Definícia priestupného roka znie celkom jednoducho. Je to rok, ktorý má jeden deň navyše. Ten deň sa pridáva na koniec februára, konkrétne ako 29. február. Aký je dôvod na vkladanie jedného dňa v istých rokoch a prečo vo februári? Odpoveď leží v histórii kalendára a jeho zmien.
Systém počítania rokov, ktorý v súčasnosti používame, začal vznikať počas existencie Rímskej ríše. Údajne, akýsi prvý systém sa objavil okolo roku 750 pred Kristom a na svedomí ho má Romulus – zakladateľ Ríma. Z pohybu Mesiaca vysledoval, že rok mal 304 dní, ktoré boli rozdelené do 10 mesiacov. Každý rok začínal mesiacom marec a končil mesiacom december (napr. september bol 7. mesiacom, siedmy = latinsky septimo. Iné mesiace nesú mená rímskych bohov). Pomerne skoro sa ukázalo, že rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom čoraz viac narastal. Bolo nutné pridať ďalšie dni. Učinil tak cisár Numa Pompilius, keď zaviedol dva ďalšie mesiace (január a február), a rok mal zrazu 355 dní.
Napriek tejto zmene predsa stále dochádzalo k rozdielu medzi skutočnou a kalendárnou dĺžkou roka. Opäť bolo nutné pridať ďalšie dni. Rozhodujúci krok nastal v roku 45 pred Kristom a postaral sa oň Gaius Julius Caesar. Dĺžku roka stanovil na 365 dní a štvrť dňa. A práve v tejto štvrtine dňa je skrytý priestupný rok. Tri roky mali 365 dní a štvrtý, priestupný, 366 dní. Juliánsky kalendár významne spresnil kalendár so skutočnou dĺžkou roka. Používal sa prakticky až do roku 1582. Caesarov odhad dĺžky roka bol veľmi presný, no nie až natoľko, aby sa rozdiel medzi kalendárom a skutočnou dĺžkou roka neprejavil. Dnes vieme, že dĺžka roka (tzv. tropický rok, ktorý zodpovedá obdobiu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom a trvá 365,24219 dňa) je asi o 11 minút kratšia ako 365,25 dňa.
Na scénu prichádza taliansky astronóm, matematik, filozof Luigi Lilio (1510 – 1576) s návrhom úpravy juliánskeho kalendára. Rok v ňom trvá 365,2425 dňa. Aby taká úprava mohla byť zavedená, musela byť odobrená cirkvou. Pápež Gregor XIII. pristúpil na zmenu a od roku 1582 vyhlásením pápežskou bulou existuje gregoriánsky kalendár. Ten spôsobil posun 11 dní oproti juliánskemu kalendáru, t. j. po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október. Gregoriánsky kalendár prijali niektoré krajiny pomerne skoro (Portugalsko, Španielsko, Taliansko,…), iné oveľa neskôr, až na začiatku 20. storočia (Grécko, Bulharsko, Rusko,…). Kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január.
Podstatnou výhodou gregoriánskeho kalendára je, že veľmi dobre kopíruje skutočnú a kalendárovú dĺžku roka s rozdielom asi polovice minúty. Kým v juliánskom kalendári sa „objavil deň navyše“ už po asi 120 rokoch, v gregoriánskom až po 3225 rokoch.
Vytvoriť kalendár, ktorý by zosúladil pohyb Zeme okolo Slnka, Mesiaca okolo Zeme a vyhovoval zároveň ľudským potrebám a činnostiam, nie je jednoduché. K dispozícii máme gregoriánsky kalendár, ktorý je veľmi dobre zladený s pohybom Zeme okolo Slnka. Je rozdelený na 12 mesiacov, ktoré čiastočne ladia s pohybom Mesiaca okolo Zeme. Mesiace v roku sa striedajú po 30 alebo 31 dňoch. Okrem februára. Ten má zvyčajne len 28 dní. Je svedkom premien a vylepšení občianskeho kalendára od rímskych čias, a akosi sa naň pozabudlo. A práve február sa stal mesiacom, ktorý do dnešných čias ponúka časový priestor na stále nedokonalé zosúladenie skutočného a kalendárneho trvania roka. Presnejšie delenie času je možné. Deň delíme na hodiny, minúty, sekundy. No z praktického hľadiska by bolo asi náročné, aby polnoc alebo poludnie nastávalo vždy v iný čas než sme teraz zvyknutý. Preto ľudstvo pristúpilo na korigovanie pridávaním jedného dňa do občianskeho kalendára. Ten sa však pridáva podľa pravidla, kedy rok považujeme za priestupný vtedy, ak je deliteľný číslom 4, pričom nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však rok deliteľný číslom 400, je taktiež priestupný.
Rok 2016 je tak priestupným rokom. A celý rok tak bude mať 366 dní.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
Foto: www.pixabay.com
Uverejnila: BK