Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V Slovenskom krase objavili unikátnu albinotickú salamandru škvrnitú

Justína Mertušová

Ružové sfarbenie spôsobuje strata čierneho farbiva – melanínu.

Albinotická ružová salamandra v prostredí prírody.

Albinotická salamandra zo Zádielskej planiny v Slovenskom krase Zdroj: Gabriel Lešinský

Slovenskí vedci stáli pri výnimočnom náleze albinotickej ružovej salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra), ktorej koža nie je sfarbená typicky dočierna. Je to vôbec prvý nález tejto farebnej odchýlky na našom území. Svoje výsledky publikovali spolu s kolegami z Chorvátska v zahraničnom časopise Herpetology Notes.

Čo je albinizmus?

Albinizmus je vrodená absencia enzýmu tyrozinázy, ktorý je nevyhnutný pri tvorbe pigmentu melanínu. Pri albinotických jedincoch sa prejavuje odlišným sfarbením častí tela, za ktoré je melanín zodpovedný. Mnohé živočíchy okrem cicavcov môžu byť albíny, ale keďže okrem melanínu produkujú aj iné pigmenty, nemusia sa javiť čistobiele.

Prvý záznam o farebnej aberácii (individuálnej odchýlke spôsobenej nedostatkom melanínu) salamandry škvrnitej pochádza zo 17. storočia.

„V Európe, napríklad v Taliansku, už boli opísané podobné odchýlky vo sfarbení dospelých salamandier, ale na Slovensku zatiaľ nie. Spojili sme sa s viacerými zoológmi, no nik z nich dospelú albinotickú salamandru na Slovensku zatiaľ nezaznamenal. O tento faunistický údaj prejavili záujem odborníci z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), ktorí zostavujú databázu farebných aberácií obojživelníkov u nás,“ uviedol spoluautor štúdie a dlhoročný jaskyniar Gabriel Lešinský pre Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.

Doposiaľ vedci naprieč Európou zhromaždili iba 124 záznamov rôznych farebných odchýlok salamandry škvrnitej s nedostatkom melanínu. Väčšina z nich pochádzala z Nemecka a zo Španielska.

Rôzne kategórie melanínového nedostatku

Pre salamandry je typické čierne sfarbenie celého povrchu kože, ktorú zdobia nápadné žlté škvrny. Prirodzená je aj sýtočierna farba očí. Autori štúdie klasifikovali štyri rôzne aberácie albinizmu od úplného vymiznutia melanínu (amelanizmus), ktorý sa prejavuje ružovou kožou a nedostatkom čierneho pigmentu v očiach, až po čiastočné sfarbenie (hypomelanizmus), keď sú jedince fľakaté čierne so žltými škvrnami.

Vďaka spomínanej klasifikácii vedci prispeli troma novými objavmi aberantných salamandier škvrnitých, ktoré sa vyskytli v Európe.

Albinotická salamandra škvrnitá na listoch..

Albinotická salamandra škvrnitá z Chorvátska. Zdroj: Ivo Peranić

Albinizmus salamandier na Slovensku

Väčšina doterajších záznamov o albinotických salamandrách pochádza z oblastí Holzminden a Wuppertal v Nemecku.

„S takýmto prejavom variability vo sfarbení sme sa pri salamandre doposiaľ napriek dlhoročnej regionálnej batrachologickej praxi ešte nestretli. Na viacerých zimoviskách v jaskyniach či banských dielach na východnom Slovensku, kde sme pozorovali rádovo až stovky salamandier počas hibernácie, sme dosiaľ podobnú odchýlku (aberáciu) za tie roky nezaznamenali,“ uviedol Lešinský.

Prvou autorkou štúdie je zoologička Monika Balogová z UPJŠ v Košiciach, ktorá 6. júna 2014 našla prvé zmienky o albinotickej salamandre. V Starohorských vrchoch sa jej podarilo vypátrať salamandrie larvy, ktorých koža obsahovala málo melanínu, a tak boli v porovnaní s typicky sfarbenými jedincami oveľa svetlejšie. Zaradili ich do kategórie hypomelanínových salamandier.

Neskôr, v máji 2021, Gabriel Lešinský našiel na Zádielskej planine ďalšieho hypomelanínového jedinca salamandry, tentoraz výnimočne dospelého. Spozoroval ho v listoch bukového lesa v blízkosti miestneho prameňa s efemérnym vodným tokom (tokom, ktorý je dlho bez vody a naplní sa len po občasných dažďoch alebo keď sa topí sneh), ktorý salamandry využívajú na kladenie ikier.

„Typickú čiernu farbu vystriedala svetloružová v dôsledku presvitania krvou bohato zásobených podkožných tkanív, ktoré prestupuje sieť tenkostenných kapilár. Sfarbenie typických škvŕn, rozptýlených na koži, bolo obvyklé – žlté. Ide o veľmi zriedkavý prípad albinotickej salamandry škvrnitej,“ povedal Lešinský.

Ťažký boj o prežitie

Jedince s absenciou melanínu v koži alebo očiach čelia počas života rôznym evolučným problémom. Napríklad pre svoje nápadnejšie, svetlé sfarbenie sa v prírode častejšie stávajú korisťou. Nevýhodou niektorých je aj strata varovného sfarbenia – žltých škvŕn, ktoré slúžia na odpudzovanie predátorov.

Mnohé albinotické salamandry majú okrem toho problémy so zrakom a sú náchylnejšie na slnečné žiarenie. Pre horšie videnie majú sťaženú schopnosť lovu potravy a v prípade nebezpečenstva nedokážu tak rýchlo uniknúť. Jedince so zníženou tvorbou melanínu majú často aj morfologické abnormality končatín a chvosta, a preto mnohé neprežijú metamorfózu alebo zahynú krátko po nej.

Väčšinu doterajších pozorovaní tvoria fotografie larválneho štádia. Pozorovanie dospelých jedincov s farebnými aberáciami je pre ich vysokú mortalitu veľkou vzácnosťou.

Zdroj: HerpetologyNotes, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, NationalGeographic

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky