Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kozy preferujú šťastných ľudí

Justína Mertušová

Vedci zistili, že dokážu rozlíšiť pozitívne a negatívne výrazy tváre.

Dievča na lúke kŕmi kozičky.

Dievča kŕmi kozičky. Zdroj: iStock

Všetci dobre vieme, že psy dokážu vycítiť našu náladu. Vedia, kedy sme šťastní a, naopak, kedy prežívame ťažké chvíle. Najnovšia štúdia hovorí, že nielen psy, ale aj kozy majú talent vyčítať z ľudskej tváre emócie.

Výrazy tváre sú pre ľudí bohatým zdrojom sociálnych informácií, a preto zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii sociálnych interakcií. Okrem človeka však používajú rôzne výrazy tváre aj iné druhy živočíšnej ríše. Otázka, či a ako zvieratá vnímajú emocionálne výrazy tváre, je veľmi zaujímavá a môže nám poslúžiť k pochopeniu základných funkcií a fylogenetického pôvodu mimiky.

Ľudia a primáty majú bohatý repertoár výrazov tváre a sú schopné ich v rámci svojho druhu rozlišovať. Dokonca aj taký živočíšny druh, ako sú ovce, preukázal niektoré sofistikované sociálne zručnosti, napríklad dlhodobú vizuálnu pamäť tvárí iných oviec a rozlišovanie obrazov rovnakých jedincov s rôznymi emóciami. Vtáky, kone a psy vedia navyše na individuálnej úrovni rozoznávať zvieratá nielen svojho, ale aj iného druhu. Predpokladá sa však, že rozlišovanie výrazov tváre spojených s emóciami nie nám vlastnému druhu je obzvlášť náročné, pretože rôzne druhy nevyjadrujú emócie nevyhnutne rovnakým spôsobom.

Koza sa pozerá na usmievajúce dievča.

Koza a dievča. Zdroj: iStock

Kozy čítajú výrazy ľudskej tváre

V dôsledku domestikácie sa stali spoločenské zvieratá, napríklad psy a kone, veľmi dobré vo vnímaní ľudských komunikačných signálov. Kozy boli na rozdiel od psov a koní domestikované výlučne na úžitkovú výrobu. Nedávny výskum však zistil, že sú citlivé na výraznejšie ľudské správanie (napríklad prejavujú správanie zamerané na človeka pri riešení problémov a v závislosti od pozornosti človeka svoje správanie menia).

Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením Alana McElligotta z londýnskej Queen Mary Univerzity pozoroval kozy v útulku Buttercups v Kente. Snažili sa pochopiť, či zvieratá, ktoré boli domestikované a slúžili výlučne na produkciu, teda neplnili úlohu spoločníkov, dokážu rozlíšiť rôzne výrazy ľudskej tváre.

Odborníci ukázali kozám vo veku troch až devätnástich rokov zábery šťastných a nahnevaných ľudí, pričom sledovali ich reakcie. Na testovanie použili čiernobiele fotografie tvárí mužov aj žien, ktoré vyjadrovali pozitívne (šťastné) a negatívne (nahnevané) emócie. Za pozitívnu interakciu kôz považovali vedci pozeranie sa na obrázky alebo fyzickú interakciu (dotýkanie sa ňufákom) s nimi.
Zistili, že kozy dokážu rozlišovať medzi šťastnými a nahnevanými fotografiami tej istej osoby, čo naznačuje, že sú schopné vizuálne odlíšiť ľudské tváre, ktoré vyjadrujú rôzne emocionálne stavy. „Pozorovali sme, že kozy uprednostňujú interakciu so šťastnými tvárami, čo znamená, že sú citlivé na emocionálne podnety ľudskej tváre,” uvádzajú autori v štúdii, ktorú publikovali v časopise Royal Society Open Science.

Vedci dokonca zverejnili video z testovania na Twitteri.

Asymetrické spracovanie emócií v mozgových hemisférach

Zaujímavým pozorovaním bolo, že kozy výrazne preferovali interakciu s pozitívnymi obrázkami, keď boli na pravej strane testovacej arény. Kozy očividne využívajú na spracovanie informácií týkajúcich sa emócií len jednu hemisféru. Podľa vedcov môžu zapájať rozdielne ľavú a pravú mozgovú hemisféru, pričom len jedna z nich je pre toto správanie dominantná. Alebo zapájajú pravú hemisféru, aby sa vyhli negatívnym obrázkom na ľavej strane.

Vo vedeckej komunite existuje hypotéza o asymetrickom spracovaní emócií cicavcov. Tá hovorí, že pravá hemisféra spracováva dominantne negatívne emócie, ako je strach a agresia, a ľavá hemisféra slúži na spracovanie pozitívnych emócií.

