Matematika naša, každodenná

14. júl. 2017 • Matematické vedy

Matematika naša, každodenná

Kde všade sa v súčasnej dobe matematika využíva? Do akej miery je potrebná v doprave, v rámci moderných informačných technológií, ako nám pomáha k zvýšeniu bezpečnosti; skrátka, ako ju môžeme využiť v bežnom živote? Faktom je, že vplyv matematiky je stále viac a viac rozhodujúci pre rozvoj informačnej spoločnosti. Alebo je možný aj život bez matematiky?

Takéto otázky si položili hostia počas diskusie v rámci druhého dňa Festivalu vedeckých filmov. Premietnutý bol dokument Matematika a informatika ako základ znalostných systémov, ktorý účastníkov zaviedol aj do takých oblastí života, v ktorých by sme súvislosť s matematikou a informatikou vôbec nepredpokladali... To, že matematika 21. storočia je strategickým kľúčom kultúrneho a ekonomického rozvoja ako súčasť mnohých technologických objavov, sa zas dozvedeli v druhom dokumentárnom filme Je možný život bez matematiky? V dokumente bolo zdôraznené, že progresívnosť akýchkoľvek vedeckých disciplín je daná úrovňou ich matematizácie a tá zasa ovplyvňuje blaho nášho bytia – po zdravotnej, materiálnej aj duševnej stránke. Hosťami diskusie boli prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.  

Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. uviedol, že za sedem rokov v živote matematiky sa toho udialo veľmi veľa. „Ten dôvod je najmä využitie moderných počítačov pretože to, čo sa ešte pred siedmymi rokmi nedalo napr. počítať alebo simulovať na počítačoch, sa dnes už dá. Ako jeden z príkladov, možnože si spomínate, boli kedysi také bezpečnostné šifry aj na DVD prehrávačoch aj na bežnú komunikáciu e-mailom, ktoré boli tzv. malobitové alebo krátke – prvočísla, ako ste mohli vidieť. Pomocou najmodernejších počítačov sa tieto šifry podarilo zlomiť.“ Známe sa stalo  zlomenie kľúča na DVD prehrávačoch, ktoré v podstate viedlo k tomu, že sa v súčasnosti začínajú používať väčšie prvočísla – 256 bitové kódy a viac na to, aby prípadné prelomenie bolo ešte rádovo komplikovanejšie. „Je otázne, do kedy tieto kódy vydržia, pretože vývoj ide rýchlo dopredu,“ povedal prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc.

Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. spomenula svoju doménu – geometriu. „Tam je priamy súvis s počítačovou grafikou, disciplínou, ktorá v poslednom období zaznamenala obrovský rozvoj. Dnes si už nikto nevie predstaviť prácu s počítačom bez toho, aby nevyužíval nejaké vizualizácie, že by nefungoval vo virtuálnej realite a nejakým spôsobom nežil aj v trojrozmernom priestore, aj keď virtuálnom. Počítačová grafika má veľký význam práve pri rôznych aplikáciách, konkrétne napr. v strojárstve, kde sa už nedá nejakým spôsobom modelovať napríklad činnosť motora, ani povedzme navrhnúť karoséria automobilov bez toho, že by sa nevyužívali dynamické softvéry, ktoré to umožňujú.“ Odborníčka pripomenula, že toto všetko je možné len na základe toho, že boli vytvorené korektné algoritmy počítačovej grafiky založené na elementárnych poznatkoch geometrie. „Čiže môžeme povedať, že počítače nám dnes slúžia ako nástroje, ktoré nám pomáhajú zvládnuť mnohé úlohy lepšie, ako naše predĺžené ruky a oči, že naozaj nám tie.“ 

Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.

Prof. RNDr. Pavla Brunovského, DrSc. udivuje, že napriek všetkým úspechom a veciam, ktoré sa dajú matematicky a racionálne zdôvodniť, ľudia stále zostávajú vo všelijakých mýtoch, a to napr., že hrajú hazardné hry, na ktorých vždy prehrajú, na čo existuje jednoduché matematické zdôvodnenie. „Alebo taká téma očkovania, čo teraz v spoločnosti rezonuje. Matematicky sa dá veľmi dobre zdôvodniť, prečo sa ľudia očkovať majú. Chcem tým povedať, že napriek týmto poznatkom sa ľudia vracajú k úplne nezmyselným nevedomostným prístupom.“

Nasledovala aj otázka z hľadiska, a síce, či sa dá o nejakej časti matematiky povedať, že je v dnešných časoch najpotrebnejšia a najviac využívaná? 

Názor prof. RNDr. Daniela Ševčoviča, DrSc. je, že je to ťažká otázka a nedá sa žiadna z disciplín nejakým spôsobom vyzdvihnúť. „Snáď teraz prevládajú aplikačné prístupy matematiky. Či už modelovanie, numerická matematika alebo počítačová grafika. Ale treba povedať, že za tým je hlboké poznanie, bez ktorého by vývoj týchto nových metód nebol možný. Myslím si, že na toto priamočiara odpoveď nie je. Navyše matematika má takú samoočistnú funkciu, že keď sa začne vyvíjať nejaká suchá ratolesť (niečo, čo nebude mať v budúcnosti význam), tak na to matematicky prídu a opustia ju.“

Takých situácií bolo podľa neho aj v minulosti už veľa. „Napr. v minulom storočí (dve storočia dozadu) bola populárna taká téma, ktorá teraz populárna nie je, ako napr. reťazové zlomky alebo delenie veľkých čísel, algoritmy na ručné odmocňovanie a pod. Ale proste za našich čias bola ešte skúška z numerickej matematiky taká, že sme delili jedno stomiestne číslo druhým dvestomiestnym číslom. Samozrejme algoritmicky je to pekná záležitosť, ale z hľadiska nejakého využitia asi nie. Takže odpoveď je, že asi neprevláda žiadna z tých disciplín...“

Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. uviedol, že je rád, že zažil aj veci ohľadom praktického počítania, takže mu nerobí problém počítať a nerobiť chyby. „Na druhej strane si uvedomujem, že keď sú v porovnaní s kalkulačkami dnes už k dispozícii také technické prostriedky ako tablety, počítače, mobily, tak začína byť trošku anachronické počítať niečo z hlavy. Každý človek má obmedzený čas aj na rozmýšľanie aj na tvorbu, čo znamená, že sa nemôžeme venovať všetkému rovnako intenzívne, tak ako sa venovali kedysi starí Gréci. Šlo prevažne o geometriu, no v súčasnosti sa musíme venovať aj iným oblastiam nielen geometrii, hoci geometria naučila ľudí rozmýšľať.“ 

Matematika bola témou druhého dňa tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa konal v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR. Mottom tohtoročného festivalu bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. 

Foto: FVF 2017

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
e-noviny Vedecký kaleidoskop
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND
TVT 2017 výtvarná súťaž
Veda v Centre
TVT 2017 fotografická súťaž
kúpa časopisov jún 2016
kam za vedou 1
QUARK
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľudské oko má rozlíšenie 578 megapixelov.