VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rok 2021 je Medzinárodným rokom jaskýň a krasu

Marta Bartošovičová

Cieľom sprievodných aktivít je snaha o zvýšenie environmentálneho povedomia verejnosti a naplnenie hesla: „Poznávať, rozumieť, chrániť.“  

Demänovská jaskyňa slobody. Zdroj: krasneslovensko.eu

Medzinárodná speleologická únia (UIS) vyhlásila s vedomím UNESCO Medzinárodný rok jaskýň a krasu. UIS je celosvetová organizácia so sídlom v Slovinsku. Venuje prieskumu, dokumentácii, štúdiu a ochrane jaskýň prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Združuje jednotlivé národné organizácie zamerané na výskum, objavovanie a ochranu jaskýň i krasu. Jedným z členov UIS je aj Slovenská speleologická spoločnosť.

UIS organizuje každé štyri roky speleologický kongres s medzinárodnou účasťou – najvýznamnejšie svetové zhromaždenie vedcov, manažérov, pedagógov a prieskumníkov, ktorí sa zaoberajú výskumom jaskýň a krasu. V tomto roku sa bude konať v Chambery vo Francúzsku už 18. medzinárodný speleologický kongres, rozšírený o oslavu Medzinárodného roka jaskýň a krasu (ISC).

V rámci medzinárodného roka sa uskutoční viacero ďalších vedeckých a vzdelávacích akcií. Všetky zúčastnené organizácie z 54 krajín sveta pripravujú rôzne podujatia, prostredníctvom ktorých chcú predstaviť fenomén krasu a jaskýň, ich význam a dôležitosť ich ochrany. Aktivitami chcú zvýšiť environmentálne povedomie širokej verejnosti a naplniť tak motto: „Poznávať, porozumieť, chrániť.“ Okrem členských štátov UIS sa na podpore myšlienky podieľajú desiatky medzinárodných a národných organizácií: http://iyck2021.org/.

Jaskyne a kras predstavujú neoceniteľné zdroje

Kras zaberá 12 percent súše na Zemi. Krasová krajina má pre človeka neoceniteľný význam. Zásoby vôd v krase predstavujú približne 20 percent svetových zdrojov pitnej vody, ktoré čerpá časť ľudskej populácie, a zahŕňajú najvýdatnejšie studne a pramene na Zemi.

Jaskyne predstavujú unikátne ekosystémy podporujúce ekologickú rozmanitosť a stabilitu. Okrem toho, že sú zdrojom vody, sú domovom vzácnych živočíchov a zároveň sú oddávna úzko späté s ľuďmi. Stovky jaskýň po celom svete sú sprístupnené turistom a mnohé z nich sú i medzi lokalitami Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyne každoročne navštevuje zhruba 150 miliónov turistov, ktorí prinášajú životne dôležitú podporu viacerým národným ekonomikám.

Slovensko patrí medzi najväčšie jaskyniarske veľmoci

Na Slovensku zaberá kras 2700 km2, čo je asi 5,5 percenta nášho územia. V súčasnosti je v SR zdokumentovaných viac ako 7500 jaskýň a priepastí. Za národné prírodné pamiatky je vyhlásených 44.

Podľa zákona NR SR o ochrane prírody a krajiny boli všetky jaskyne a priepasti na území Slovenska ustanovené za prírodné pamiatky. Najvýznamnejšie z nich vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia SR za národné prírodné pamiatky, konkrétne sú to Belianska, Bystrianska, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová, Dobšinská ľadová, Domica, Driny, Gombasecká, Harmanecká, Jasovská, Ochtinská aragonitová a Važecká jaskyňa. Z uvedených jaskýň má najväčšiu návštevnosť Demänovská jaskyňa slobody (aj 175 tisíc osôb ročne).

K iniciatíve UIS sa pripája aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa slovenských jaskýň, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva a Slovenská speleologická spoločnosť. V roku 2021 si pripomenú tiež významné výročia, a to 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody a 150 rokov od prvého speleoarcheologického výskumu na území Slovenska, ktorý sa uskutočnil v Liskovskej jaskyni.

V súvislosti s Medzinárodným rokom jaskýň a krasu a s uvedenými výročiami sa na Slovensku uskutočnia zaujímavé podujatia, akými sú inaugurácia pamätnej mince či poštovej známky, séria reportáží z jaskýň, prednášky a tematické exkurzie pre verejnosť, jaskyniarske leto pre deti a mládež. Pripravuje sa tiež vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou.

V zozname UNESCO je aj šesť jaskýň zo Slovenska

Krásu a čaro nášho svetového prírodného dedičstva môžu najlepšie spoznať ich návštevníci. Z pätnástich sprístupnených jaskýň na Slovensku je až šesť zapísaných do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO, a to Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Ostatné jaskyne a priepasti svetového dedičstva nie sú sprístupnené pre verejnosť. Mnohé z nich sú ťažko dostupné. Do ich podzemia vstupujú iba skúsení jaskyniari či speleoalpinisti pomocou lanovej techniky alebo náročným lezením a plazením. Do niektorých častí jaskýň s vodnými sifónmi alebo zaplavenými úsekmi prenikajú iba speleopotápači.

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie prírodné unikáty a krásy Slovenska. Čo sa hĺbky a dĺžky týka, jaskyňa patrí medzi najväčšie ľadové jaskyne na svete. Jej poloha umožňuje, aby sa v nej celoročne udržiavala teplota pod bodom mrazu. Práve tento faktor zohral z dlhodobého hľadiska kľúčovú úlohu pri vytvorení ľadovej výzdoby. Zaľadnenie vzniká v priestoroch, kde sa v zime hromadí klesajúci studený vzduch. Ten jaskyňu prechladzuje a udržiava teplotu pod bodom mrazu. Pre tvorenie ľadu je tiež dôležitý dostatok priesakovej vody, ktorá v jaskyni zamŕza. Celkový objem ľadu v jaskyni sa odhaduje na 110 tisíc m3.

Domica je nielen najväčšou jaskyňou Slovenského krasu, ale aj jednou z najkrajších na Slovensku. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Patrí medzi podzemné mokrade medzinárodného významu Ramsarského dohovoru. Má bohatú geologickú výzdobu, ktorú charakterizujú kvapľové štíty, bubny a kaskádovité jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazierka). Je to naša jediná jaskyňa, ktorá návštevníkom ponúka podzemnú plavbu. S dĺžkou asi 25 km je súčasťou cezhraničného slovensko-maďarského jaskynného systému Domica – Baradla. V roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Dobšinská ľadová jaskyňa. Zdroj: unesconadosah.sk

Gombasecká jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa tu aj iné formy stalaktitov, stalagmitov, rôzne sintrové náteky a kôry. Pozoruhodný je nález mnohonôžky rodu Typhloiulus sp., ktorá dĺžkou tela 26 mm predstavuje doteraz najväčšieho troglobionta – pravého jaskynného živočícha slovenských jaskýň. Netopiere sa v jaskyni vyskytujú len ojedinele v jarnom období. Vo vstupnej chodbe od jesene do jari sa tu zdržiavajú salamandry škvrnité. Jaskyňa je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému, do ktorého patrí i jaskyňa Silická ľadnica.

Krásnohorská jaskyňa je výnimočná aj tým, že sa v nej nachádza unikátny 34-metrový Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, ktorý váži približne 2000 ton, a patrí medzi najväčšie sintrové útvary na svete. Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Mnohí ho považujú za zázrak prírody, pretože vyrástol za menej ako 10 tisíc rokov. Ročne mu pribudne približne až 200 kg hmoty. Vstup do jaskyne je verejnosti povolený, avšak iba v sprievode skúsených vodcov a v kompletnom jaskyniarskom výstroji. Pomocou lán a drevených lavičiek prekonávajú návštevníci podzemný potok Buzgó, pretekajúci celou hlavnou časťou jaskyne.

Od roku 1995 sa v Jasovskej jaskyni začali ozdravovacie pobyty deti pre trpiace alergiami a astmou. Konajú sa v Dóme netopierov. Zdroj: unesconadosah.sk

Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Podľa archeologických nálezov je zrejmé, že jaskyňa bola osídlená už v neolite, možné je krátkodobé osídlenie už v paleolite. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov. Je jednou z troch slovenských jaskýň (spolu s Bystrianskou jaskyňou a Belianskou jaskyňou) zameraných na speleoterapiu. Ozdravovacie pobyty pre deti trpiace alergiami a astmou sa začali v Jasovskej jaskyni realizovať od roku 1995. Jaskyňa je tiež popredným zimoviskom netopierov na Slovensku (18 druhov).

Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje vo svetovom meradle unikátny prírodný výtvor. Je zaujímavá aj svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov. Jaskyňa bola objavená náhodne pri razení geologickej prieskumnej štôlne v roku 1954. Zistili sa v nej tri generácie aragonitu, pričom vek prvej sa odhaduje až na 138 tisíc rokov. Bohatosťou a rôznorodosťou foriem aragonitovej výplne sa radí medzi najhodnotnejšie jaskyne svojho druhu na svete, vďaka čomu bola v roku 1995 zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Na svete existujú len tri sprístupnené aragonitové jaskyne – jedna je v Mexiku, druhá v Argentíne a tretia na Slovensku. Slovenská je z nich najkrajšia.

Ochtinská aragonitová jaskyňa. Zdroj: unesconadosah.sk

Na západnom Slovensku je sprístupnená iba jaskyňa Driny v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami predstavuje sústavu užších puklinovitých koróznych chodieb, avšak s krásnou kvapľovou výzdobou.

Čo sa skúma a monitoruje v jaskyniach?

Jaskyne predstavujú špecifické prírodné geosystémy s viacerými špecifickými fyziognomickými črtami komponentov geografickej (krajinnej) sféry, priestorovou organizáciou a prírodnými procesmi. Vyznačujú sa priestorovou (vertikálnou a horizontálnou) štruktúrou a časovými i priestorovými zmenami geosystémov.