Psy sa napríklad v reakcii na averzívne (založené na vyvolávaní nechuti a odporu, pozn. red.) emocionálne podnety otáčajú doľava. To znamená, že ich spracovávajú pravou mozgovou hemisférou, zatiaľ čo ľavá hemisféra je určená na pozitívne sociálne interakcie a neaverzívne čuchové podnety. Pozorovanie koní taktiež potvrdzuje asymetrické spracovanie emócií. Kone používajú prednostne pri pohľade na človeka, ktorý k nim prejavuje pozitívne emócie, svoje pravé oko (spracovanie ľavou hemisférou). Na pravú stranu sa orientujú, aj keď počujú volanie známej osoby. Sprava totiž dokážu lepšie priradiť ľudský hlas a vizuálny podnet, čo naznačuje, že na rozpoznávanie známych jedincov im slúži ľavá hemisféra.

Viete, ako chovať kozu?

Koza domáca (Capra hircus) je druh z rodu Capra. Koza poskytuje hodnotné mlieko, mäso, kožu a rohovinu. Hovorí sa: „Koza, to je prakticky ovca s mozgom.“
Ak si chcete zadovážiť kozu a ide vám predovšetkým o mlieko, najviac ho produkujú väčšie biele kozy. V Európe je najvýkonnejším dojným plemenom sánska koza, ktorá dala šľachtiteľský základ aj našej bielej koze. Koza biela krátkosrstá vznikla krížením českých a slovenských kôz so sánskym plemenom s prídavkom bulharskej a rumunskej krvi.
Pri kúpe kozy je dôležité skontrolovať jej zdravotný stav. Nechajte si ukázať, ako chodí, v akom stave má paznechty, vemeno a srsť. Obľúbeným trikom niektorých predajcov je predať neskúsenému chovateľovi starú dojnicu.

Ak chcete mlieko, musíte kozu každoročne pripustiť, aby mala kozliatko. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne. Pokiaľ si kúpite vyslovene druh určený na mlieko, dokáže vyprodukovať aj tri až päť litrov. Na živú hmotnosť dosahuje koza biela najvyššiu dojnosť z hospodárskych zvierat – 10- až 20-násobok svojej živej hmotnosti.

Podobne ako iné domáce zvieratá, aj koza potrebuje dostatočne priestranné, suché a čisté ustajnenie. V zime ju treba stajniť, aby netrpela mrazom a v extrémnych letných horúčavách potrebuje zasa chládok a neustály prístup k čistej a čerstvej vode. V dobrej stajni môžu zvieratá tráviť dostatok času bez priviazania.

Základom stravovania kôz ako prežúvavcov je lúčne a ďatelinové seno. Pásť sa začínajú asi v polovici apríla, najmä vtedy, keď na paši prevláda ďatelina. Sledujte, nakoľko sa pasú hltavo, to im totiž môže spôsobiť vážne tráviace problémy. Preto musíte príjem zelenej potravy vyrovnávať dostatkom sena, slamy alebo suchých repných rezkov. Občas im môžete dať nakrájané kúsky jablka, hrušiek či mrkvy.

Človek dojí kozie vemeno.

Dojenie kozy. Zdroj: iStock

Zdravotné účinky kozieho mlieka

Ak sa rozhodnete piť kozie mlieko, pripravte sa na to, že bude menej sladké ako kravské. Prináša však mnoho benefitov pre naše zdravie, kokrétne:

  • má vysoký obsah bielkovín, vápnika, železa, horčíka, fosforu, vitamínov A, B1, B2, B12, C, D, E a kyseliny listovej,
  • je ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko,
  • v porovnaní s kravským mliekom obsahuje nižšiu koncentráciu laktózy, takže je vhodnejšie pre ľudí s laktózovou intoleranciou,
  • nepodporuje tvorbu hlienov, čo ocenia hlavne ľudia trpiaci rozličnými alergiami a astmatickými ochoreniami,
  • tuk kozieho mlieka obsahuje kyselinu kaprylovú a kaprínovú, ktoré pomáhajú činnosti žliaz s vnútornou sekréciou,
  • vysoká koncentrácia vitamínu A znižuje podráždenie a kožné alergie tým, že chráni telo pred škodlivými baktériami,
  • obsahuje aminokyselinu metionín, ktorá znižuje obsah tuku v obličkách a pečeni.

 

Zdroj: DOI: 10.1098/rsos.180491, webmd, CNET, wikipedia, zchok, poctivepotraviny, cerovskydvor

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky