Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci vypočítali, koľko tyranosaurov kráčalo po planéte. Mohli ich byť miliardy

Matúš Beňo

Trojica štúdií prináša nové poznatky o ikonickom dinosaurovi.

Kostra dinosaura známa ako Trix poslúžila pri modelovaní, ako rýchlo kráčal tyranosaurus.

Kostra dinosaura známa ako Trix poslúžila pri modelovaní, ako rýchlo kráčal tyranosaurus. Zdroj: Mike Bink

Osamotený a rýchly vraždený lovec, ktorý je schopný sa rozbehnúť tak, že doženie aj idúce auto. Pravdepodobne taký obraz sa vybaví človeku, keď sa povie Tyrannosaurus rex. Tento jašter patrí k najobľúbenejším dinosaurom vôbec a za svoj obraz vďačí najmä mnohým filmom. Moderný výskum však čoraz viac ukazuje, aký je náš pohľad skreslený.

Nové poznatky o ikonickom „tyranskom jašterovi“ prinášajú tri štúdie, ktoré v posledných týždňoch vyšli vo vedeckých časopisoch.

Vedci pomocou biomechanického modelu skúmali, aká rýchla bola jeho obyčajná chôdza. Vyšlo im, že kráčal podobným tempom ako človek a dnešné zvieratá. Nálezisko v americkom Utahe zas naznačuje, že tyranosaury zrejme lovili spoločne ako svorka vlkov. Ďalší tím vedcov skúsil vypočítať, koľko jašterov dovedna mohlo žiť na planéte.

Kráčal pomalšie než človek

Keď sa nemusia naháňať za korisťou alebo ponáhľať, kroky zvierat a aj človeka majú prirodzené tempo. Čiastočne ho určuje aj to, že na svoju „bežnú“ rýchlosť vynaložia najmenej energie. Napríklad prirodzená rýchlosť človeka je necelých päť kilometrov za hodinu.

Otázkami, ako rýchlo sa pohyboval T. rex a akú maximálnu rýchlosť mohol dosiahnuť, sa vedci zaoberajú už veľmi dlho. Väčšina predošlých výskumov sa pri uvažovaní o bežeckých schopnostiach tyranosaurov sústredila iba na určité časti tela, na končatiny. Pri ich porovnaní s časťami tiel najbližších žijúcich príbuzných živočíchov, napríklad pštrosmi, sa zdalo, že tieto dravé jaštery by mohli byť veľmi rýchle. Niektoré odhady hovorili, že dinosaurus zvládol prebehnúť až päťdesiat kilometrov za hodinu, pričom bežné tempo by mohlo byť približne desať.

„Štúdie sa už zaoberali rýchlosťou kráčania dinosaurov, no väčšina sledovala len nohy a nevšímala si chvost – teda to, čo ich robí takými jedinečnými. Zvyčajne tak zistili oveľa vyššiu rýchlosť kráčania. My sme vypočítali nižšiu, podobnú bežným živočíchom,“ v tlačovej správe opisuje rozdiel, z ktorého vychádza nová štúdia, hlavný autor Pasha van Bijlert z Univerzity Vrije v Amsterdame.

Výskumníci sa zaoberali tým, ako pohyb chvosta ovplyvňoval kráčanie. Vytvorili model, ktorý vychádza z kostry tyranosaura zvaného Trix z holandského Národného prírodovedného múzea. Na kostru umiestnili digitálne svalstvo. Podľa autorov musel mať chvost obrovskú hmotnosť, ktorá vplývala na pohyb, a zároveň predstavoval aj vyváženie tela.

Keď zohľadnili aj dĺžku krokov z fosílnych záznamov, vyšla im rýchlosť kráčania zhruba 4,6 kilometra za hodinu. Výsledok bol približne o polovicu menší, než hovorili predošlé odhady. Výskumníci chcú teraz podľa rovnakej metódy zistiť, aká bola najvyššia možná rýchlosť tyranosaurov pri behu.

štúdia z roku 2017 v časopise PeerJ naznačila, že jašter behal pomalšie, než sa predpokladalo. Podľa jej autorov by kosti T. rexa zvládli prebehnúť najviac takmer dvadsať kilometrov za hodinu, pri akejkoľvek vyššej rýchlosti by sa mu zlámali. To by znamenalo, že človek by na prvý pohľad hrozivému dinosaurovi mohol utiecť.

