Branislav Peťko: Všetko sa začalo v piatok trinásteho septembra, keď som urobil skúšku z parazitológie

Odborník získal Cenu za vedu a techniku 2023 v kategórii Popularizátor vedy.

Ako malý chcel byť Branislav Peťko ornitológom, život ho však zavial ku kliešťom. Popri vedeckej práci sa celý život usiloval popularizovať výsledky nielen svojho, ale aj ďalších pracovísk SAV v Košiciach, za čo mu dnes právom patrí Cena za vedu a techniku 2023 v kategórii Popularizátor vedy.

V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH spomína na začiatky v oblasti parazitológie a približuje svoje terajšie plány. Dočítate sa aj o hrozbách, ktoré kliešť v súčasnosti predstavuje, povieme si, aký je na Slovensku aktuálny nárast jeho populácie, a rozlúskneme i dlho diskutovanú otázku, ako nepríjemného parazita správne odstrániť z kože.

Okrem toho, že ste popularizátor vedy srdcom i dušou, ste v prvom rade parazitológ a líder v oblasti výskumu kliešťov. Prečo ste sa rozhodli zamerať práve na tieto živočíchy? Čo vás na nich najviac fascinuje?

To, že budem parazitológ, som začal tušiť až koncom štúdia na vysokej škole. Pôvodne som chcel byť ornitológ, vtáčiky ma fascinovali od detstva, dokonca som doma choval kavku. Parazitológia, ktorá sa mi napokon stala osudovou, prišla ku mne celkom nečakane.

Začalo sa to skúškou z parazitológie v piatok 13. septembra. Šiel som na preskúšanie prvý a akademik Hovorka, vtedajší vedúci Katedry parazitológie na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a zároveň riaditeľ Helmintologického ústavu SAV (predchodca Parazitologického ústavu SAV, v. v. i., pozn. red.), mi dal trojku. Bol som naozaj šťastný, lebo z parazitológie som mal strach a dal som si ju ako poslednú. Ešte v ten deň som počas obeda dostal odkaz, že mám vo vlastnom záujme prísť aj s indexom za pánom akademikom. Zľakol som sa, čo sa stalo, veď skúšku som už urobil.

Počas návštevy mi pán Hovorka povedal nezabudnuteľnú vetu: „Keďže vaši spolužiaci boli slabší a tiež som im dal trojku, nech je spravedlnosť, dám vám dvojku!“ V indexe pred „dobrý“ dopísal „veľmi“. Vtedy som stratil reč. Pánovi Hovorkovi záležalo na známke jedného neznámeho študenta, ktorý bol šťastný aj za trojku?

Na začiatku nového školského roka som dostal opäť odkaz, že ho mám navštíviť. Vtedy zaznela pre mňa druhá historická veta: „Vyberali sme študentov na pomocné vedecké sily do Helmintologického ústavu a keďže ste mali zo skúšky dvojku, ponúkam vám tento post.“ Nečakal som to, ale ponuku som nedokázal odmietnuť. Pomocnou silou som bol až do konca štúdia, keď som dostal od pána Hovorku ďalšiu ponuku. Bolo ňou nastúpiť do ústavu na študijný pobyt a pokračovať vedeckou prípravou z parazitológie. „Čo som komu urobil?“ spytoval som si svedomie. „Prečo parazitológia?“ Pán Hovorka bol však pre mňa veľkou osobnosťou s citlivým srdcom a ani túto ponuku som nedokázal odmietnuť. V tom momente už začínala mať moja vedecká dráha reálnejšiu podobu.

To, že sa budem venovať kliešťom, som však ešte netušil, prišlo to až po základnej vojenskej službe, keď som nastúpil na oddelenie mikrobiológie Vojenského veterinárneho ústavu v Košiciach. Po roku som dostal ponuku vybudovať oddelenie životného prostredia, kde sme mali skúmať kliešte vo vojenských výcvikových priestoroch. Bol som tým zaskočený a nenapadlo mi nič lepšie, ako požiadať pána Hovorku o pomoc, aby to ako uznávaná vedecká osobnosť vojakom vyhovoril. Odpoveď bola rýchla: „To ja som im navrhol.“ A bolo rozhodnuté! Peťko sa bude venovať kliešťom.

