dosiahnutie týchto cieľov je podľa odborníka nevyhnutné realizovať výskumné moduly vyššie spomínaných výskumných programov. Pripomína, že témami výskumov, ktoré už boli alebo ešte čakajú na realizáciu, sú: národná identita, občianstvo, pracovné orientácie, úloha vlády, sociálne siete, voličské správanie a politická komunikácia vo volebnej kampani. 

„Výskum ISSP Sociálne siete a sociálne zdroje 2017 je teda súčasťou medzinárodného zisťovania, ktoré sa realizuje v krajinách, ktoré sú zapojené do výskumného programu ISSP (v súčasnosti takmer 50 krajín sveta). V rámci programu sa každoročne pripravuje jeden tematický modul, ktorý sa následne po uplynutí určitého časového obdobia pravidelne opakuje. Umožňuje to komparáciu výsledkov medzi krajinami, ako aj porovnanie v čase. Žiaľ na Slovensku sa modul ´Social Networks and Social Resources´ realizoval prvýkrát až v roku 2017. V rámci medzinárodného programu ISSP sa však realizoval už v dvoch vlnách (v rokoch 1986 a 2001). Nakoľko ešte nie sú k dispozícii údaje z ostatných krajín zapojených do výskumu, nie je možné porovnávať odpovede respondentov zo Slovenska s odpoveďami respondentov z iných krajín. Po sprístupnení údajov aj z ostatných krajín (v roku 2019) budeme samozrejme informovať o názoroch a správaní našich obyvateľov z hľadiska medzinárodného porovnania,“ hovorí Roman Džambazovič.

Prínos pre širokú odbornú verejnosť spočíva podľa neho v zabezpečení participácie a zotrvania slovenskej spoločenskovednej komunity v medzinárodnom výskumnom priestore; skvalitnenie prípravy, realizácie a spracovania výskumných údajov; ich diseminácia do širšieho medzinárodného výskumného priestoru; získanie prístupu k údajom umožňujúcim medzinárodnú komparáciu, ktorého súčasťou je aj SR, atď. Poznatky o názoroch a správaní slovenskej populácie a možnosť ich porovnania v čase a porovnanie s inými krajinami umožňujú identifikovať trendy, ukazujú na postavenie Slovenska v medzinárodnom kontexte a v neposlednom rade ponúkajú netriviálne informácie pre tvorcov verejných politík.

„Pre laickú verejnosť znamená projekt v rámci, ktorého sa výskum ISSP Sociálne siete a sociálne zdroje 2017 realizoval, získanie informácií o spomínaných tematických oblastiach. Konkrétny výskum umožnil získať poznatky o kvantitatívnej ako i kvalitatívnej stránke sociálnych väzieb jednotlivcov. Získali sme informácie o tom, aké majú ľudia sociálne väzby, koľkých a akých ľudí poznajú, na koho sa obracajú o pomoc, o vnímanej spokojnosti s týmito osobnými väzbami, o spôsoboch vzájomnej komunikácie a pod. Dáta umožňujú teda identifikovať dôležité charakteristické črty ´sociálneho kapitálu´ jednotlivca a jeho rodiny, ktorý je potenciálne využiteľným sociálnym zdrojom pomoci a podpory v súčasnej slovenskej spoločnosti. Získali sme dôležité informácie o pociťovanej sociálnej súdržnosti a miere sociálnej integrácie,“ hovorí Roman Džambazovič.

Analýza sociálnych sietí však podľa neho ponúka nový pohľad aj na skúmanie sociálnych nerovností, nakoľko sú sociálne kontakty a väzby, ich deverzita a vertikalita výrazným zdrojom životných šancí. „Ich kvalita a rozsah často determinuje životy jednotlivcov a ich rodín, nakoľko ponúka pre nich dôležitý zdroj pomoci a možný zdroj sociálnej mobility. Bude z týchto spomínaných dôvodov zaujímavé aj medzinárodné porovnanie krajín. Môžeme napríklad testovať, či sa štáty líšia z hľadiska kvality i kvantity sociálnych kontaktov, najčastejšieho spôsobu interakcií, možností mobilizovať tieto sociálne kontakty napríklad v závislosti od miery dosiahnutej urbanizácie či typu rodinného usporiadania (založeného na silných rodinných väzbách a medzigeneračnej rodinnej solidarite) atď.“

V čo najskoršom období vedcov čaká archivácia výskumu a jeho sprístupnenie širokej odbornej verejnosti. „Čakáme na integrovaný dátový súbor, ktorý nám dovolí medzinárodné porovnanie. Projekt pokračuje ďalej – pripravujú sa a budú sa realizovať ďalšie výskumy, ktoré budú podkladom pre mnohé analýzy identifikujúce miesto Slovenska v medzinárodnom porovnaní; pracuje sa na analýzach údajov z už realizovaných výskumov; archivujú a sprístupňujú sa ďalšie spoločenskovedné výskumy (mnohé by sa už nenávratne stratili alebo zapadli do zabudnutia) a pokračuje snaha o získanie ďalších finančných prostriedkov nutných na zotrvanie v medzinárodných výskumných programoch,“ uviedol Roman Džambazovič.

Terénny zber údajov zabezpečila agentúra MEDIAN SR, s. r. o., na reprezentatívnej vzorke 1 404 respondentov starších ako 16 rokov vybraných metódou stratifikovaného náhodného výberu. Výskum sa uskutočnil vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja (projekt APVV-14-0527).

 

Informácie poskytli: Mgr. Lenka Miller, poverená vedením Oddelenia vzťahov s verejnosťou a Roman Džambazovič, Katedra sociológie, Filozofická fakulta obaja z Univerzity Komenského v Bratislave

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustarčné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2017 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Cievy v ľudskom tele by mohli obísť našu zemeguľu na rovníku dvakrát.
Zistite viac