Geoekologický výskum a ochrana jaskýň získava poznatky dôležité pri riešení rôznych analytických a syntetických úloh vrátane environmentálnych problémov v krasovej krajine. Jaskynné geosystémy majú silné väzby s povrchovými krajinnými systémami. Ide najmä o priesaky zrážkových vôd a ponorné vodné toky. Keďže krasová priepustnosť v rozpustných horninách je spätá s nízkou filtračnou schopnosťou, samočistiaca schopnosť znečistených podzemných vôd v krase je malá, v pokročilom stupni krasovatenia takmer neexistuje.

Geologický výskum v jaskyniach sa spočiatku vykonával prevažne v rámci speleologických prieskumov a obmedzoval sa najmä na opis horninového prostredia a tektonických pomerov. V súčasnosti je tento výskum obšírnejší, zameraný na poznanie komplexných prírodných hodnôt podzemných priestorov, zákonitostí prírodných procesov z hľadiska účinnej ochrany jaskyne, objasnenia genézy jaskyne ako aj geologického vývoja okolitého územia. Jeho dôležitou súčasťou je datovanie jaskynných sedimentov a sledovanie tektonických pohybov vo vybraných jaskyniach.

Jaskyňa Driny. Zdroj: smolenice-com

Geomorfologický výskum, poznatky o morfológii, vzniku a vývoji podzemných priestorov patria medzi základné a najdôležitejšie údaje o jaskyniach. Na základe výskumu skalných tvarov a uloženia sedimentov možno rekonštruovať bývalé hydrografické podmienky a postupnosť vývoja jaskýň. Mnohé jaskyne sa vytvárajú v závislosti od vývoja terénu okolitého územia. Geomorfologický výskum jaskýň na Slovensku vykonáva a zabezpečuje najmä Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.

Hydrologický a hydrochemický výskum jaskynných systémov spočíva predovšetkým v monitorovaní charakteru kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností krasových vôd a ich prípadných zmien v priestore a v čase, ako aj v objasnení veľakrát zložitých podmienok ich obehu.

Jedným zo základných prírodných činiteľov pri krasových procesoch je klíma. Jej komplexný výskum a monitoring prináša poznatky, ktoré zvlášť pri jaskyniach sprístupnených verejnosti pomáhajú prijímať riešenia na ich zachovanie v pôvodnom stave, čo je úlohou speleoklimatologického výskumu a monitoringu.

Biospeleologický výskum a monitoring poskytuje základné údaje o kvalitatívnom a kvantitatívnom zastúpení prítomných zložiek jaskynnej fauny (živočíšstva). Získané poznatky zo základného inventarizačného výskumu bezstavovcov vedú k účinnejšej ochrane organizmov žijúcich v jaskyniach. Zimoviská netopierov na území Slovenského krasu patria medzi najvýznamnejšie na Slovensku a mnohé z nich majú aj celoeurópsky význam.

Kolónia podkovárov veľkých. Zdroj: npslovenskykras.sopr.sk

Správa slovenských jaskýň podporuje aj úlohy súvisiace s paleontologickým výskumom, zameraným na získavanie fosílnych a subfosílnych kostrových pozostatkov stavovcov z podzemných priestorov. Aktívne sa podieľala na odbornej príprave paleontologickej expozície medveďa jaskynného vo Važeckej jaskyni a zabezpečila datovanie jeho fosílnych zvyškov z menovanej jaskyne.

Spolupráca vo výskume bezstavovcov

V poslednom období sa na výskume jaskynných bezstavovcov významne podieľa Katedra zoológie a ekológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Přírodovědecká fakulta KU v Prahe, Ústav půdní biologie AV ČR v Českých Budějoviciach a Ústav zoológie SAV v Bratislave.

Na monitoringu netopierov sa spolupodieľa Skupina pre ochranu netopierov vo Zvolene a Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Miniopterus v Bratislave. Na paleontologickom výskume sa zúčastňuje Katedra geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, VERA – laboratórium Fyzikálnej fakulty Viedenskej univerzity v Rakúsku – a niektorí špecialisti na vybrané skupiny organizmov z ďalších inštitúcií.

Odborné podujatia

Správa slovenských jaskýň organizuje každé dva roky vedecké konferencie. V rámci odborného programu sú prezentované najmä najnovšie výsledky z výskumu, monitoringu a ochrany jaskýň na Slovensku. Viaceré z nich sú výsledkom medzinárodnej spolupráce. Nechýbajú ani referáty týkajúce sa speleologickej dokumentácie, prevádzky sprístupnených jaskýň a histórie jaskyniarstva.

Pripomíname, že všetky sprístupnené jaskyne v správe Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky sú kvôli pandémii COVID-19 od 2. 10. 2020 pre verejnosť do odvolania zatvorené.

Zdroje:

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.