Ktoré ochorenia okrem tých najčastejšie sa vyskytujúcich, teda lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy, ešte kliešte prenášajú?

Spektrum chorôb, ktoré kliešte prenášajú, je dlhé ako telefónny zoznam. Na svete je známych vyše 730 druhov kliešťov a každý prenáša niečo iné, no niečo majú určité skupiny aj spoločné. Na Slovensku žije zatiaľ trvale 18 druhov, ale len 6 z nich má zdravotný význam pre človeka a domáce či hospodárske zvieratá. Všetky prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy, kliešť obyčajný i spomenutú lymskú boreliózu.

Novinkou je anaplazmóza, ktorú spôsobuje baktéria špecializovaná na biele krvinky. Pre dobytok a psov je nebezpečná babezióza, spôsobená jednobunkovým parazitom červených krviniek, pre psov aj hepatozoonóza, postihujúca bunky imunitného systému. Do zoznamu kliešťami prenášaných chorôb patria i menej častá tularémia, ehrlichióza, bartonelóza, rôzne riketsiózy a ďalšie. Klimatická zmena posúva viac na sever aj kliešte z južnejších oblastí s novými patogénmi ako borélie, ktoré spôsobujú návratné a krvácajúce horúčky, napríklad stredomorskú škvrnitú horúčku či krymsko-konžskú hemoragickú horúčku, ktoré síce na Slovensku zatiaľ nemáme, ale, obrazne povedané, máme sa na čo tešiť!

Nakoľko sú u nás dnes rozšírené choroby prenášané kliešťami? Sú v súčasnosti už ľudia dostatočne informovaní o prevencii a ďalšom postupe v prípade, že sa infikovali?

Situácia s chorobami, ktoré prenášajú kliešte na Slovensku, si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Dlhodobo rozšírená kliešťová encefalitída sa na Slovensku posúva z južného Slovenska viac na sever a na teplom a suchom juhu počty mierne klesajú. Stúpa počet malých epidémií z nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho, najmä z kozieho a ovčieho. Kým v minulom storočí sa počet evidovaných ochorení ročne pohyboval pod číslom sto, minulý rok už presiahol číslo dvesto. Oveľa častejšia je lymská borelióza. Napriek tomu, že pôvodcu prenáša ten istý kliešť ako kliešťovú encefalitídu, jej rozšírenie na Slovensku je plošnejšie. Na západnom a strednom Slovensku sú však najpočetnejšie ohniská lymskej boreliózy spoločné s ložiskami kliešťovej encefalitídy. Počet ochorení dlhodobo kolíše medzi 600 až 1100 prípadmi, no aj v tomto prípade existuje náznak narastajúceho trendu. Na južnom Slovensku sa u ľudí občas vyskytne tiež tularémia, prenosná i zajacmi, prípadne riketsiózy a do pozornosti lekárov sa už dostala aj anaplazmóza.

Informovanosť ľudí o kliešťoch a prevencii je už viditeľná, no klimatické a hospodárske zmeny prinášajú nové situácie, na ktoré je potrebné sústavne upozorňovať. Predovšetkým na to, že kliešte už máme silne rozšírené aj v horských oblastiach nad tisíc metrov nad morom, čo bola predtým vzácnosť. V súčasnosti máme zdokumentovaný rekordný výskyt kliešťa vo výške 1470 m n. m.

S kliešťami prišli do nových oblastí i choroby. Časté nákazy zaznamenávame po konzumácii surového mlieka „z dvora“. Takýto predaj je kontrolovaný zdravotnými testami zvierat, no aj tak pomáha vzniku malých epidémií, čo si žiada ďalšie opatrenia a osvetu.

A napokon sa zmena dotkla i správneho spôsobu odstránenia pricicaného kliešťa. Spor o tom, či ho treba vytočiť alebo vykývať, vyriešilo odporúčanie, že kliešťa treba vybrať čo najskôr, na spôsobe až tak nezáleží. Informovanosti nikdy nie je dosť.

Predtým, než ste začali pracovať v Parazitologickom ústave SAV v Košiciach, ste pôsobili v košickom Vojenskom veterinárnom doškoľovacom a výskumnom ústave ako vedecký pracovník na oddelení životného prostredia a neskôr na oddelení biologickej ochrany letísk. Čo bolo náplňou vašej práce? Ako sa koncom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov zabezpečovala biologická ochrana letísk?

Oddelenie životného prostredia bolo zamerané na projekt zo zvláštnej časti štátneho plánu výskumu, ktorý mal za úlohu zistiť, aký je stav prírodne ohniskových chorôb vo vojenských výcvikových priestoroch. Očakával sa stav kritický. Na Slovensku sme mali štyri výcvikové priestory a Vojenský veterinárny ústav riešil práve problém s kliešťami, ktoré sa stali náplňou mojej dizertačnej práce. Podstata výskumu spočívala v odchyte drobných cicavcov do pascí, odbere kliešťov z hostiteľov a zbere na vegetácii neďaleko chovov hospodárskych zvierat, najmä oviec a dobytka, v blízkosti vojenských objektov, ale aj v širšom okolí, ktorému sa vravelo ochranné pásmo. Tie boli potom predmetom vyšetrení na rôzne patogény spôsobujúce ochorenie zvierat a ľudí. Dialo sa to v rokoch 1981 až 1985. Výsledok bol prekvapivý, očakávaný katastrofálny stav sa nepotvrdil, práve naopak. Vojenské výcvikové priestory boli aj vďaka vstupu „len na povolenie“ posúdené ako najzachovalejšie biotopy na Slovensku, dokonca na tom boli lepšie ako národné parky. Devastované boli len plochy po tankoch a technike, kde však nerástla ani tráva.

Vzhľadom na toto zistenie bola parazitológia v armáde považovaná za takzvaný útlmový smer výskumu a pozornosť sa zamerala na biologickú ochranu vojenských letísk pred vtákmi. Problém s vtákmi spočíval v tom, že štartujúca alebo pristávajúca stíhačka s prúdovým motorom vtáka pri náhodnom strete vtiahla podtlakom do motora, prudký náraz spôsobil pokrivenie lopatiek kompresora a motor musel ísť do drahej opravy. Pri nasatí väčších vtákov, napríklad husí, už mohlo dôjsť i k výpadku motora, čo mohlo mať fatálne následky.

Spor o tom, či treba kliešťa vytočiť alebo vykývať, vyriešilo odporúčanie, že ho treba vybrať čo najskôr, na spôsobe až tak nezáleží.

Naša úloha spočívala v monitorovaní hniezdisk, nocovísk a potravinových zdrojov skupinových vtákov, ako sú mestské holuby, čajky, ale aj bociany a husi, v blízkosti letísk a sezónnych migračných trás sťahovavých vtákov. Mesačne sme spracovávali mapy pre vojenské letectvo o potenciálnych vyšších koncentráciách vtákov v okolí vojenských letísk v danom období. Biologická ochrana spočívala v používaní dravcov na plašenie vtákov z okolia letiska pred štartom a pristávaním stíhačiek. Počas ďalších piatich rokov sme osobne absolvovali monitorovania na 18 letiskách, väčšinou v Čechách. Ako potenciálny ornitológ som si túto prácu doslova užíval.

Po 10 rokoch mi skončila zmluva s armádou a moje materské akademické pracovisko mi dalo ponuku vrátiť sa, čo som opäť využil. Profesor Dubinský, nový riaditeľ po akademikovi Hovorkovi, mi navrhol založiť oddelenie prírodne ohniskových nákaz a pokračovať vo výskume kliešťov a nákaz, ktoré prenášajú v osídlených oblastiach.

Čo hovoríte na dnešné postreky proti parazitom v mestách, kde sú premnožené? Sú dostatočne efektívne a pre iné druhy hmyzu neškodné?

Plošné postreky proti kliešťom a komárom sú dnes pod prísnou kontrolou a povoľujú sa len proti komárom v čase kalamitného premnoženia v okolí miest, a aj to iba neškodnými biologickými prípravkami.

Proti kliešťom sa postreky v súčasnosti nerobia, uprednostňujú sa ekologické metódy ako odstránenie krovia a pravidelné kosenie trávy pozdĺž lesných ciest a chodníkov, kde je, prirodzene, vyššia koncentrácia kliešťov. Vojna s kliešťami sa totiž vyhrať nedá, no dá sa s nimi dohodnúť na určitom „prímerí“. Kliešte sú totižto v tomto prostredí doma a my ideme na návštevu k nim, mali by sme preto rešpektovať pravidlá návštevy ich územia.

Lesy sme opustili ako praľudia, vtedy sme ešte s kliešťami žili v symbióze. Začali sme obrábať pôdu, na ktorej sa kliešte neudržia, uzavreli sme sa do miest a stratili sme s lesmi a kliešťami kontakt. Prirodzená odolnosť voči kliešťom sa tak pomaly vytrácala a zachovala sa len u časti ľudskej populácie. Domáce zvieratá ako psy, mačky a hospodárske zvieratá ju stratili úplne. Úpravou vegetácie kliešte šetrne posúvame na okraj často navštevovaných lesných oblastí, avšak zničiť ich nedokážeme. Ak raz bude na tejto planéte končiť život, kliešte budú medzi poslednými a budú „zhasínať svetlo“.

Aké podmienky musia byť splnené, aby sa kliešte dokázali premnožiť? Sledujete nárast populácie kliešťov aj so stupňujúcimi sa teplotami a zvýšeným suchom, ktoré je dnes už, žiaľ, takmer každodennou realitou?

Kliešte potrebujú na rozmnožovanie dve základné podmienky – dostatok rôznych hostiteľov všetkých troch vývinových štádií, na ktorých sa napijú krvi (kliešť sa musí napiť trikrát a vždy na inom hostiteľovi), a mierne teplé a mierne vlhké vonkajšie prostredie, v ktorom sa kliešť vyvíja a trávi až 95 percent svojho života. Ak sú tieto podmienky splnené, dokáže sa rýchlejšie množiť i premnožiť. Najväčším nepriateľom kliešťov u nás je však sucho, prirodzených nepriateľov nemajú. Ak je aj na danom mieste dostatok hostiteľov, ale prídu horúčavy a sucho, čo sa v prípade Slovenska deje najmä na juhu, veľa kliešťov počas leta zahynie a ich populácia na jeseň redne. Keďže sa všeobecne dlhodobo otepľuje a viac prší v horských oblastiach, kliešte majú pri dostatku hostiteľov vhodné podmienky už aj tam a hustota populácie kliešťov tam narastá. Komentujeme to slovami, že kliešte sa posúvajú do vyšších polôh.

S hostiteľmi to tiež nie je vždy rovnaké. Larvy a nymfy ako vývinové štádiá kliešťov pijú krv najmä na myšiach. Myši však majú svoje tzv. myšacie a nemyšacie roky, keď sa premnožia alebo dočasne takmer vymrú. Tie sa cyklicky opakujú v 3- až 7-ročných intervaloch. Ak sa k dobrému počasiu pridá aj myšací rok, môže dôjsť i ku kalamitnému premnoženiu, čo sa výrazne prejaví v masívnom infikovaní domácich a hospodárskych zvierat kliešťami, ale aj častejším napadnutím a ochorením ľudí.

Zmena klímy sa však neprejavuje všade rovnako. Dažde si akosi „vyberajú“ určité oblasti, kde prší viac ako inde, čo spôsobuje aj rozsiahle záplavy. Myši to neprežijú a s nimi ani väčšina kliešťov. Máme však kliešte pijaky, ktorých dospelé jedince prežijú i mesiac pod vodou a pri dostatku veľkých zvierat, ktoré záplavy zvládnu, dokážu rýchlo založiť nové populácie. Takto vznikajú nové situácie, ktoré sa snažíme aktuálne riešiť.

Na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach ste od polovice roka 2019 vedúcim Centra aplikovaného výskumu a čerstvo (od septembra 2023) i vedeckým pracovníkom Katedry epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia. Akému výskumu a akej práci sa v tejto chvíli venujete?

Dlhodobo sa venujeme ekológii kliešťov, čo je vzťah kliešťov k hostiteľom a prostrediu, a epidemiológii infekčných chorôb, ktoré kliešte prenášajú na ľudí a domáce či hospodárske zvieratá. Zmena klímy a hospodárske zmeny spôsobujú už spomenuté odlišnosti v rozšírení kliešťov, a tým aj v epidemiológii chorôb. Objavujú sa nové choroby, hovoríme im vynárajúce, alebo narastá význam doteraz podceňovaných nákaz.

Popularizácia vedy sa zaradila v mojom živote medzi osobné záľuby. Mám čo popularizovať a robím to rád.

Napriek tomu, že ten istý kliešť prenáša na ľudí viacero závažných chorôb, ich epidemiológia sa správa na Slovensku rozdielne – kliešťová encefalitída viac ohniskovo, lymská borelióza zasa viac plošne. Okrem toho sa v našich podmienkach šíri aj kliešť pijak, ktorý prenáša na psov nebezpečného jednobunkového parazita červených krviniek babéziu. Pijak má špecifický vzťah k prostrediu, niekde je a už o pár kilometrov nie je. To sú záhady, ktoré v súčasnosti pútajú našu pozornosť.

Po celý život ste aktívne propagovali nielen vedecké výsledky Parazitologického ústavu SAV, na ktorého čele ste svojho času stáli, ale aj ďalších pracovísk SAV. Organizovali ste tlačové konferencie z oblasti zoológie a parazitológie, no cudzie vám neboli ani témy ako životné prostredie, hydrológia, geneticky modifikované organizmy, krajinná ekológia, fyzika a ďalšie. Ako ste dokázali popularizovať také široké spektrum odborov?

Do popularizácie vedy a propagovania výsledkov výskumu ma vtiahli novinári, ktorí sa každoročne zaujímali o aktuálnu situáciu ohľadom kliešťov. Mnohí mi dali dobrú školu, že výskum a popularizácia sú dve rozdielne veci. Popularizácia má jednoduchý jazyk, nepoužíva cudzie slová, zložité schémy a veľké podrobnosti. Musí rýchle a pútavo zaujať poslucháča každého veku a poskytnúť mu jasné a použiteľné informácie. Naznačíme, ako sme k novým poznatkom prišli, ale dôležitejšie je, čo sa s tým dá robiť.

Tieto skúsenosti ma „vtiahli“ do komisie SAV pre popularizáciu a médiá, ktorú som 7 rokov ako člen Predsedníctva SAV aj viedol, a práve tam bolo spektrum popularizácie veľmi široké. Napriek istým skúsenostiam však prvé tlačové besedy nedopadli dobre, vzali sme si na plecia „veľké sústo”. Nedal som si spočiatku poradiť, že ideálne je vybrať si len jednu tému a tú podať z pohľadu dvoch vedcov z viacerých aspektov s dôrazom na možné aplikácie na skvalitnenie života a ochranu životného prostredia či zdravia. Aby sme boli aktuálni, prispôsobovali sme témy svetovým dňom, napríklad Svetovému dňu vody, lesov alebo životného prostredia. To bola záruka záujmu médií i vedcov v danej vednej oblasti.

Svoje nadšenie pre vedu roky odovzdávate aj mladým, či už prostredníctvom rôznych prednášok, náučných chodníkov alebo projektov, ktoré realizujete (dodnes napríklad spolupracujete s Asociáciou pre mládež, vedu a techniku AMAVET). Viedli ste tiež desiatky stredoškolákov s ich projektmi SOČ a na biologických olympiádach. Niektorí pod vaším vedením postúpili a umiestnili sa na najprestížnejších svetových olympiádach. Mení sa v porovnaní s minulosťou záujem mládeže o vedu a techniku? Aký trend sledujete?

Práca s vedychtivou mládežou je úchvatná vec. Je náročná, ale tie deti prichádzajú s takými nápadmi, ktoré nás „usadených“ vedcov preberú z driemot. Budúci vedec sa prejavuje už v predškolskom veku, keď dáva rodičom otázky, na ktoré mu nevedia odpovedať. A dieťa pokračuje a pýta sa: „Prečo je to tak?” Ak si túto zvedavosť udrží a neodradia ho prázdne odpovede, pýta sa takéto otázky i v škole. A tu prichádzajú na rad vnímaví učitelia, ktorí žiaka podchytia a ponúknu mu možnosť rozvíjať svoju zvedavosť niektorou z foriem záujmovej činnosti, pričom mu nájdu odborníkov, s ktorými si svoje nápady aj uskutoční. Na takúto školu s vnímavými pedagógmi som mal šťastie i ja.

V roku 2010 som získal popularizačný projekt od Agentúry na podporu výskumu a vývoja s názvom Cesta mladých k vede naživo. Iniciátorom bolo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, partnerom Ústav biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a žiadateľom moje predchádzajúce pracovisko SAV. Pôvodne bol určený pre periférne regióny východného Slovenska. Začínali sme prednáškami širokého odborného záberu pre učiteľov na okresných aktívoch s návrhmi tém pre stredoškolskú odbornú činnosť. Nasledovali pozvania do škôl od Košíc po Bardejov a od Michaloviec až po Žiar nad Hronom, kde o niektoré témy prejavili študenti nevídaný záujem. Riešili sme huby, invázne rastliny, krivé stromy, minerály, korytnačky, myši, hady, ale aj vajíčka mačacích škrkaviek v detských pieskoviskách či rastlinné repelenty proti kliešťom.

Už na začiatku sa prihlásila Katolícka spojená škola sv. Mikuláša v Prešove, člen klubu AMAVET, ktorá mala bohaté skúsenosti s biologickou olympiádou. S touto školou sme urobili najviac projektov s veľkým úspechom aj na prestížnych svetových súťažiach, odkiaľ si deti priniesli tie najvyššie ocenenia. To bolo veľké zadosťučinenie. Hoci sa projekt v roku 2013 skončil, stále udržujeme vzájomný kontakt s pani učiteľkou Feretovou a podľa záujmu študentov pokračujeme neformálne ďalej. Záujem detí je veľký a stojí za to nájsť si pre ne čas.

Medzitým som sa stal členom hodnotiacej komisie AMAVET-u a prišiel som do styku s množstvom študentských projektov, ktorých nápaditosť miestami berie dych. Pozitívom je, že počet študentských prác aj ich úroveň na krajských kolách narastajú a zvyšuje sa i počet škôl, čo svedčí nielen o záujme študentov, ale aj pedagógov, ktorí si chcú podchytiť mladých vedcov už na stredných školách.

Za výsledky v oblasti popularizácie vedy a podporu talentovanej mládeže ste boli už ocenený dvomi Cenami SAV za popularizáciu vedy, Cenou mesta Košice a ďalšími cenami za podporu talentovanej mládeže v stredoškolských súťažiach. Čo pre vás znamená ocenenie Popularizátor roka, ktoré ste získali v rámci tohtoročnej Ceny za vedu a techniku?

Popularizácia vedy sa zaradila v mojom živote medzi osobné záľuby. Mám čo popularizovať a robím to rád. Výsledky prichádzajú pomerne rýchlo a sú stimulujúce pre nové témy alebo formy. Rád by som spísal tie nádherné zážitky, ako sa rodila Cesta mladých k vede naživo. Mnohé príbehy sa nedajú vymyslieť, napíše ich len sám život.

Spomínam si na Katku a Mariku zo Žiaru nad Hronom. Nastali situácie, nad ktorými som už aj ja lámal palicu, prišla napríklad séria neriešiteľných problémov, no už na druhý deň navrhli študentky riešenie a pokračovali sme ďalej.

Očakávané výsledky meraní sme získali neskoro večer, cestou domov nočným vlakom sme doplnili súťažný poster, ráno ho dali vytlačiť a poobede už dievčatá cestovali na štátne kolo biologickej olympiády. Hodnotiaca komisia ich poslala na celonárodnú ruskú prehliadku študentských prác Vernadsky National Contest do Moskvy, odkiaľ priniesli zlatú medailu. To bolo veľké zadosťučinenie za drinu, ktorú podstúpili.

Cena za vedu a techniku v kategórii Popularizátor roka je pre mňa veľkou odmenou a značným stimulom, že mám ešte pokračovať aj v Ceste mladých k vede naživo.

Popri popularizácii vedy organizujete aj koncerty, napr. novoročný koncert SAV v Košiciach či košické koncerty SAV pod názvom Mladí mladým, umelci vedcom. Má podľa vás veda presah aj do umenia a naopak? Ako sa tieto dve oblasti v sebe zrkadlia?

Veda, umenie a šport sú podľa mňa ako trojčatá, ktoré zdedili rovnakú túžbu a rovnaký potenciál byť v niečom prvý, najlepší, jedinečný. Futbalista túži dať na svetovej súťaži víťazný gól, vedec napísať do prestížneho svetového časopisu vedecký článok s veľkým ohlasom, umelec bezchybne zahrať ťažkú sonátu a neskôr podobnú skomponovať. Pozitívna odozva odbornej i laickej verejnosti ich motivuje, stimuluje a dodáva im energiu i nápaditosť. To sa skĺbilo aj v podujatí s názvom Mladí mladým, umelci vedcom, kde oceneným mladým vedcom Slovenskej akadémie vied hrajú ako sólisti v sprievode Štátnej filharmónie v Košiciach mladí umelci ocenení v súťaži Zlatá nota Slovenskej sporiteľne. Bol to taký silný spoločný počin vedcov a umelcov, že koncert nepretržite pokračuje ďalej už po 23. rok a významne prehlbuje puto medzi vedcami a umelcami navzájom.

Ste človek, ktorý už na prvý pohľad srší energiou. Ako sa motivujete k práci? Máte na to nejaký kľúč?

Motiváciou k práci mi boli spočiatku priazeň a podpora mojich nadriadených. Mali jasnejšiu predstavu, čomu má význam sa venovať, a dali mi na to priestor. Veľkou motiváciou bolo a stále je aj to, že som mal šťastie na kolegov, doktorandov a diplomantov, ktorí prejavili živý záujem o vedu a sami chceli niečo významné dokázať. Mnohým sa to podarilo a dnes si už vytvárajú svoju vlastnú školu. A nepochybne to boli aj naše výsledky, nové poznatky, ich publikovanie a odozva, že ich niekto čítal a na niečo použil, že viem nové poznatky ďalej rozvíjať, aplikovať a sprostredkovať širokému spektru ľudí rôznymi dostupnými formami, či už formou prednášok na konferenciách, alebo v podobe kníh či populárnych článkov v časopisoch, ale aj na početných výstavách Slovmedica a Agrokomplex. Úspešné boli aj akcie ako vedecké kaviarne, európske podujatie Noc výskumníkov, no i vystúpenia v rozhlase a televízii. Pokračujúcou motiváciou sú i ocenenia vedených žiakov a študentov stredných škôl v Ceste mladých k vede naživo.

Prezraďte svoje aktuálne plány.

Už dávnejšie mi jeden priateľ vravieval: „Ak máš nápad, tak ho zrealizuj alebo ho niekomu deleguj, alebo ho zahoď.“ Mám ešte veľa nápadov, ktoré by som nechcel zahodiť a ešte by som ich delegoval mojim kolegom alebo študentom. Mám i svoje „tajné“ plány, ktoré by som rád zrealizoval sám. O kliešťoch toho vieme už veľa, no stále nám dokážu pripraviť nové prekvapenia. Výskumu kliešťov sa venujem už vyše 40 rokov, dovolím si hrdo vyhlásiť, že im už začínam trocha rozumieť.

 

Záznam z podujatia odvysiela RTVS na Dvojke 18. novembra 2023 o 20.10 hod.