Súčasť svorky

Vo filmoch sú tyranosaury taktiež často zobrazené ako osamelí lovci. Dáva to zmysel, keďže väčšina predátorov uprednostňuje lov osamote. Spomedzi nich je len málo výnimiek, ako sú napríklad kosatky, levy či vlky. No ani tento predpoklad nemusí byť správny, ako naznačujú fosílie z amerického Utahu.

V roku 2014 našli v tamojšom chránenom území Grand Staircase-Escalante National Monument tyranosaurí masový hrob. Miesto je významným paleontologickým náleziskom. Hrob tvorilo päť fosílií, z ktorých jedna patrila dospelému jedincovi, tri mláďatám a jedna takmer dospelému jašterovi. Tím výskumníkov z Ameriky a Austrálie detailnejšie preskúmal fosílie a zo vzoriek zistil, že uhynuli spoločne pri katastrofickej záplave.

Podobný nález dávnejšie hlásili aj z kanadskej Alberty, kde v jednej lokalite našli až dvanásť jedincov, a z americkej Montany. Zatiaľ je však takýchto nálezov stále málo na to, aby sa dala hypotéza definitívne potvrdiť.

Odliatok kostry tyranosaura v Kalifornskej univerzite v Berkley, ktorého našli v roku 1990 v Montane. Takmer dokonalo zachované pozostatky sú vystavené v meste Bozeman.

Odliatok kostry tyranosaura v Kalifornskej univerzite v Berkley, ktorého našli v roku 1990 v Montane. Takmer dokonalo zachované pozostatky sú vystavené v meste Bozeman. Zdroj: Keegan Houser/UC Berkeley

Miliardy zubov, miliardy pazúrov

Ako veľmi pravdepodobné sú vôbec podobné nálezy tyranosaurích fosílií napríklad v Utahu? Takúto otázku si položil paleontológ Charles Marshall, keď držal v rukách kosť dinosaura. Tento tvor žil pred miliónmi rokov a on mal v rukách časť jeho pozostatkov.

„V hlave mi neustále vyskakovali otázky. Ako veľmi nepravdepodobné to je? Je to jedna k tisícu, miliónu či miliarde? Potom mi začalo dochádzať, že môžeme odhadnúť, koľko ich žilo, a teda aj zodpovedať danú otázku,“ píše v tlačovej správe Kalifornskej univerzity v Berkley paleontológ.

Tyranosaury žili pred 66 až 68 miliónmi rokov na území dnešnej Severnej Ameriky. Marshall spolu so svojimi študentmi odhadli, že za celý čas existencie druhu žilo približne 2,5 miliardy jedincov. Paleontológ však hneď upozorňuje, že počet predstavuje strednú hodnotu. Miera chybovosti by mohla byť rovnako veľká ako samotný tyranosaurus. Nie je celkom isté napríklad to, ako dlho žila jedna generácia či ako ďaleko putovali. Neistotu do výpočtu vnáša aj skutočnosť, že medzi známymi fosíliami takmer nie sú mladé jedince, o ktorých živote vieme veľmi málo. Skutočný počet sa tak môže pohybovať v rozmedzí od 140 miliónov do 42 miliárd jedincov.

K počtu sa vedci dopracovali na základe biologického vzťahu, podľa ktorého platí, že čím väčšie zviera, tým menej hustejšia je populácia druhu. Taktiež uvažovali, že by potreboval takmer toľko energie ako lev, aby sa udržal pri živote. Dinosaurus dosahoval pohlavnú dospelosť medzi štrnástym až sedemnástym rokom, dožíval sa takmer tridsiatky.

Dodnes paleontológovia našli 32 veľmi dobre zachovaných kostier tyranosaurov, ktoré sú vystavené v múzeách. To by znamenalo, že z každých osemdesiatich miliónov jedincov sa do dnešného dňa zachoval iba jeden.

Zdroje: DOI: 10.1098/rsos.201441, DOI: 10.7717/peerj.3420, DOI: 10.1126/science.abc8300, tlačová správa Kalifornskej univerzity v Berkley, tlačová správa Arkansaskej univerzity, tlačová správa múzea Naturalis

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky